Na nízkych drevených lavičkách v malej telocvični sedí v kruhu asi tridsať detí a zopár dospelých. Kto chce, môže si zo stredu zobrať „hovoriacu paličku“. Kým ju má v ruke, môže môže povedať to, čo považuje za dôležité, a nikto ho nesmie prerušiť. Keď sa palička vráti späť do stredu, môže si ju spolu so slovom zobrať zas niekto iný.
Je začiatok júna 2023 a aj Reedukačné centrum Košice-Bankov sa chystá na prázdniny. Téma kruhu, ktorú v centre ako jednu zo svojich aktivít robia externí lektori, znie: Prázdniny – na čo sa teším a čoho sa obávam.
Slovo si spočiatku berú najmä dospelí. Tešia sa na zrelé melóny, oddych, čas s blízkymi, ale aj na to, ako sa vymočia do mora. Onedlho sa však atmosféra mení.
„Teším sa, že pôjdem s rodinou na výlet, ale bojím sa, že znova začnem kradnúť a biť sa,“ vraví zavalitý chlapec. „Cez prázdniny pôjdem pozrieť sestru do detského domova, otca do basy a zapáliť mame sviečku na hrob,“ vraví vysoký tínedžer. Pri spomienke na mamu sa rozplače a rukami si zakrýva tvár.
„Teším sa, že uvidím rodinu, ale bojím sa, že doma sa mi zase zhoršia moje stavy a zase sa pokúsim niečo si urobiť,“ povie chlapec s jemnými črtami. Na predlaktiach aj krku má množstvo vystupujúcich jaziev.
Ktokoľvek tieto deti počúva, cíti, že by mali dostať všetku pozornosť a starostlivosť, aká je len možná. Namiesto toho sú na mieste, ktoré ich neochráni pred násilím, ďalším smútkom a len sotva im pomôže začleniť sa do života.
Správa, ktorú v polovici januára po rozsiahlych kontrolách všetkých trinástich reedukačných centier zverejnila Generálna prokuratúra, konštatuje, že centrá zasahujú do základných ľudských práv detí, sú v nich vystavované ponižovaniu, týraniu a sexuálnemu násiliu.
V reportáži sa dozviete:
- aké deti sa väčšinou dostávajú na Slovensku do reedukačných centier a čo ich tam v rámci "prevýchovy" čaká,
- aké sú ich životné príbehy a z akého prostredia pochádzajú,
- čo pri neohlásených kontrolách v reedukačných centrách zistila Generálna prokuratúra a čo s tým chce robiť,
- prečo nie sú reedukačné centrá ústavy na výkon trestu ani detenčné ústavy,
- že žiadne z takmer 400 detí v reedukačných centrách sa nechcelo stať „zlým“ dieťaťom.
Deti, čo mali smolu
Reedukačné centrá zo všetkého najviac pripomínajú odľahlé ostrovy. Ležia akoby uprostred ničoho, vzdialené obrazne tisíce kilometrov od záujmu verejnosti. Málokto tuší, čo sa deje za ich múrmi.
Na týranie detí som upozorňovala dávno. Trápilo to málokoho Čítajte Ani pre novinárov a novinárky nie je jednoduché do polepšovní sa dostať a ešte ťažšie je spoznať deti, ktoré v nich trávia mesiace a roky. Tri reedukačné centrá som navštívila zhruba v rovnakom čase ako kontroly Generálnej prokuratúry.
