Autorka pôsobí v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Slovensko sa už niekoľko desaťročí borí s neschopnosťou výraznejšie zlepšiť život Rómov, ktorí predstavujú asi deväť percent jeho populácie. Mimoriadne komplexný problém má svoj humánny i ekonomický rozmer. Pre majoritné obyvateľstvo je náročné vnímať argumenty o dlhodobej systematickej diskriminácii Rómov, ktorá sa do značnej miery podpisuje pod ich súčasné životné podmienky a neumožňuje im nájsť cestu späť do spoločnosti bez pomoci štátu, samospráv a mimovládneho sektora.
Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vo výsledkoch svojho prieskumu „Rómovia a kočovníci“ z roku 2019 uvádza, že takmer polovica Rómov (45 percent) v šiestich členských štátoch EÚ sa cíti diskriminovaná. Odstredivý prístup majority je prítomný na všetkých úrovniach ich života a často im neumožňuje študovať, získať prácu alebo si prenajať primerané bývanie. To následne formuje pohľad Rómov na okolitú spoločnosť a minimalizuje ich ambície začleniť sa do nej.
Európska Správa o stratégiách integrácie Rómov z roku 2019 uvádza, že až 68 percent Rómov opustilo školu predčasne a len 18 percent rómskych detí dosiahne vyššiu úroveň vzdelania. Následne až 63 percent mladých Rómov nepracuje ani neštuduje a len 43 percent Rómov má platené zamestnanie. To vedie k životu na okraji spoločnosti a v odkázaní na sociálne dávky. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva 80 percent Rómov žije pod hranicou chudoby.
„Neustále otváram rómsku tému v Európskom parlamente,“ hovorí v rozhovore europoslanec Peter Pollák. „Poukazujem na to, že EÚ je lídrom v digitalizácii a automatizácii, ale žije tu obrovské množstvo ľudí v totálnej chudobe a bez prístupu k pitnej vode. To pritom nie je len problém Slovenska, ale aj Francúzska a ďalších krajín.“
Humánne i ekonomické argumenty
Európska únia z pozície Parlamentu i Komisie sa snaží riešiť situáciu Rómov v rámci svojich obmedzených kompetencií a považuje ju za veľký celoeurópsky problém, ktorý má viacero rovín. V prvom rade je to ľudsko-právna krivda a škvrna na kredite Európskej únie, ktorej členovia pestujú najvyšší sociálny štandard na svete. Neschopnosť začleniť veľkú časť Rómov do spoločnosti má aj veľké ekonomické náklady a predstavuje bezpečnostné riziko z hľadiska možných sociálnych nepokojov.
Ekonomickú rovinu problému ilustruje slovenská štúdia "Straty z vylúčenia Rómov“, podľa ktorej by začlenenie tejto menšiny do spoločnosti obohatilo Slovensko o sedem až 11 percent HDP ročne. Firmy by totiž získali potrebnú pracovnú silu na rozvoj svojej činnosti, čo je už dnes jedna z najväčších bariér rozvoja podnikania na Slovensku. Rómovia predstavujú veľký nevyužitý potenciál. V roku 2030 budú podľa štúdie tvoriť desať percent populácie Slovenska a 16 percent populácie v produktívnom alebo školopovinnom veku.
Pre politikov však začleňovanie Rómov nie je prioritnou témou, pretože sa neprekrýva so záujmami voličov, ktoré vyjadrujú v predvolebných prieskumoch. Preto sa EÚ usiluje vyplniť túto chýbajúcu motiváciu na národnej úrovni a tlačiť členské štáty, aby robili viac pre začlenenie rómskej populácie do majoritnej spoločnosti. Jej kompetencie v tejto oblasti sú však limitované a riešenia musia realizovať samotné členské štáty.
Nevyužité milióny eur
Slovensko získalo z eurofondov už stovky miliónov eur na pomoc pri zlepšovaní života Rómov a v novom programovom období je na tento cieľ vyčlenených 900 miliónov eur. Europoslanec Peter Pollák však upozorňuje, že Slovensko tieto peniaze dlhodobo nevie efektívne využívať a pravidelne časť z nich vracia alebo presúva na iné priority.
„Je absurdné, že napríklad Košice dokážu čerpať peniaze na sofistikované európske projekty, ale nedokážu na Luníku IX. postaviť nové byty. Ich čerpanie eurofondov vo vzťahu k Luníku IX. je nula. Musíme nájsť spôsob, ako motivovať samosprávy, aby využívali európske prostriedky a zlepšovali život rómskej komunity,“ hovorí Pollák.
Samosprávy však pri investíciách výlučne do projektov pre Rómov narážajú na kritiku a nepochopenie zo strany väčšinového obyvateľstva. Ľudia často majú pocit, že Rómovia dostávajú niečo z verejných zdrojov zadarmo a politici nedokážu alebo nechcú vyvracať ich presvedčenie o nespravodlivom prístupe.
