"Pani ministerka obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v čase, keď oni vo vojne ničia životy nielen umelcov na Ukrajine, ničia aj ich divadlá a pamiatky," kritizuje Martinu Šimkovičovú herečka Divadla Andreja Bagara v Nitre Eva Pavlíková.
V rozhovore opisuje, aké je starnúť v povolaní herečky, za aké verejné vyjadrenia dostala najviac nadávok, či by prijala vyznamenanie aj od Petra Pellegriniho a prečo si myslí, že by ministerka kultúry mala vo funkcii skončiť.
V januári herečka EVA PAVLÍKOVÁ získala od prezidentky Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- za ktoré verejné vyjadrenia Eva Pavlíková schytala najviac nadávok
- prečo chce aj verejne hovoriť o tom, koho podporí v prezidentskej kampani
- že ministerka kultúry Martina Šimkovičová už podľa nej dosiahla dno, a preto by mala odísť
- prečo nikdy neodišla z Divadla Andreja Bagara v Nitre
- ako sa starne herečkám na Slovensku a prečo uvažuje o tom, že sa raz presťahuje za dcérou Katarziou do Prahy
Hovoríte, že poviete, čo máte na jazyku. Aj prezidentka vyzdvihla, že otvorene hovoríte o svojich občianskych postojoch. Stojí za to ozvať sa?
Dvadsaťdeväť rokov som žila v zriadení, keď sa iné hovorilo doma a iné nahlas. Nesmierne si vážim, že po roku 1989 ma nemôže nikto za verejne prezentovaný názor vyhodiť z práce ani odsúdiť. Môže vám síce niekto vynadať, aj takú skúsenosť mám, ale to už je súčasť demokracie. Našou úlohou ako verejne známych osôb nie je strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že nás sa veci netýkajú, lebo my si len robíme svoju prácu.
Za aké vyjadrenie ste schytali najviac nadávok?
Pri téme pandémie a očkovania. V živote sa riadim zdravým rozumom a v oblastiach, ktorým nerozumiem, dám na odborníkov. Teda v prípade pandémie sa predsa nebudem riadiť názormi diabetológa.
Asi najviac správ som však dostala po tom, keď som verejne povedala, že som ateistka a že poznám veľa ľudí, ktorí sú veriaci, no nerobia dobro, ako im to káže viera. A že na druhej strane zas poznám ľudí, ktorí nie sú veriaci, no sú všímaví k svojmu okoliu a snažia sa pomáhať. Po tomto mi ľudia písali, ako ma nič pekné nečaká a ako skončím v pekle, niektorí mi písali, že sa za mňa modlia.
Prečo ich podľa vás vaše slová pobúrili?
Neviem, prečo takto reagovali, lebo som sa vyjadrila slušne bez útokov. Tým pohnútkam som nerozumela.
Odpisujete na také správy?
Kedysi som sa snažila slušne odpisovať. Raz sa mi však stalo, že som nasadla na ich vlak, a to ma veľmi mrzelo. Poslala som kosoštvorec do správy niektorým hejterom, ktorí vulgárne nadávali na sociálnych sieťach. Prišla mi potom správa, či náhodou môj účet nenapadli, či sa cezeň nešíri vírus, keď z neho chodia také správy. Vtedy som si povedala: Preboha, veď ty si taká istá ako oni. Dnes už vulgárnym ľuďom neodpisujem, lebo v podobných prípadoch to nemá význam, prípadne ich blokujem. Vtedy ma však veľmi zamrzelo, ako som reagovala.
Sú tu aj osobnosti, ktoré na sociálnych sieťach sledujú státisíce ľudí a spochybňujú klimatickú krízu ako Majk Spirit alebo Rytmus, ktorý zdieľal upravenú fotku ukrajinského prezidenta aj s prirobeným kokaínom pod nosom a zosmiešňoval, že v čase vojny v jeho krajine žiada od Západu zbrane. Mali by sa v takých prípadoch ostatné osobnosti ozvať?
Osobne týchto dvoch vôbec nesledujem. Ale myslím si, že z verejne prezentovaných postojov vieme, kto stojí na akej názorovej strane. Nebudem asi reagovať na každý podobný prejav. Ak by však išlo o človeka aj so zodpovednosťou napríklad za štát, určite by som sa pridala aj do podpisovej akcie proti takým prejavom. Nemyslím si však, že by všetkých 700-tisíc ľudí, ktorí sledujú Rytmusa, malo rovnaké názory ako on.
