Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Zuzana Beneková.
Ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová má za sebou niekoľko sporných krokov: vyhlásenia proti LGBT + , snahu o politizáciu fondov pre kultúru, ale aj koniec riaditeľa Kunsthalle.
"Verím, že slovenská kultúra je dostatočne silná na to, aby odolala akýmkoľvek politickým tlakom, a že ľudia, ktorí v nej pracujú, dokážu jednoducho povedať vládnej moci, kde je hranica, ktorá sa neprekračuje," hovorí pos lankyňa Progresívneho SlovenskaZORA JAUROVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Či sa majú umelci pripraviť na cenzúru umenia.
- Čo je základom akejkoľvek televízie.
- Ako je za znížený rozpočet RTVS zodpovedná SaS.
Po prejave prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente premiér Robert Fico povedal, že si myslí, že po prezidentovaní bude predsedníčkou PS a vymení Michala Šimečku. Je to blud?
Treba sa opýtať pani Čaputovej, aké má plány po skončení prezidentského mandátu. Ale doteraz sme sa v Progresívnom Slovensku naozaj nedopočuli o takýchto jej zámeroch a myslím si, že je to prakticky vylúčené.
Noviel, s ktorými v kultúre prichádza táto vláda, je v parlamente päť. Jeden z návrhov sa týka múzeí a galérií. Chcú vytvoriť predpoklady na pružnejšiu manažérsku výmenu v ich vedení. V praxi by to znamenalo, že môžu odvolávať úplne hocikoho vo vedení a rušia aj verejné vypočutia týchto ľudí. Máte pocit, že je problém s pružnosťou výmeny manažérov múzeí a galérií?
Celkovo mám pocit, že poslanci SNS nevedia presne čo robia. A možno strana SNS nemala mať rezort kultúry. Vo všeobecnosti považujem za veľmi problematické, pokiaľ sa koaličná strana, ktorá má ministerku, pokúša uskutočniť svoje legislatívne plány cez poslanecké návrhy.
Je to tak rýchlejšie, nie?
Je to rýchlejšie, ale nie je to v súlade s logikou legislatívneho procesu. Jedna novela zákona o múzeách a galériách sa týka výberových konaní ich vedúcich. Dlhé roky sme bojovali za to, aby v kultúrnych inštitúciách existovali funkčné obdobia riaditeľov, lebo to tak nebolo. A konečne sa pred dvoma rokmi do zákona o múzeách a galériách doplnila táto klauzula.
Kvalitných ľudí, ktorí vedú takéto inštitúcie je na Slovensku málo, však?
V kultúre je skôr problém, že je nedostatok kvalitných ľudí, nedostatok kvalitných manažérov, ohodnotenie je veľmi nízke. Je to skôr o tom, že zriaďovatelia, či už je to štát alebo samosprávy, by mali vyhľadávať kvalitných ľudí a vytvárať im lepšie podmienky na to, aby tú prácu chceli robiť a nie znetransparentňovať celý proces.
Poslanec za SNS Michelko, predseda kultúrneho výboru, povedal, že to robia najmä pre nejaké dve problémové inštitúcie, ale nechcel menovať, ktoré. Viete o čo ide?
Neviem, ale tipla by som si, že pokiaľ sa použije slovo problémové, tak to znamená, že sú to inštitúcie, ktoré majú riaditeľov, ktorí sa im nepáčia.
Potom povedal, že ak mám zodpovednosť, musím mať právomoc ovplyvňovať a mať páky. Nemá v tom pravdu?
Nemá, pretože to tak nie je. Minister má aj teraz právo odvolať riaditeľov inštitúcií, ktoré zriaďuje. Akurát sa zaviedlo, že keď sa vyberá nový riaditeľ, tak musí byť verejné vypočutie a verejné výberové konanie. Rovnováha medzi tým, že minister má nejaké právomoci, a tým, že riaditeľ je vyberaný v transparentnom procese existuje.
Má to byť verejnoprávna inštitúcia?
Mala by to byť nejaká nová forma verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by bola napasovaná na kultúrne potreby. Mohla by to byť inštitúcia, ktorá by mala svoju správnu radu a tej by sa zodpovedal riaditeľ. To je jedna veľká reforma kultúrnej infraštruktúry, ktorá slovenskú kultúru čaká.
Jedna z posledných veľkých reforiem bola ešte za Mareka Maďariča zo Smeru, keď urobil nezávislé fondy na podporu kultúry. Poslanci SNS predkladajú aj zmeny vo fondoch. Je to jeden z dôvodov, prečo mali mnohí Maďariča za najlepšieho ministra kultúry svojho času?
V tomto nie som úplne nestranná, lebo som stála pri zrode Fondu na podporu umenia a spolupracovala som s ministrom Maďaričom pri jeho zakladaní.
