JURAJA RENDEKA stretávame v Prievidzi, je pondelok okolo obeda, chystá sa na autobus do práce. Pracuje ako kontrolór kvality. Volá šéfovi, či môže pre rozhovor do SME trochu meškať.
Je dôchodca a má 64 rokov. Bol v úplne prvej skupine tých, ktorých prepustili v roku 2020 z banského podniku a zapojili ich do veľkého rekvalifikačného štátneho programu.
Pracovať na hornej Nitre pre bane neznamená iba fárať. Rendek bol v podzemí raz, aj to v Ostrave. „Povedal som si vtedy, dole ma už nikto nedostane. Bane som bral ako podnik, ktorý mi dal prácu, emócie som v tom nemal,“ hovorí, ako vnímal, keď na konci roku 2023 vyniesli na povrch posledné hnedé uhlie.
Rendek pracoval a po pauze opäť pracuje v Novákoch v Banskej mechanizácii a elektrifikácii, teda v BME, ako tu skratkou hovoria. Je to strojárska spoločnosť, súčasť akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza.
Práce je na hornej Nitre podľa neho dosť. Keď ho v minulosti prepustili, prihlásil sa do Profesie. Hoci dnes prácu má, zo záujmu si podnes pozerá ponuky. „Aby som mal prehľad. Prídu aj tri či štyri za týždeň. Najmä do podnikov vyrábajúcich pre automobilový priemysel, Brose v Prievidzi či Bánovce nad Bebravou,“ hovorí.
Nie každý však podľa neho vydrží robiť na tri zmeny, v BME robia na dve. Dnes ich je v podniku 50, keď nastúpil, bolo ich 500. „Všetko sa rapídne znížilo,“ komentuje. Patrí ku kmeňovým zamestnancom. Kolegov má však na 90 percent živnostníkov, dostávajú 14 eur na hodinu.
V rozhovore sa dočítate aj:
- ako bolo za socializmu v regióne viac peňazí,
- či by z Hornej Nitry odišiel, keby bol mladší,
- koľko je na Hornej Nitre práce,
- prečo je rád, že robí v menšom podniku,
- kam by investoval peniaze určené na premenu regiónu, keby mal možnosť o tom rozhodovať.
Nechceli ste byť baníkom?
Nie. Otec robil aj v Martine a bývali sme tam. Bol civilným zamestnancom vojska. Bývali sme v kasárňach. Z okna nášho domu som videl len tanky. Bol som zbláznený do armády, viac som behal po tankoch ako po lúkach. V deviatej triede som povedal, že budem vojak z povolania a išiel som študovať do Martina.
V rodine nejakých baníkov máte?
Švagrov aj svokra.
Zatvorenie baní sa teda dotklo aj vašej rodiny?
Už nie. Do firmy BME Nováky som prvý raz prišiel v roku 2005. Výroba sa začala utlmovať už v roku 2015. Mal som pár rokov do dôchodku, keď ma v septembri 2020 prepustili. Hneď som prešiel do rekvalifikačného programu. Mohli sme si totiž vybrať – predčasný dôchodok alebo rekvalifikáciu. Všetci od nás, z mechanickej dielne, si vybrali to druhé. Boli sme prvá skupina v tomto programe. My sme to vlastne rozbiehali.
Storočie ťažili uhlie, dnes majú šancu tvoriť aj diamanty. Aká bude Horná Nitra 2.0? Čítajte A švagrovia a svokor?
Jeden švagor už je po smrti, išiel do dôchodku a, bohužiaľ, si ho ani neužil. Druhý odišiel už skôr robiť inam, mimo bane. Svokor išiel do dôchodku tiež dávno, vtedy sa ešte ani neuvažovalo o zatvorení baní.
Baníctvo podľa vás tomuto regiónu viac dalo či vzalo?
Prinieslo to prosperitu. Zamestnalo sa tu veľa ľudí. Bol to nosný pilier ekonomiky.
Čo to znamená? Vraj tu za socializmu v zelovoci boli vždy aj pomaranče.
