BRATISLAVA. Keď prezidentka Zuzana Čaputová minulý týždeň oznámila, že žiada o mimoriadne vystúpenie v Národnej rade, premiéra Roberta Fica zo Smeru to znervóznilo.
Vyhlásil, že keď v parlamente prehovorí prezidentka, urobí tak aj on. „Pokiaľ bude chcieť pani prezidentka zasahovať do tohto súboja, ktorý teraz prebieha v Národnej rade, využijem všetky možnosti,“ oznámil Fico. Dodal, že to, čo chce povedať on, „nebude pekné počúvanie“.
Prezidentka a predseda vlády patria medzi činiteľov, ktorí majú právo vystúpiť v parlamente kedykoľvek. Zväčša však prezident vystupuje pred poslancami iba raz za rok so správou o stave republiky.
Prezidentka Čaputová požiadala o mimoriadne vystúpenie prvý raz od nástupu do funkcie. Dôvodom je sporný návrh Smeru na zmenu trestnej politiky, o ktorom parlament rokuje.
„Rozhodla som sa požiadať o vystúpenie práve preto, aby som mohla priamo poslancov oboznámiť s mojím stanoviskom k navrhovanej zmene zákona,“ povedala pred týždňom.

Vystúpenie prezidentky
Návrh Smeru kritici považujú za nástroj, ktorým chce koalícia pomôcť jej bývalým nominantom obvineným v závažných kauzách. Okrem znižovania trestov za ekonomickú kriminalitu a krátenia premlčacích lehôt novela ráta aj s úplným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Práve on dozoroval vyšetrovanie korupčných prípadov s prepojením na politiku.
Prezidentka vo štvrtok poslancov v prejave požiadala, aby nerokovali o zásadných zmenách trestnej politiky štátu v zrýchlenom konaní, čo koalícia tiež presadzuje.
Upozornila, že si preštudovala podklady k argumentácii Smeru, že špeciálna prokuratúra pri vyšetrovaní masívne porušuje základné práva obvinených. Rozhodnutia Ústavného súdu, o ktoré sa vláda opiera, to však podľa Čaputovej nekonštatujú.
Rozsiahle zmierňovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť označila za neprimerané. Novela je podľa prezidentky nedomyslená a môže spôsobiť vážne komplikácie orgánom činným v trestnom konaní v praxi.

Reakcia Fica a spol.
Premiér Fico si prišiel prezidentku do parlamentu vypočuť. Prítomní boli aj viacerí členovia vlády. Vystúpenie hlavy štátu ignorovala SNS.
Po prejave urobil Fico zvláštny manéver.
Spolu s ministrami zišiel z parlamentu na Úrad vlády, kde na prezidentku reagoval pred novinármi vyhlásením bez možnosti kladenia otázok. Vzápätí sa vrátil do parlamentu, kde mal naplánovanú pravidelnú hodinu otázok od poslancov. Tie sa však už prezidentky netýkali.
Počas vystúpenia na Úrade vlády mal Fico za sebou svojich ministrov. Nepovedal však nič, čo by už nepovedal v minulosti. „Pani prezidentka nevystúpila ako hlava štátu, ale vystúpila ako hovorkyňa Progresívneho Slovenska a opozície,“ tvrdil premiér.
“Povedzte mi, ktorý zákon v histórii Slovenska sa prerokúval v takej atmosfére, pod takým tlakom a v takej dĺžke.
„
Čaputová sa podľa neho postavila na stranu zločinu, ktorý sa dial v rokoch 2020 až 2023 (za čias predchádzajúcej vlády - pozn. red.). Hrubo sa vtedy podľa neho porušovali ľudské práva opozície a ľudí s ňou spojených.
Kritiku pre snahu prerokovať návrh v skrátenom konaní označil Fico za klamlivú. Ako argument mu poslúžil fakt, že opozícia sa snaží obštrukciami v parlamente prijatie návrhu odďaľovať.
„Som v parlamente od roku 1992. Povedzte mi, ktorý zákon v histórii Slovenska sa prerokúval v takej atmosfére, pod takým tlakom a v takej dĺžke.“
Pôvodne mali zmeny platiť už od 15. januára.
Argumenty premiéra
Ako príklad toho, že aj v súčasnosti možno po závažných zločinoch vyviaznuť s nízkym trestom, využil Fico prípad kajúcnika Františka Imreczeho. Súd mu vo februári 2023 vymeral podmienku za prijatie úplatku 50-tisíc eur v kauze Mýtnik.
Fico však nespomenul, že bývalý šéf finančnej správy uzavrel dohodu o vine. Trest sa vtedy mimoriadne znižuje, podmienkou je, aby priznal a oľutoval trestnú činnosť. Imrecze zároveň svedčí o korupcii v ďalších závažných kauzách bývalých nominantov Smeru.
Podobne Fico zavádzal aj pri ďalšej argumentácii. Prezidentky sa verejne opýtal, kde bola, keď elitní vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu „chceli zapáliť auto šéfke inšpekčného tímu Oblúk Diane Santusovej“.
Nič také sa pritom nepreukázalo. Fico vychádzal z odpočúvaní, ktoré zachytili emotívnu debatu vyšetrovateľov. Podobne sa na odpočúvanej poľovníckej chate vyjadril súčasný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar (Smer) na adresu Daniela Lipšica či Roberta Kaliňáka.
Opakovane Fico tiež spomína príhodu, keď ho ako opozičného politika polícia zaistila pred plánovaným autoprotestom v decembri 2021.
V podobnom duchu sa nieslo celé Ficovo vystúpenie. Na záver oznámil, že všetky „krutosti“ spísali do 140-stranového dokumentu, ktorý čoskoro zverejnia.
V prejave už Fico nehovoril, ako za vlády Smeru NAKA obvinila z vynášania utajovaných dokumentov neskoršieho ministra obrany Jaroslava Naďa. Bolo to v novembri 2019, o pár dní obvinenie sama zrušila.
Dnes už je preukázané, že za Ficovej éry polícia pracovala aj na objednávku dnes odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera. Pomáhal tiež bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Či a kedy Fico tiež požiada o vystúpenie v parlamente, ako ohlásil, nepovedal.
Vystúpil aj Kiska
Z prezidentov v parlamente mimoriadne vystúpil vo februári 2019 Andrej Kiska. Na poslancov sa s prejavom obrátil predtým, ako mali voliť kandidátov na nových ústavných sudcov. Kiska parlament vyzval, aby k voľbe pristúpili zodpovedne.
V januári 2013 vtedajšia opozícia žiadala prezidenta Ivana Gašparoviča, aby vystúpil na mimoriadnej schôdzi k nevymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Gašparovič, ktorý vtedy Čentéša odmietol vymenovať do funkcie, odkázal, že nepríde.
Historicky najvýznamnejším vystúpením prezidenta v parlamente bol prejav Michala Kováča v marci 1994. Nešlo o mimoriadne vystúpenie, ale o správu o stave republiky, ktorú Kováč predkladal prvý raz.
Ostrej kritike v nej podrobil vládu Vladimíra Mečiara, čo viedlo až k predčasným voľbám.

Beata
Balogová