Štát vytvára inštitúcie, kde vzdiali rozhodovanie o financovaní konkrétnych projektov od politikov. Politici rozhodujú o rámcoch fondu, celkovom rozpočte, princípoch, prioritách, ale konkrétne rozhodnutia o konkrétnom financovaní robia odborníci. Tento istý princíp sa uplatnil, keď sa zriadil Fond na podporu umenia.
Ale v momente, keď počujem ako politici hovoria, že chcú kontrolovať konečný moment a to, aké projekty sa financujú, tak tam treba veľmi spozornieť. To je presne to, čo vo financovaní kultúry robí vždy najväčší problém.
To zas nie je také jednoduché, lebo o tých žiadostiach rozhodujú odborné komisie a tie sa nemenia.
Oni ich ani nemôžu meniť, lebo odborné komisie menuje fond. Ten je nezávislý a riadi ho Rada fondu. Rozširujú len počet členov dozorných komisií. Je to neproporčné, pretože ich tam bude veľa. Kontrola bude vyzerať rovnako, akurát fond bude musieť platiť ďalších ľudí navyše.
Domnievam sa, že to je len zastierací manéver. Keď tie zákony prídu do parlamentu, tak sa môžeme dočkať veľmi nepríjemných a prekvapivých pozmeňovacích návrhov, ktoré v konečnom dôsledku budú zasahovať aj do celkového fungovania fondov, ich rád a verejnoprávnej podstaty a nezávislosti.
Už sa objavil aj zámer, že ministerstvo kultúry by chcelo vytvoriť nový fond na podporu kultúry, ktorý by mal zlúčiť všetky fondy do jedného. O tomto ste s ministerkou nehovorili?
S ministerkou sme na výbore o máločom hovorili. Bola tam niekoľkokrát, ale v zásade neodpovedala na žiadnu otázku. Vždy miesto nej odpovedali iní ľudia, aj to nie dostatočne.
Ak sa bavíme o zlučovaní tých troch fondov, tak to považujem za problematický zámer. Jediný dôvod je, že v momente ako zrušia staré fondy a vytvoria jeden nový, tak budú menovať novú radu fondu a tam môžu menovať koho chcú.
Dve výhrady som zachytila. Medzi umelcami je veľa queer ľudí, a tým akoby vzniká queer obsah. A druhá je najmä od pána Michelka, aj v Matici slovenskej hovoril, že by chcel, aby vznikali filmy napríklad o národných dejateľoch, a preto by sme si mali nadiktovať, že chceme, aby vznikali. Sú toto podľa vás zámery, pre ktoré to chcú robiť?
V zásade by som sa zdržanlivo vyjadrovala ku všetkým problematickým veciam, ktoré pani ministerka už stihla do verejného priestoru povedať, lebo až sa mi to nechce brať vážne. A to si myslím, že je najväčší problém ministerky Šimkovičovej, že ju nikto neberie vážne.
Ak ministerka povie, že nedá mimovládkam LGBTI + ani cent, čo to v praxi znamená? Lebo ona nevie nijako ovplyvniť rozhodovanie fondov. Nevie dokonca ani priamo ovplyvniť to, ako rozhoduje jej dotačná komisia v dotačnom systéme na ministerstve kultúry. Nie je to náhodou tak, že ministerka len hovorí k svojim voličom, snaží sa ich presvedčiť, že niečo robí, ale v realite jej slová nemajú veľký význam?
Riaditeľ Kunsthalle Jen Kratochvíl povedal, že už nezvládal túto vyhradenú politickú situáciu po tom, čo ministerstvo odmietlo financovať celý plán, ktorý mali na rok 2024 a teda odišiel. Čo im prekážalo na tom programe?
Nevidela som ho. Predpokladám, že to bol program podobného charakteru, aký Kunsthalle realizovala doteraz. Jediné, čo viem je, že ešte za minulej vlády prebehla finančná kontrola v Kunsthalle, ktorá pravdepodobne objavila aj nejaké pochybenia. A odchod riaditeľa bol spojený aj s touto vecou.
Všimli sme si, že pani ministerka má celkovo problémy so súčasným umením. A keďže Kunsthalle je primárne zameraná na súčasné umenie, tak tých problémov bude viac. Ťažko je to komentovať, keďže opäť nemáme nič na papieri.
Na debate VŠVU, kde bola ešte ministerka kultúry Laššáková, bol súboj, či ju osamostatniť, alebo má zostať pod národnou galériou. A teraz Martina Šimkovičová ohlásila, že Kunsthalle sa vracia naspäť pod Slovenskú národnú galériu. Čo je dôvod nekonečných problémov Kunsthalle?
Máte pravdu, že Kunsthalle má nešťastný osud, a že aj vyše tridsať rokov po vzniku samostatnej republiky si Slovensko nebolo schopné zriadiť a rozbehnúť dobre fungujúcu galériu súčasného umenia. A myslím, že dôvod je, že sa nikdy nenašiel žiaden politický reprezentant, ktorý by si túto agendu zobral za svoje.