Vaša dcéra, hudobníčka Katarzia, žije v Prahe. Vravela, že sa tam cíti lepšie, že ľudia v nej majú nové pohľady na svet. Keby ste sa vrátili v čase a nemali by ste za sebou štyridsaťročnú hereckú kariéru, zostali by ste na Slovensku?
Som Slovenka a som na to pyšná. Myslím si, že u nás vôbec nie je tak zle, ako to hovoria aj niektorí politici. Nevidím tu tie davy chudákov. Áno, sú tu aj veľmi chudobní ľudia, ale väčšina sa má dobre a z potravín odchádza s plnými nákupnými košmi. Máme tu množstvo dobrých, schopných, empatických a láskavých ľudí.
Svoju prácu by som tiež inde nemohla robiť, keďže nepoznám perfektne žiadny cudzí jazyk. Pamätám si, ako ma v škole štvalo, že som mala týždenne päť hodín ruštiny a štyri hodiny slovenčiny. Mali sme profesorku, ktorá nám tvrdila, že nie sme na takej úrovni, aby sme ten veľký ruský jazyk dokázali vôbec pochopiť.
Uvažujeme však o tom, že by sme raz odišli za dcérou. Z vlastnej skúsenosti viem, že je v podstate nemožné starať sa o svojho staršieho rodiča, keď od neho žijete tristo kilometrov. Do budúcna teda nehovorím, že určite neodídem.
Uvažujete už teda o starnutí. Ako vyzerá starnutie herečiek na Slovensku?
Nijak inak si nezískate úctu a autoritu len tým, že viete, že ste dobrá v tom, čo robíte, a robíte to roky, nech by sa ktokoľvek akokoľvek usiloval. Pokiaľ ide o starnutie, som realistka. Nemám túžbu zostať v divadle do smrti, aby ma z neho vyniesli v rakve. Hovorím aj mojim mladším kolegom, aby ma zobrali z javiska, keď už budem stále zabúdať text, nebudem sa ho vedieť naučiť, nebudem pomaly vedieť, ako sa volám. Nie je nič horšie, ako keď s vami všetci tŕpnu, či to zvládnete.
Nikdy som nemala vysnívanú rolu, a predsa sa mi dostalo príležitostí hrať naozaj krásne úlohy. Nikdy som nemala vysnívaného režiséra a pracovala som s tými najlepšími, mala som šťastie na ľudí v nitrianskom divadle.
Všetko to však zahŕňa aj fakt, že nie vždy dostanete hlavnú rolu, ale treba hrať aj tie menšie. Nezaujímalo ma, aby kritici písali o mne, že som bola dobrá, ale aby bolo predstavenie ako celok vynikajúce.
Rokmi ponuky pribúdajú alebo je to naopak?
Nikdy som sa nesnažila o to, aby som dostala mladé roly a aby som teraz preto odpinkala nejakú mladú herečku. Vždy je úžasné, keď máte na javisku všetky generácie, divadlo potrebuje hercov každého veku. Teraz však v divadle nemáme silnú zrelú hereckú generáciu. Kedysi tu pritom bolo veľmi veľa starých herečiek a hercov. Lenže všetci majú problémy s kĺbmi a ďalšie zdravotné problémy, lebo divadlo dosť ničí vašu fyzickú stránku. Prešla som si za tých 40 rokov v divadle rolami princeznej, charakterovými zrelými ženami a dnes hrám napríklad aj babičku. Beriem to tak, že to tak má byť.
Ale keď hovoríme o starnutí, minule som si upratovala šuplík a našla som, že môj plat v divadle bol v roku 2018 po 35 rokoch osemsto eur. To len aby mali ľudia predstavu, keď nás niektorí posielali vykladať počas pandémie tovar do obchodov, lebo sme vraj darmožráči. Dnes sa mi už plat pohol, ale mám mladých kolegov, ktorí dochádzajú z Bratislavy a väčšinu divadelného platu precestujú. Nikdy som však neuvažovala nad tým, že z Nitry odídem, lebo dobrá kultúra má byť podľa mňa všade, nielen v Bratislave.
