Ako postupovať pri Testovaní 9, ktorého dobrý výsledok môže byť vstupenkou na strednú školu?
"Učitelia by mali žiakov trénovať a ukázať im stratégiu. Aby úlohy, ktoré sú ťažké a nevedia ich rýchlo vyriešiť, preskočili a vrátili sa k nim, ak im zostane čas," hovorí IVANA PICHANIČOVÁ, vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.
V rozhovore sa dočítate:
- Kto vytvára testy a určuje náročnosť.
- Ako sa vyberajú deviataci na pilotné testovanie.
- Ktoré deti dokážu zvládnuť test na 80 až 90 percent.
- Aký vplyv zohrala pandémia.
Ako vznikajú zadania, ktoré dostanú deviataci pri Testovaní 9?
Vytvorenie testu, ktorý žiaci dostanú na lavicu, trvá niekedy aj tri roky. Pre každý z predmetov máme tím autorov, ktorí pripravujú testové položky na základe presných pokynov – koľko úloh, aké typy, z akých tematických oblastí, akej náročnosti a podobne.
Na základe toho zostavia svoj balík testových úloh. Balíkov je viacero a na ich základe zostavujeme finálne testy. Než sa tak stane, robíme zásahy na základe pilotných testovaní a posudkov recenzentov.
Ako vyzerá pilotné testovanie?
Pilotujeme vždy vo dvoch etapách. Z už vytvoreného balíka sa vyberú skupiny úloh, s tými ideme na školy.
Bezpečnosť je zachovaná cez nášho administrátora, ktorý príde do školy, rozdá žiakom testy, vyplnia odpovede na úlohy a administrátor ich zozbiera.
Testy nezostávajú na škole, žiaci ich nesmú žiadnym spôsobom kopírovať. Je to len výber úloh, z ktorých sa nakoniec dostane do riadneho testu iba časť.
Na koľko stredných škôl sa možno prihlásiť, ako a dokedy? (otázky a odpovede) Čítajte Môže sa stať, že si žiak niečo zapamätá. Zíde sa mu to?
Aj keby si niečo zapamätal, v nejakom teste sa to objaví o dva až tri roky a aj to s veľkou pravdepodobnosťou v obmenenej podobe. Už sa ho to nebude týkať.
Po prvom pilote náš expertný zamestnanec vytvorí test pre daný predmet, ktorý ide recenzentom na posúdenie. Po recenziách ideme na druhý pilot a test sa znova na základe výsledkov, odpovedí žiakov, upravuje. Až potom vzniká finálny test.
Terajší ôsmaci možno budú písať test obsahujúci úlohy, ktoré sme pilotovali vlani na jar na deviatakoch.
Ako sa vyberajú deviataci na pilotné testovanie?
Pilotujeme celé triedy. Nedávame pokyn, akých žiakov má škola vybrať. Chceme mať školy z každého regiónu, veľké, stredné i malé.
Keď na pilote číslo jeden zistíte, že deti úlohám nerozumeli, úspešnosť bola napríklad tridsať percent, ako s touto informáciou pracujete?
Presne na toto pilotné testovania sú. Ak nám vyjde, že niektoré úlohy sú veľmi ťažké alebo si žiaci vyberajú častejšie nesprávnu odpoveď namiesto správnej, vyhodnocujeme, čím to môže byť. Či to je učivo, ktoré sa nepreberalo.
Položky, ktoré sa nám z pilotu javia ako veľmi problematické, nezaradíme do testu alebo sa ich snažíme preformulovať.
Podľa čoho určujete, aká by mala byť náročnosť testov?
Testovanie 9 je porovnávací test, pričom cieľom kvalitného testu tohto druhu je, aby sa úspešnosť pohybovala okolo 50 až 60 percent.
Keď máme po prvom pilote banku otestovaných úloh, zostavujeme predbežný test tak, aby vyšiel podľa výsledkov na 50 až 60 percent. Tento test najlepšie rozlišuje žiakov uprostred.
Keby sme robili veľmi ľahké alebo veľmi ťažké testy, tak by sme nedokázali rozlíšiť veľkú skupinu žiakov, ale len tú malú – najslabších alebo najsilnejších.
Testovanie 9 môže byť pre niektorých žiakov vstupenkou na strednú školu. Ktoré deti dokážu test zvládnuť na 80 až 90 percent?
Lepšie výsledky dosahujú žiaci osemročných gymnázií. Zo základných škôl ide väčšinou o deti z väčších škôl v krajských mestách. Lepšie vychádzajú aj žiaci cirkevných škôl.
Pri cirkevných školách a osemročných gymnáziách si to však vysvetľujeme tým, že prijímajú žiakov na základe výberu, majú teda celkovo šikovnejších žiakov.
Na strednú školu sa dieťa dostane, no nemusí byť jeho vysnívaná. Miest je však dosť Čítajte Terajší deviataci boli v piatom ročníku, keď prišla pandémia, a mali najdlhšie online vyučovanie. Zohľadňuje to nejako náročnosť testov?
Nepriamo sme vplyv pandémie zohľadnili cez pilotné testovanie. Dá sa povedať, že ak by sme testy spred desiatich rokov dali terajším deviatkom, asi by dopadli s nižšou úspešnosťou.
Môžu sa niektoré z otázok z minulosti zopakovať? Má zmysel robiť si staršie testy?
Nemá zmysel robiť si testy s očakávaním, že sa objavia tie isté úlohy. Odkedy sa Testovanie 9 robí – teda od roku 2009 – ešte sa neobjavila rovnaká položka.
