BRATISLAVA. Už keď líder koaličného Hlasu Peter Pellegrini cestoval v utorok do Bruselu, vedel, že sa nevyhne otázkam na čoraz agresívnejší postoj premiéra Roberta Fica k Ukrajine.
Pred stredajším stretnutím s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Užhorode Fico tvrdil, že Ukrajina nie je suverénna krajina, riadia ju Spojené štáty a je najskorumpovanejším štátom sveta.
Pellegrini v Bruseli rokoval s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. "Zaujímalo ju, aká je realita," povedal po stretnutí.
"Dôležité sú reálne činy, ktoré Slovensko robí, a menej treba hovoriť o tom, ako sa nejaká strana vyjadruje," povedal ďalej Pellegrini na adresu Smeru.

Zopakoval známu skutočnosť, že vláda nezastavila predaj vojenskej techniky a munície na Ukrajinu, hoci pred parlamentnými voľbami Fico tvrdil, že jej už nepošle jediný náboj. Pokračovať má aj oprava ukrajinskej vojenskej techniky na východe Slovenska.
Na stretnutí s Pellegrinim otvorila Metsolová aj otázku ohrozenia právneho štátu na Slovensku po nástupe vlády Smeru, Hlasu a SNS. Metsolová upozornila, že bude vývoj situácie ďalej sledovať.
Európsky parlament pred týždňom prijal voči Slovensku kritickú rezolúciu, v ktorej poukazuje na zámer vlády znižovať sadzby za ekonomickú kriminalitu a zrušiť špeciálnu prokuratúru.
Zaznamenal tiež Ficove útoky na študenta práva, mimovládne organizácie s príjmami zo zahraničia a zámer vlády rozdeliť RTVS.
"Keďže krajina si pripomína 20 rokov od vstupu do Európskej únie, Európsky parlament je odhodlaný chrániť zásady právneho štátu a slobodu médií v celej Európe," konštatovala Metsolová.
SME zasadilo do kontextu aj ďalšie Pellegriniho výroky, ktoré vyslovil po stretnutí v Bruseli pred novinármi.
Čo Pellegrini povedal a ako je to v skutočnosti:
1. Vraj cítiť rukopis slovenských europoslancov
"Vidieť tam ten rukopis, ako to napísali slovenskí europoslanci, ktorí sa rozhodli, že na tú Slovenskú republiku treba nakydať, naváľať, koľko sa len dá."
O texte rezolúcie diskutovali europoslanci v rozprave ešte v decembri. S jej textom sa napokon na minulotýždňovom hlasovaní stotožnilo 496 z nich, čo je 78 percent celého poslaneckého zboru Európskej únie.
Proti hlasovalo 70 poslancov a ďalší 64 sa zdržali. Slovensko má v Európskom parlamente 14 poslancov.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
Rezolúciu podporili (8):
Vladimír Bilčík, Peter Pollák, Eugen Jurzyca, Ivan Štefanec, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Jozef Mihál a Lucia Ďuriš Nicholsonová
Boli proti rezolúcii (5):
Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Robert Hajšel, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík
Nehlasovali (1):
Miriam Lexmann
V rozprave vystúpilo 42 europoslancov, k rezolúcii sa prihlásila aj celá frakcia Strany európskych socialistov, do ktorej patria aj vládne strany Smer a Hlas, majú však pozastavené členstvo.
"Keď vidíme svetlo na konci tunela v Poľsku, Slovensko kráča presne opačným smerom: zatvorí protikorupčnú špeciálnu prokuratúru," povedal zástupca frakcie Juan Fernando López Aguilar.
Dodal, že sa pokúšajú vyvinúť všetok potrebný tlak na to, aby Slovensko "obnovilo svoj záväzok voči európskym hodnotám a nie naopak".
Nie je teda možné, že by osem slovenských europoslancov dokázalo v parlamente presadiť rezolúciu bez toho, aby sa s ňou stotožnila väčšina zboru.
2. O čom smú poslanci podľa Pellegriniho diskutovať
"Vyjadrujú pochybnosti, čo sa stane, ak sa rozdelí RTVS na televíziu a rozhlas. Čo toto má trápiť Európsky parlament. Vari sleduje všetky štáty, či sú tam akciovky alebo štátne podniky?"
Pellegrini kritizuje, že súčasťou rezolúcie europarlamentu je aj varovanie pred politickými zásahmi do nezávislosti verejnoprávnej RTVS. Správa poslancov totiž upozorňuje na to, že zámer vlády rozdeliť jej zložky televízie a rozhlasu na samostatné médiá môže byť motivovaný snahou ovplyvniť jej vysielanie. Rozdelením by totiž koalícia mohla do vedenia oboch inštitúcií dosadiť vlastných nominantov.
Len pred týždňom pritom Európsky parlament poukazoval na systematickú diskrimináciu novinárov v Maďarsku, v minulosti podobnú kritiku parlament adresoval aj Poľsku.
Slobodná práca médií patrí na základe zakladajúcich zmlúv Európskej únie k hlavným hodnotám spoločenstva, preto sa ich postavením v členských štátoch Európsky parlament a takisto Európska komisia pravidelne zaoberajú.
Rezolúcia proti Slovensku spomína aj odmietanie komunikácie premiéra Fica a niektorých predstaviteľov Smeru s kritickými médiami, medzi ktoré patrí aj denník SME.
"Nepáči sa im, že premiér sa rozhodol, že jednej televízii a trom nejakým novinám nebude odpovedať na otázky. To čo má čo robiť v rezolúcii Európskeho parlamentu?" spochybňoval kritiku europoslancov Pellegrini.

