Na strednú školu sa dieťa dostane, no nemusí byť jeho vysnívaná. Miest je však dosť

Dostane sa moje dieťa na strednú školu? Čo, ak ho na vybrané odbory neprijmú? Neotvára sa primálo tried na gymnáziách? Podobné otázky si v najbližších týždňoch budú klásť najmä rodičia deviatakov, ale aj niektorých ôsmakov či piatakov.

Obavy, že sa dieťa končiace základnú školu nedostane na strednú, pretože nebude dostatok miest v prváckych laviciach, nie sú namieste. Zástupcovia všetkých krajov naprieč Slovenskom ubezpečujú, že v prvých ročníkoch stredných škôl, ktoré spadajú do ich kompetencie, bude miest viac ako žiakov končiacich deviatu triedu.

"Problém nie je v tom, že je málo miest pre budúcich prvákov, ale napríklad v tom, že rodičia nesprávne vyhodnotia možnosti dieťaťa. Dajú si dve prihlášky na silne exponované odbory. Mali by postupovať viac strategicky," zdôraznila Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja.

Možné problémy

Vlani bol podľa nej obrovský záujem len o niekoľko škôl a odborov. Situáciu tiež trochu komplikuje predpísaný postup prijímacieho konania, keď majú školy po ukončení prijímacích skúšok dlhý čas na zverejnenie výsledkov.

"Niektoré školy oznámia výsledky v prvý deň, iné až v posledný. Rodičia potom presúvajú potvrdenie o prijatí z jednej školy na druhú. Poradie sa stále mieša, deti prestupujú," priblížila Forman. Výrazne by podľa nej pomohlo, keby mohlo prijímacie konanie prebiehať prostredníctvom jednotného rezortného informačného systému. Centrálne riešenie pre elektronické prihlášky sľubovalo ešte bývalé vedenie ministerstva školstva v úvode minulého roka. Doteraz nie je aktuálne.

Vyššie počty

Na stredných školách v rámci Bratislavského kraja medziročne stúpol počet miest pre prvákov o viac ako šesť percent. "Na jedného deviataka pripadá 1,35 miesta, takže počet by mal byť dostatočný," uviedla Forman. Vlani nakoniec zostalo sedem percent miest neobsadených.

Čo kraje nevedia predpovedať, je počet detí, ktoré sa prihlásia z inej župy. Nevedia tiež predpokladať, koľko žiakov 8. ročníka bude chcieť nastúpiť na bilingválne štúdium. Deviataci sa však môžu hlásiť aj na tzv. podnikové školy či bilingválne programy podľa medzivládnych dohôd, kde počty neurčuje kraj.

Každý rok inak

Záujem žiakov o rôzne typy škôl je podľa Lenky Štepánekovej, vedúcej oddelenia komunikácie Banskobystrického kraja, takmer každý rok iný. "Závisí to od rôznych aspektov, napríklad príchodu nového zamestnávateľa do regiónu, lokality školy, rôzneho sociálneho zázemia rodín či potrieb trhu práce," skonštatovala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na koľko stredných škôl sa možno prihlásiť, ako a dokedy? (otázky a odpovede) Čítajte 

Napríklad v Košickom kraji - vzhľadom na príchod nového investora, spoločnosti Volvo - župa v nasledujúcich rokoch očakáva vyšší dopyt po absolventoch s technických vzdelaním so zameraním na strojárstvo a kovospracúvaciu výrobu, informačné a komunikačné technológie a elektrotechniku.

Čo chcú deti a rodičia

Všeobecne však platí, že medzi žiakmi a ich rodičmi prevláda záujem o gymnáziá. V hlavnom meste a okolí sa žiaci hlásia najmä na tie bilingválne. Vysoký záujem je pritom aj u ôsmakov, ktorí "obsadzujú" miesta deviatakom. Popri nich sa dostávajú v Bratislavskom kraji do popredia aj stredné priemyselné školy elektrotechnické.

V ostatných krajoch patria popri gymnáziách medzi vysnívané školy aj obchodné akadémie, zdravotné školy či priemyslovky so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku a stavebníctvo. V Nitre je obľúbená veterinárna stredná, v Trenčíne ŠUP-ka.

Obmedzené gymnáziá

Hoci o miesta na gymnáziu býva medzi žiakmi bitka, kraje počty obmedzujú. "V súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania rozpisujeme 20 percent žiakov na gymnáziá a 80 percent žiakov pre ostatné školy, čím sa postupne stabilizuje počet žiakov gymnázií a zvyšuje počet žiakov v ostatných odboroch," skonštatovala Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Rovnako na maximálne pätinu si podiel študentov v jednotlivých ročníkoch gymnázií určil aj Trnavský kraj. Tesne nad touto hranicou je počet miest v Nitre a okolí, v Prešove bude v najbližšom školskom roku viac ako 23 percent miest na gymnáziách.