Na druhej strane je veľmi užitočné pre žiaka aj učiteľa robiť si testy. Aby si navykli na spôsob odpovedí, aby videli, ako graficky test vyzerá, ako s ním pracovať. Je to zručnosť, ktorú treba trénovať.
Rovnakí žiaci s rovnakými vedomosťami dokážu test napísať úplne inak, ak jeden bol na testovanie pripravovaný a iný nie.
Prečo?
Pre žiaka je testovanie do istej miery stres. Keď niečo vidí prvýkrát, nevie, čo má robiť, ak napríklad zaškrtol nesprávnu odpoveď, ako ju môže opraviť. To všetko vie zásadným spôsobom ovplyvniť sústredenosť a odpoveď.
Trénovanie je užitočné, lebo žiak tak znižuje stres z procesu testovania a učí sa nielen zapisovať odpovede, ale aj stratégiu riešenia testu. Je dôležité, aby sa naučil, že ak nevie na nejakú otázku odpovedať, jej riešenie mu trvá príliš dlho, má ju preskočiť. Môže sa k nej vrátiť neskôr, keď mu zostane čas.
Výsledkom testu je percento úspešnosti, počet správne vyriešených úloh. Zároveň sa riešením veľkého množstva úloh žiak učí, respektíve opakuje aj samotný predmet.
V testovaní PISA sa ukázalo, že slovenské deti majú problémy s čítaním s porozumením. Ukazuje sa to aj v Testovaní 9?
Je to metodologická záležitosť. V Testovaní 9 sú aj úlohy na čítanie s porozumením, ale ich rozsah je veľmi malý a vychádzajú nám ako tie, v ktorých sú žiaci najúspešnejší.
PISA je vyslovene test zameraný na meranie úrovne čitateľskej gramotnosti. T9 hodnotí slovenský jazyk a literatúru ako predmet, ktorý sa učí v škole a zastúpenie jednotlivých úloh je zhruba také, ako sa mu učitelia na hodinách majú venovať.
Keby sme chceli hodnotiť čitateľskú gramotnosť, boli by tam úlohy ľahké, stredné a ťažké zamerané iba na čitateľskú gramotnosť. V T9 patria úlohy na čítanie s porozumením zväčša medzi tie najľahšie.
Čo teda z Testovania 9 vychádza, že robí žiakom najväčšie problémy?
V rámci slovenčiny je najčastejším problémom v testoch gramatika, prípadne položky z literatúry.
Z matematiky sa dlhodobo ako náročná časť javí geometria a kombinatorika. Učí sa v deviatom ročníku, ale je to náročnejšie učivo. Sú to úlohy, ktoré rozlišujú šikovných žiakov od tých priemerných.
Prijímačky, monitor a známky. Čo všetko rozhoduje o prijatí na strednú školu Čítajte Vlani dosahovali žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v testovaní úspešnosť okolo 20 percent. Bolo to vplyvom pandémie, keďže nemuseli mať prístup k výučbe?
Nemyslím, že je to vplyv pandémie. V akomkoľvek testovaní, ktoré robíme – T9 alebo medzinárodné merania, a nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách - je to tak, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia majú výsledky horšie.
Vplyv prostredia na žiaka je do istej miery v každej krajine. Ide o to, do akej miery dokáže škola nahradiť chýbajúci vplyv rodiča, ktorý sa o dieťa stará, venuje sa mu a motivuje ho.
Na Slovensku sa javí, že to škola nedokáže v dostatočnej miere nahrádzať, čo je problém. Nejaký vplyv pandémia na tieto deti mala, mohla zhoršiť ich výsledky. Ale inak je to dlhodobý problém, ktorý tu bol aj pred pandémiou.
Ako je zabezpečené, aby testovanie prebehlo hladko?
Okrem učiteľa zo školy je v triedach počas testovania externý dozor v podobe učiteľa z inej školy. Odborníci na testovanie zo zahraničia, s ktorými sa stretávame, hodnotia, že sa príliš sústredíme na podvádzanie.
Aj v zahraničí sa nastavujú pravidlá, aby žiaci nemohli podvádzať. Nie je však problémom to, že by si žiaci navzájom našepkávali, povedali výsledok. Tiež u nich nie je témou, že by učiteľka deťom počas testovania pomáhala riešiť úlohy, bráni jej v tom profesionálna česť.
Aký zmysel má Testovanie 9 pre jednotlivé školy?
Prijímanie na stredné školy je len vedľajšie. Hlavným cieľom testovania je hodnotiť a monitorovať úroveň deviatakov ukončujúcich základnú školu. Na základe výsledkov sa následne dá do istej miery analyzovať kvalita školy.
Samozrejme, je dôležité, akých má škola žiakov. Ak má veľa detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, výsledky nebudú také, aké má napríklad bratislavská škola.
Pre školy však testovanie predstavuje jednu z mála možností, vlastne jedinú, porovnať sa s inými školami.
Ivana Pichaničová
- V Štátnom pedagogickom ústave sa podieľala na zavádzaní novej formy maturitnej skúšky a celonárodných testovaní na základných školách (Monitor 9, Testovanie 5).
- Od roku 2009 pracovala ako zástupkyňa riaditeľky a neskôr ako riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý sa v roku 2022 stal súčasťou Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, kde dnes riadi oddelenie hodnotenia a monitorovania vzdelávania.
Beata
Balogová