Keď sa teraz vráti pod Slovenskú národnú galériu po niekoľkých rokoch, čo bola osamostatnená, tak hore-dole presúvať Kunsthalle asi neprospeje veľmi jej budúcnosti, nie?
V prvom rade by mala mať ministerka dôvod, ktorý sme nepočuli. Nemyslím si, že sa inštitúcie rozvíjajú a dobre riadia spôsobom, že zo dňa na deň bez udania dôvodu urobím takúto organizačnú zmenu. V konečnom dôsledku to nič neprinesie a Kunsthalle bude len nechcený prílepok.
Odchádzajúci riaditeľ povedal, že to vníma ako cenzúru. Majú sa umelci pripraviť na cenzúru umenia?
Na to sa asi vždy treba pripraviť, lebo tie pokusy sú vždy a za každej politickej garnitúry, za niektorej viac, za niektorej menej. V kultúre a v umení treba byť vždy pripravený na cenzúru a na to, že umenie bude dráždiť politikov, však niekedy na to aj je. Verím, že slovenská kultúra je dostatočne silná na to, aby odolala akýmkoľvek politickým tlakom, a že ľudia, ktorí v nej pracujú, dokážu jednoducho povedať vládnej moci, kde je hranica, ktorá sa neprekračuje.
Vo vládnom programe je ambícia rozdeliť RTVS. Len vyzerá, že v posledných týždňoch prišli k finančnému limitu, a že to rozdelenie by stálo veľa peňazí. Upustili od tohto zámeru?
Pred pár dňami som bola na celkom rozsiahlej diskusii v RTVS na túto tému, kde pán Michelko hovoril, že revidujú ten zámer a snažia sa zistiť, čo je lepšie. Finančné hľadisko je určite dôležité, ale nie je jediné. Asi je to ťažké v roku 2024 a v digitálnej dobe, keď všetky médiá, vrátane printových, vyrábajú audiovizuálny obsah.
Televízia funguje ako spojená a je tam množstvo funkcií, ktoré sa už nedajú od seba oddeliť. Za posledných možno 10/12 rokov nájdeme asi 40 prípadov, kedy sa spojil rozhlas s televíziou, ale nenájdeme ani jeden prípad, kedy by sa takáto inštitúcia rozdelila.
Daniel Krajcer z ANO bol vizionár v tom čase možno.
Myslím, že nebol. Ale niekedy aj zlé rozhodnutie môže mať dobré následky.
Pán Michelko povedal, že keby sa nerozdelila RTVS, mohli by sa zvýšiť právomoci Rady RTVS. Mohla by riešiť napríklad dramaturgiu diskusných relácií, či je vyvážená a nestranná a množstvo ďalších vecí. Znie to ako politizácia RTVS.
Som veľký prívrženec správnych rád pri spravovaní inštitúcií a vieme povedať iks vecí, ktoré nefungujú v rade RTVS - od toho, ako sa volia jej členovia až po to, aké má kompetencie. Len keď toto počujeme v súvislosti s tým, že si vláda napíše, že chce rozdeliť RTVS bez zásadného dôvodu, tak jednoznačne vidíme, že má vláda snahu ovládnuť televíziu a ovplyvňovať jej obsah.
Podľa organizačnej štruktúry RTVS ani generálny riaditeľ nemá dosah na dramaturgiu spravodajstva. A tu otvorene hovoria, že chcú dať dosah na dramaturgiu politicky voleným členom rady.
To je neakceptovateľné. Pri spravodajstve podmienka nezávislosti a existencie nezávislej dramaturgie je základom pre akúkoľvek televíziu, nehovoriac o verejnoprávnej. Veľmi rada sa budem rozprávať o zmenách kompetencií Rady RTVS. No toto je niečo, kde aj ja vidím červenú čiaru.
Aký má zmysel udržiavať toto médium po tom, čo mu vláda úplne likvidačne škrtla rozpočet a najnovšie možno ešte aj s politickým spravodajstvom?
Zmysel to má práve preto, že zápas o verejnoprávne médiá bude veľmi dôležitou súčasťou zápasu o právny štát, ktorý v najbližších mesiacoch a rokoch budeme musieť absolvovať. Osobne si myslím, že v čase týchto rapídnych zmien v digitálnom prostredí, v časoch dezinformácií a falošných správ rola verejnoprávnych médií vzrastá úplne rapídnym spôsobom.
Do akej miery je za situáciu v RTVS spoluzodpovedná SaS, ktorá presadila zrušenie koncesií?
Za situáciu, že RTVS má o tretinu znížený rozpočet oproti očakávaniu, je v plnej miere zodpovedná SaS. Myslím, že toto aj vojde do politologických dejín Slovenska. To bolo neskutočne nepremyslené a hlúpe rozhodnutie, ktoré sa urobilo len pre posadnutosť Richarda Sulíka rušením koncesionárskych poplatkov. Zrušili sa a nahradili financovaním percentom z HDP, čo nikde na svete nemajú. To, že je televízia financovaná zo štátneho rozpočtu, je obrovský problém.
Beata
Balogová
