BRATISLAVA. Nevídaný prípad, v ktorom dvom členom bezpečnostných zložiek zmenil Najvyšší súd dlhoročné tresty na pármesačné, bude mať predsa len dohru.
Takmer dva roky po právoplatnom rozsudku v kauze Judáš nad bývalým riaditeľom kontrarozviedky SIS Petrom Gašparovičom a bývalým policajtom Ladislavom Vičanom uspela špeciálna prokuratúra s dovolaním.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil pôvodný verdikt, podľa ktorého dostal Gašparovič 22- a Vičan 20-mesačný trest. Rozsudok bol prekvapivý, lebo pôvodne odsúdil špecializovaný súd dvojicu na jedenásť a desať rokov väzenia.

K posunu došlo zmenou kvalifikácie skutkov, čím však súd podľa senátu Juraja Klimenta porušil zákon v prospech obvinených.
Namiesto obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku druhostupňový súd oboch pôvodne odsúdil len za prečin nepriamej korupcie. Spáchali ju tým, že pomohli podnikateľovi Dušanovi Bočkayovi, ktorému v roku 2018 zablokovala finančná správa majetok.
S odstupom času sa ukázalo, že odvolací súd pochybil.
Skutkové okolnosti podľa Klimenta nasvedčujú, že došlo k trestnému činu. "Otázna je len forma účasti oboch obvinených,“ vyhlásil pri čítaní odôvodnenia rozhodnutia. Podľa dovolacieho senátu by sa tak malo riešiť „len“ spolupáchateľstvo, resp. účastníctvo Gašparoviča a Vičana.
„Odvolací senát Najvyššieho súdu sa bude musieť vecou opätovne zaoberať v zmysle takto vysloveného právneho názoru,“ povedal Kliment.
Znamená to, že keď sa prípad vráti senátu Patrika Príbelského, ktorý tresty v marci 2022 zmiernil, bude už musieť použiť prísnejšiu kvalifikáciu.
„Opäť sú v hre vyššie tresty. Ak sa, samozrejme, nezmení Trestný zákon,“ povedal dozorový prokurátor Aurel Pardubský.
Ak Najvyšší súd pri novom rozhodovaní uzná vinu dvojice, trest by sa pohyboval od desať do pätnásť rokov väzenia. Navrhovaná novela Trestného zákona, ktorá je v parlamente, však ráta so znížením sadzby na štyri až desať rokov.
Neisté je aj to, či by prípad zostal prokurátorovi Pardubskému zo špeciálnej prokuratúry, ktorá má podľa navrhovaných zmien zaniknúť.
Ukryl sa v Bosne
Najvyššiemu súdu sa o dovolaní podarilo rozhodnúť až na piaty pokus, keďže verejné zasadnutie musel z rôznych dôvodov odročovať.
Raz Gašparovič ani jeho advokát neprišli, pričom obžalovaný ani neposlal ospravedlnenku, inokedy zas Vičan údajne dva dni pred zasadnutím spadol zo schodov a skončil v nemocnici, ale trval na tom, že na pojednávaní musí byť.
Dovolací proces sa tak naťahoval od septembra. Keď napokon sudcom v polovici decembra došla trpezlivosť, na Gašparoviča vydali zatykač.
Vo štvrtok vysvitlo, že v tom čase bol bývalý siskár už viac než dva týždne v Bosne a Hercegovine. Spätne totiž polícia zistila, že jeho telefónne číslo už skôr využívalo roamingové služby. Podľa všetkého ešte 29. novembra telefón prekročil hranice Bosny.
Tam sa skrývajú aj dvaja odsúdení aktéri vojny v polícii Ján Kaľavský a Marián Kučerka. Z ich prípadov je známe, že balkánska krajina podozrivých, po ktorých sa pátra, na Slovensko nevydáva.
Či sa z Bosny stáva vyhľadávaný cieľ ľudí na úteku, prokurátor Pardubský komentovať nechce.
Gašparovičov advokát Adrián Kucek na súde hovoril, že nepozná dôvody výberu krajiny ani to, čo tam jeho klient robí.
„V tejto chvíli sa môže nachádzať kdekoľvek na svete. To nie sú otázky relevantné pre toto konanie,“ povedal Kucek.
Senát bol vo štvrtok pôvodne pripravený konať o Gašparovičovi ako proti ušlému, no Kucek priamo na zasadnutí predložil sudcom jeho súhlas s konaním v neprítomnosti. Gašparovič zároveň poslal senátu list a na poslednú chvíľu sa snažil o ďalší odklad veci, lebo Klimentov senát považuje za zaujatý. Spochybňoval aj to, že jeho prípad dozorovala špeciálna prokuratúra.
„Nijakým spôsobom sa nevyhýbam spravodlivosti, avšak cielené a systematické konanie príslušníkov NAKA, niektorých prokurátorov ÚŠP, osobitne Daniela Lipšica, má a bude mať priamy vplyv na sudcu Klimenta. Jeho vplyv môže byť uplatnený na celý senát,“ vysvetľoval Gašparovič v liste svoju neúčasť, ako aj to, prečo zostáva v zahraničí.
Vlastnú kauzu pritom označil za pomstu za to, že „odolával nátlakom na nútenú spoluprácu“ a že sa nechcel podieľať na zmanipulovaných konaniach, napríklad vraj aj kauze Rozuzlenie. Ide o aktérov vojny v polícii, ktorej hlavými postavami sú spomínaní Kaľavský a Kučerka.
Keďže Najvyšší súd o dovolaní už rozhodol, ohlásil, že zruší zatykač na Gašparoviča. Rovnako ako Vičan si už pôvodne uložený trest odpykal, a tak im do nového verdiktu, ktorý môže byť teoreticky prísnejší, nič nehrozí.
Vičanov advokát Ivan Mojžiš ohlásil, že výsledok dovolania napadne na Ústavnom súde.

Dopadli lepšie ako kajúcnik
Keď Gašparovič a Vičan pred dvoma rokmi dostali nečakane nízky trest, vznikla pomerne kuriózna situácia. Korupčný prípad, tzv. kauzu Bopal, sa totiž podarilo vyšetriť aj vďaka dvom spolupracujúcim obvineným – bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi a bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi.
Avšak Beňa po spolupráci s políciou uzavrel dohodu o vine a treste, a dostal päť rokov podmienečne a 14-tisícový peňažný trest. Dohoda sa neskôr už nezdala taká výhodná v porovnaní s ľuďmi, ktorých usvedčoval.
Beňa sa preto pokúsil o obnovu konania a aj on žiadal o zmenu kvalifikácie svojich činov. V júni 2022 mu špecializovaný súd nevyhovel, podľa sudcu Miroslava Mazúcha neexistoval zákonný dôvod. Sudca však povedal, že Beňovi ľudsky rozumie.
Kauza Bopal hovorí o tom, ako podnikateľ Bočkay požiadal o pomoc Gašparoviča a Vičana, keď mu v roku 2018 zablokoval daňový úrad majetok. Úplatok mal byť 400-tisíc eur, pričom polovicu sumy aj vyplatil.
Dvojica spolupracovala s Beňom a Makóom, úplatok sa mal deliť rovnomerne. Podnikateľ Bočkay si to však neskôr rozmyslel a všetko oznámil polícii.

Beata
Balogová
