BRATISLAVA. Hneď ako sa Robert Fico stal štvrtýkrát premiérom, bolo zrejmé, že so zmenami v trestnej politike sa bude veľmi ponáhľať.
„Máme dve možnosti. Buď budeme stavať nové väznice, alebo sa rozhodneme prijať takú trestnú politiku, ktorá bude garantovať, že vo väznici budú len tí, ktorí tam majú byť,“ vyhlásil Fico na jeseň.
Ministerstvo spravodlivosti poslalo v decembri do parlamentu narýchlo pripravenú novelu trestného zákona, ktorá zásadne znižuje trestné sadzby, skracuje lehoty na premlčanie trestného stíhania a prudko zvyšuje hranice škody.
Opozícia, aj časť odborníkov, upozorňujú, že ide o zásahy, ktorých cieľom je najmä pomoc aktérom závažných korupčných káuz.
Nesedí ani to, koľko ľudí sedí Čítajte Koalícia zmeny pretláča v skrátenom legislatívnom konaní, čo vyvoláva obštrukcie opozície, nesúhlas európskych inštitúcií a každý týždeň vyháňa do ulíc desaťtisíce ľudí.
„Jeden väzeň stojí okolo 21-tisíc eur, takže keď je 10 rokov vo väzbe, štát to stojí 210-tisíc eur,“ zopakoval v nedeľu v televízii TA3 minister spravodlivosti Boris Susko údajný argument pre reformu.
Vláda tvrdí, že chce prejsť na model takzvanej restoratívnej spravodlivosti. „Páchateľov chceme prevychovávať. Ak nahradia škodu, dostanú alternatívny trest,“ vysvetľuje Susko komplikovaný pojem.
Ide o model, o ktorom sa v odborných kruhoch debatuje už niekoľko rokov. Mal byť tiež základom reformy trestnej politiky, ktorá sa začala pripravovať v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Viliam Karas.
No kým východiská zmien sa zdajú byť na prvý pohľad správne, Suskova verzia restoratívnej spravodlivosti je odlišná od Karasovej.
Plné väznice?
Najskôr sme sa pozreli na argument o údajnej zaplnenosti väzníc.