Vaša dcéra je tiež známa umelkyňa. Vraví pritom, že byť dcérou známej herečky je neuveriteľne otravné, lebo dodnes jej ľudia píšu, ako jej všetko vybavila mama. Chceli ste pre ňu to isté ako pre vás?
Moja mama mala teóriu, že deti nemá vychovávať ulica. Keď bola dcéra ešte malá, chodila na všetky krúžky, akých sa jej zažiadalo. Z niečoho odišla, v niečom vydržala a vyprofilovalo ju to. Nikdy som sa ju nesnažila nejako ovplyvniť v tom, čo by robiť mala a čo nemala.
Prijali ste vyznamenanie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Prijali by ste ho aj od Petra Pellegriniho, keby vám ho dával už ako hlava štátu?
Prijala som toto ocenenie najmä preto, že bolo od Zuzany Čaputovej, ktorú si nesmierne vážim. Oznámenie z prezidentskej kancelárie ma zastihlo v najhorších chvíľach, keď mi zomierala mama. Veľmi ma to prekvapilo. Vôbec som však nerozmýšľala nad tým, či by som vyznamenanie prijala aj od Petra Pellegriniho. Ešte nie je prezident, ale nemyslím si, že by ma na vyznamenanie vôbec navrhol.
Zapojíte sa nejako do kampane pred prezidentskými voľbami a niekoho podporíte?
Budem verejne prezentovať, že budem voliť Ivana Korčoka.
Prečo to chcete komunikovať aj verejne?
Možno mojich fanúšikov zaujíma, čo si myslím. A tiež tu podľa mňa musí byť nejaký protipól k ľuďom, ktorí sú pri moci, musí tu byť niekto, kto má iné zmýšľanie ako oni.
"Je na nás, či umenie prijmeme, alebo odmietneme. Nemôžeme ho však obmedzovať, lebo stratí to, čo je preň nenahraditeľné, teda slobodu," povedala prezidentka počas odovzdávania vyznamenaní.
To bol odkaz súčasnej ministerke kultúry, hoci neviem, či to ona pochopila. Mnoho ľudí si všimlo, že medzi ocenenými bolo tento rok veľa umelcov.
Pre mňa je demagógia pani ministerky proti LGBTI+ ľuďom absurdná. Je predsa ministerkou všetkých ľudí, no ona si dovoľuje hovoriť o akejsi normálnosti. Rada by som sa jej teda spýtala, čo to tá normálnosť podľa nej je, lebo mám v LGBTI+ komunite veľmi veľa kolegov a kamarátov. Všetci tu pracujú, sú vzdelaní, sú veľkým prínosom pre spoločnosť, platia tu dane.
Pripadá mi až smiešne, že ministerka kultúry bola moderátorkou konšpiračnej internetovej televízie. O národnej kultúre, ktorá sa vraj nemá so žiadnou miešať, nám hovorí ministerka, ktorá žije v Rakúsku a jej dcéra je v Spojených štátoch. Bola som v Prahe na predstavení súboru Cirk La Putyka a práve tým, že sa v ňom miešali rôzne kultúry a talent, účinkovali v ňom umelci z desiatich krajín, bolo to predstavenie geniálne.
Ďalším krokom mimo bolo, keď pani ministerka obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v čase, keď ony vo vojne ničia životy nielen umelcov na Ukrajine, ničia aj ich divadlá a pamiatky.
Pani ministerka sa u mňa diskvalifikovala už listom, ktorý poslala českému ministrovi kultúry. Už jeho štylistická podoba bola zrkadlom toho, aká je kompetentná.
Čo očakávate, že sa bude nasledujúce štyri roky v rezorte kultúry diať?
Očakávam, že pani ministerka tu dlho nebude, lebo už za ten krátky čas podľa mňa dosiahla dno. Neviem si predstaviť, ako by to malo ísť ďalej.
Nevyzerá to, že by sa chystala skončiť alebo že by sa ju chystali odvolať.
Mali by sme však dávať najavo, že je pre nás neprijateľné a pre mňa absolútne nepochopiteľné, že na takú funkciu má stačiť iba príslušnosť k nejakej politickej strane a nič iné.
