Bratislava 4. augusta (TASR) - Novela zákona o priestupkoch z dielne rezortu vnútra môže obmedziť ústavné právo na slobodu zhromažďovania. Tvrdia to viaceré ľudskoprávne a občianski aktivisti, ktorí podali viacero pripomienok. Zozbierali už 754 podpisov, čo je dostatok na to, aby svoje stanovisko ministerstvu vnútra vysvetlili v rozporovom konaní.
"Demokracia nie je o tom, že človek ide raz za štyri roky hodiť lístok do urny. Demokracia by mala byť aj spoločnosťou verejnej účasti," povedal dnes novinárom Michal Polák zo Združenia sociálnej sebaobrany. Právo na zhromažďovanie je podľa neho pre ľudí jedným z mála prostriedkov ako sa zúčastňovať na verejnom živote.
"Novela obsahuje veľmi neurčité a nejasné ustanovenia, na základe ktorých môže byť zvolávateľ zhromaždenia či jeho účastník veľmi vysoko pokutovaný," konštatoval právnik zo združenia Občan a Demokracia (OaD) Peter Wilfling. Zvolávateľ sa môže dopustiť takéhoto priestupku, ak neposkytne obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia, alebo ak nezabezpečí potrebný počet usporiadateľov. Wilfling však upozornil, že súčinnosť, ani potrebný počet usporiadateľov nie sú v zákone bližšie definované. Podľa novely hrozí pokuta aj účastníkom zhromaždenia, pokiaľ majú pri sebe predmet, ktorým môžu spôsobiť ublíženie na zdraví. Pokutovaný by teda mohol byť aj človek nesúci transparent, keďže aj ním možno udrieť. "Obávame sa, že zvolávatelia budú zastrašovaní a dobre si rozmyslia, či budú zvolávať nejaké zhromaždenia," dodal Wilfling.
Mimovládnym organizáciám sa nepáči tiež výška pokút, novela ich totiž navrhuje zvýšiť zo súčasných tisíc na 10 000 až 50 000 korún. Výška pokút by však podľa právničky OaD Márie Kolíkovej mala byť stanovená hranicou medzi trestným činom a priestupkom, pričom pokuta pre trestný čin sa začína na piatich tisícoch korún. Do novely by sa mala zakomponovať aj možnosť podávania oznámenia o zhromaždení faxom či elektronicky. Aktivisti tiež navrhujú, aby posudzovanie zhromažďovacích priestupkov zostali v kompetencii obvodných úradov.
"Vieme pochopiť, že z pohľadu obcí zhromažďovanie na verejných priestranstvách predstavuje určitú komplikáciu. Myslíme si však, že občania na to majú ústavne právo," dodal Polák.