Len pre najlepších

"Cieľom je, aby na gymnáziách študovali skutočne tí najlepší absolventi základných škôl, ktorí majú už v pätnástich rokoch jasný záujem o ďalšie vzdelávanie na vysokých školách," priblížila stratégiu Prešovského samosprávneho kraja vedúca oddelenia komunikácie Daša Jeleňová.

Najvyšší podiel miest na gymnáziách z celkového počtu prvákov na stredných školách bude mať v najbližšom školskom roku Bratislava a okolie. Kraj medziročne zvýšil možnosť žiakov dostať sa na gymnázium o jedenásť percent. Z celkového počtu je pre tento typ strednej školy rozpísaných takmer 28 percent.

Kde je najslabší záujem

Na opačnom konci ako gymnáziá sa nachádzajú zväčša učňovky. "Pandémia, okrem ďalších faktorov, nepriaznivo ovplyvnila aj záujem o odbory v sektore gastro," konštatuje Košický samosprávny kraj. Aj v hlavnom meste a okolí je najslabší dopyt zo strany žiakov o odbory ako kuchár a čašník. Deti tiež nemajú záujem stať sa maliarom, murárom, strechárom, inštalatérom ani sa venovať poľnohospodárskym odborom.

"Mnohé školy musia veľmi intenzívne prezentovať ponuku učebných a študijných odborov. Hoci mnohé sú zaujímavé a atraktívne, desaťročia prebiehajúca zmena zloženia obyvateľstva v okrese sa prejavuje aj na počte žiakov. V predchádzajúcich rokoch došlo k poklesu žiakov," opísala situáciu najmä v severovýchodných okresoch Prešovského kraja Daša Jeleňová.

S pomocou projektov na národnej aj európskej úrovni, aj v spolupráci so zamestnávateľmi sa podarilo stabilizovať počty žiakov v školách. "Príkladom je Spojená škola Andyho Warloha v Medzilaborciach, kde kraj investoval niekoľko miliónov eur a kvalita vzdelávacieho procesu, ako aj materiálno-technické vybavenie školy sa výrazne zlepšilo, čo viedlo k stabilizácii počtu žiakov na škole," dodala.

Akých absolventov chcú firmy

Medzi predstavami rodičov a zamestnávateľmi v regióne býva veľký nesúlad. "Rodičia majú záujem najmä o osemročné gymnáziá, bilingválne štúdium na gymnáziách a odborných školách či elektrotechnických priemyslovkách. Firmy majú záujem o odbory, na ktoré sa deviataci nehlásia a nenaplnia určený počet," skonštatovala Forman z Bratislavského kraja.

Zamestnávatelia by podľa nej mohli viac propagovať možnosti, ktoré budú mať absolventi po ukončení štúdia a zamestnaní sa v danom odbore. Tým by sa zvýšil záujem študovať napríklad remeslá.

Podpora firiem aj krajov

"Firmy by mali zvýšiť atraktivitu pracovných pozícií, ktoré dlhodobo nevedia obsadiť. Predpokladáme, že so zvýšenou atraktivitou stúpne aj záujem zo strany rodičov a žiakov," myslí si aj Natália Petkáčová, riaditeľka odboru komunikácie Trnavského samosprávneho kraja. Mohli by tiež podporovať vybavenie odborných učební, čím by sa zvýšila kvalita výučby.

Nedostatočne obsadené a perspektívne odbory na stredných školách sa trnavská župa snaží podporovať aj vlastnými silami. Študenti odborov ako mäsiar, krajčír, murár či farmakológ, ale aj študenti zapojení do duálneho vzdelávania môžu získať mesačné štipendium. K tomu majú bezplatné cestovanie prímestskými autobusmi a ubytovanie na internátoch.

Čo ak ho nikam nevezmú

Zo skúseností z predchádzajúcich školských rokov sa väčšina žiakov na niektorú z preferovaných stredných škôl dostane. "Žiakom, ktorí neboli ani po druhom kole prijímacích skúšok prijatí na štúdium na žiadnej strednej škole zabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádza Regionálny úrad školskej správy. Ten vyberie miesto so zákonným zástupcom žiaka a príslušným riaditeľom strednej školy," uzatvorila Kukučková.