Okrem plánu stopnúť peniaze pre LGBTI+ organizácie sa ministerka sťažovala, že má malý vplyv vo fondoch, ktoré rozdeľujú peniaze v nezávislej kultúre. Bude sa umelecká obec brániť, keď ich bude chcieť ministerka politicky ovládnuť?
Myslím si, že by sa mala, a to celá, lebo vďaka týmto fondom fungujú divadlá, točia sa filmy, vďaka nim vznikajú stovky projektov z rôznych sfér umenia od rôznych tvorcov. Treba na ich neodborné kroky neustále poukazovať, aby si nemysleli, že všetko, čo robia, je správne a že to takto má byť.
Kto bol doteraz najlepším ministrom kultúry?
Považujem za najviac odborne fundovaného ministra kultúry Mareka Maďariča , ktorý tomu naozaj rozumel. Chodil na tú istú školu ako ja, na scenáristiku. Za jeho ministrovania vznikol aj dôležitý Fond na podporu umenia. Áno, Marek Maďarič bol na druhej strane aj ideológ Smeru, čo vnímam ako jeho mínus.
Úplná topka bola ministerka v úradníckej vláde Silvia Hroncová , ktorá kultúre venovala celý svoj život a pozná toto prostredie. Tak ako fungovala úradnícka vláda pod Ľudovítom Ódorom, tak si predstavujem vedenie tejto krajiny. V podstate ľudia mená ministrov ani nemusia poznať, ale pracujú pre krajinu a nie pre svoj profit a oligarchov.
Chodíte na protesty proti krokom vlády?
Bola som na jednom proteste v Košiciach. Zomierala mi mama a ja som za ňou chodievala do Košíc, preto som sa tam zúčastnila aj na proteste. Počas ďalších protestov som mala predstavenie, ale chystám sa na ne.
Chodievali ste aj na protesty Za slušné Slovensko, tie súčasné však organizujú opozičné politické strany. Nezvažovali ste preto, či sa na nich vôbec zúčastníte?
Viete čo, nie. Viem sa stotožniť so stranami, ktoré ich organizujú, aj s tým, prečo ich organizujú. Chodievam na protesty ako občianka, pretože mi nie je jedno, čo sa v tejto krajine deje.
Vrátili sa už ľudia po pandémii do divadla a na čo najviac chodia?
Naše vedenie divadla hovorí, že by sme mali hrať prevažne komédie a že ľudia nechcú prichádzať na ťažké predstavenia. Hráme pritom aj predstavenia o politike. Napríklad Zlatá lýra je o niekdajšom známom festivale Bratislavská lýra a rieši pozadie socializmu a eštebákov. Máme predstavenie Nevesta, ktoré hovorí o osude Židov, keď z Nitry do koncentračných táborov poslali sedemsto židovských dievčat.
Myslím si, že divadlo má odrážať, čo sa deje a čo sa dialo v spoločnosti. Nie je všetko pre všetkých, ale niečo pre niekoho. Náš repertoár nemôže byť celý len o komédiách. Ako bývalá umelecká šéfka divadla som kedysi tvrdila, že aj v komerčnom predstavení sa dá spojiť komerčné s umeleckým, aby to nebola šiesta cenová skupina, ale aby to malo istú umeleckú úroveň.
A teda chcú ľudia najmä komédie?
Chodia aj na to, aj na to. Umeleckejšie hry mávame v štúdiu a veľká sála zarába na to, aby sme mohli hrať aj náročnejšie predstavenia.
Keby ste mali ľuďom odporučiť hru, ktorú by si mali prísť pozrieť aj v súvislosti s tým, čo sa aktuálne deje, čo by to bolo?
Určite Zlatá lýra v réžii Mariána Amslera, kde je aj celý prejav Gustáva Husáka o kultúre. Keď tento prejav počúvate, ide celú prestávku na veľkom plátne, je tam množstvo podobných myšlienok, aké používajú reprezentanti tejto vlády. Až vás občas zamrazí.
Eva Pavlíková (63)
Narodila sa v Košiciach, vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave. Od roku 1983 pôsobí v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, kam si ju vybral režisér Jozef Bednárik. Účinkovala v televíznych inscenáciách a seriáloch, v dabingu, hosťovala na viacerých bratislavských divadelných scénach. Účinkovala aj vo filmoch a televíznych filmoch, v roku 2017 aj vo filme Únos. V januári jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Beata
Balogová