3. Ako Pellegrini prekrúcal útok Fica na študenta práva
"Čo robí v rezolúcii, že premiér atakoval študenta. Viete dobre, ako jeho slová boli myslené. Že či brať do úvahy desiatky rokov pracujúceho človeka, ktorý je dekanom najprestížnejšej fakulty, alebo študenta prvého ročníka, ktorý ešte ani jednu skúšku neurobil."
Europoslanci neopomenuli ani slovný útok Fica na študenta Právnickej fakulty UK v Bratislave Mareka Janigu. Spolu s ostatnými študentmi kritizoval dekana fakulty Eduarda Burdu za jeho nedostatočné vyargumentovanú podporu rušenia špeciálnej prokuratúry.
Fico o Janigovi hovoril ako o „študentovi s pubertálnymi vyrážkami na nose“ a tvrdil, že nemôže mať prednosť pred názorom dekana. Premiérovo pohoršenie zmobilizovalo jeho sympatizantov a Janiga už čelil vyhrážkam smrti.
Hoci Fico a teraz už aj Pellegrini podsúvajú, že Janiga sa postavil proti rušeniu špeciálnej prokuratúry, v skutočnosti jej zachovanie alebo rušenie verejne nekomentoval. Burdu totiž so študentskou obcou len vyzval, aby svoj názor odborne zdôvodnil.
Janiga napríklad dostal pozvánku od opozičných strán, aby sa ako rečník zúčastnil na jej protivládnych protestoch, no pozvanie odmietol.

4. Ako vraj Hlas vylepší trestný balíček vlády
"Keď sa medzi prvým a druhým čítaním nakoniec udejú zmeny, ktoré zákon budú vylepšovať, tak sa ukáže, že aj samotná rezolúcia a celý tento humbug bol zbytočný."
Pellegrini v Bruseli zľahčoval plánované vládne zásahy do právneho štátu, ktoré sa vláda od decembra snaží presadiť v parlamente.
Ich súčasťou je znižovanie sadzieb za ekonomickú kriminalitu, ktoré pomôžu viacerým vyšetrovaným nominantom Smeru. Vláda chce zrušiť ochranu oznamovateľov korupcie pre policajtov a tiež zrušiť špeciálnu prokuratúru.
Pellegriniho výrok odkazuje na jeho nový zámer predložiť do parlamentu pozmeňujúce návrhy, ktorými chce zvrátiť niektoré úľavy v trestných sadzbách.
Zamlčal však, že vláda chcela pôvodne trestný balíček prijať v zrýchlenom konaní do Vianoc 2023. Nepodarilo sa jej to len vďaka obštrukcii opozičných strán, ktoré úmyselne predlžovali rozpravu k nesúvisiacim návrhom, aby prijatie zmien oddialili.
Inak by návrhy prešli v pôvodnej podobe. Pellegrini začal o zmenách v návrhoch hovoriť až v januári po úspešnej sérii verejných zhromaždení organizovaných opozíciou.

Avizovaniu zmien v Trestnom zákone predchádzali výzvy Európskej komisie, kritika od Európskej prokuratúry. "Humbug" v Európskom parlamente - rozprava k rezolúcii - sa tiež začal už v decembri, keď ešte hrozilo prijatie zmien do konca roka.
Pellegrini zároveň vstupovanie do návrhu oznámil minulý týždeň krátko pred potvrdením svojej prezidentskej kandidatúry.

Beata
Balogová