„Je dôležité, aby peniaze nerozdeľovali Rómov a majoritu, ale aby spoločnosť spájali,“ hovorí europoslanec Pollák. „Keď sa postaví v osade vodovod, môže sa potiahnuť aj na susednú ulicu, to isté s kanalizáciou, cestou, so zlepšením bytových podmienok.“
Najrozšírenejšia diskriminácia
Rómovia sú často terčom diskriminácie a stereotypov, čo významne sťažuje ich začlenenie do vzdelávacieho systému a následne na trh práce. EÚ sa to snaží riešiť nielen vyčlenením finančnej pomoci v rámci eurofondov, ale aj pomocou strategických rámcov pre národné stratégie integrácie Rómov. Ich cieľom je podporovať členské štáty v snahách o sociálnu a ekonomickú inklúziu Rómov, pričom vlády musia každoročne predkladať správy o implementácii konkrétnych opatrení.
Rada EÚ vydala aj odporúčania na posilnenie národných stratégií, pričom sa zamerala najmä na antidiskriminačné opatrenia a znižovanie chudoby. Pridal sa aj Európsky parlament, ktorý v roku 2017 vo svojom uznesení žiadal odstránenie všetkých foriem diskriminácie a rovnaké práva pre rómsku menšinu.
Napriek týmto snahám patria Rómovia stále medzi najviac znevýhodnenú skupinu občanov na Slovensku, čo potvrdzuje aj väčšinová spoločnosť v rámci prieskumov verejnej mienky. V minulom roku sa až 63 percent respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? vyjadrilo, že najrozšírenejšou formou diskriminácie na Slovensku je práve diskriminácia Rómov. Prieskum iniciovali spoločnosť MNFORCE a agentúra Seesame v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied.
Diskriminácia sa často prejavuje v možnostiach zamestnať sa a tak v roku 2021 malo na Slovensku platenú prácu len 43 percent Rómov, pričom 60 percent mladých Rómov vo veku 16 až 24 rokov si prácu nehľadalo ani sa nevzdelávali. Vyplýva to zo štatistiky Agentúry EÚ pre základné práva.
Škodlivé stereotypy
Odmietanie Rómov a ich vytláčanie na okraj spoločnosti často súvisí so šírením stereotypov o ich neprispôsobivosti. Podľa mediálnej analýzy Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Romano Kher - Rómsky dom z roku 2017 sa na formovaní takejto negatívnej verejnej mienky do značnej miery podieľajú médiá.
„Analýza ukázala, že slovenské médiá naďalej podávajú o rómskej menšine skreslené informácie a podporujú mnohé stereotypy najmä v zmysle nadmerného zobrazovania Rómov a Rómok z osád, čo však neodráža skutočné počty Rómov žijúcich v tomto type osídlenia.,“ uvádza Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Obrazy absolútnej chudoby z rómskych osád sú pre médiá často atraktívnejšie ako bežný život integrovaných Rómov. Preto až 68 percent analyzovaných mediálnych príspevkov zobrazovalo Rómov žijúcich izolovane v osadách bez základných hygienických podmienok a iba šesť percent reportáží bolo o Rómoch integrovaných do bežného života obce či mesta.
To utvrdzuje v majoritnej spoločnosti presvedčenie, že väčšina Rómov je neprispôsobivá a neschopná integrácie do väčšinovej spoločnosti. Skutočnosť je však iná - v osadách mimo obce žije len 18 percent rómskeho obyvateľstva a takmer polovica všetkých Rómov na Slovensku je plne integrovaná a rozptýlená v majoritnej spoločnosti.
Slovensko pred súdom
Špeciálnym problémom je segregácia rómskych detí v školách. Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) uvádza, že 65 percent rómskych žiačok a žiakov vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, kam chodia iba Rómovia. Ak už sa rómske deti dostanú na bežnú školu spolu s deťmi majority, často pre nich vedenie vytvorí špeciálnu rómsku triedu.
Podľa Európskej komisie je to problém a poukazuje aj na neprimerane vysoký podiel rómskych detí zaradených do špeciálnych škôl, hoci nemajú mentálne postihnutie. Takéto osobitné školy navštevuje trikrát viac rómskych žiakov ako detí z majority. „Je absurdné, že rómske dieťa ktoré na Slovensku bolo v špeciálnej škole, tak po odchode do Veľkej Británie dokáže dosiahnuť univerzitné vzdelanie,“ dodáva Peter Pollák.
Vzdelávanie je vo výlučnej kompetencii členských štátov, ale aj tu musia vlády dodržiavať základné princípy EÚ a legislatívu, ktorá ich definuje. Podľa Európskej komisie Slovensko svojim segregovaným školstvom porušuje európsku smernicu o rasovej rovnosti a preto ho v apríli minulého roka zažalovala na Súdnom dvore EÚ. Proces môže trvať niekoľko rokov a na jeho konci môže Slovensko dostať vysokú pokutu.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
Beata
Balogová
