BRATISLAVA. Predseda SNS Andrej Danko chce obmedziť opozíciu zmenou pravidiel rokovania parlamentu, ktoré však pred rokmi sám zaviedol.
Pre jeden a pol mesiaca trvajúce naťahovanie schôdze početnými vystúpeniami poslancami opozície, chce Danko zákonom natrvalo skrátiť rečnícky čas, ktorý poslanci môžu v parlamente využiť vo svojich vystúpeniach.
Znamenalo by to napríklad, že by písomne prihlásení poslanci mohli k zákonu rečniť namiesto dvadsiatich už len desať minút. Bol to pritom Danko, kto v roku 2016 v koalícii so Smerom a Mostom-Híd dvadsaťminútový limit ako predseda parlamentu navrhol a následne presadil.
Opodstatnenosť svojho najnovšieho nápadu predseda SNS vysvetľuje tým, že rovnaké pravidlá platia aj v slovinskom parlamente.
"Priniesol som návrh slovinského parlamentu, kde je desať minút v rozprave, päť minút pre ústne prihlásených a mnohé iné veci," povedal Danko v nedeľu v relácii TV Markíza Na telo.
Danko ale rokovací poriadok slovinského parlamentu dezinterpretuje a spomína iba pasáže, ktoré zapadajú do scenára skracovať parlamentné vystúpenie v Národnej rade o polovicu.
V skutočnosti je systém v Slovinsku komplikovanejší a poslanci môžu vystupovať aj dlhšie.
Danko: Inak sa nedá vládnuť
"To je moja predstava, lebo inak sa nebude dať vládnuť," zdôvodňoval Danko minulý víkend, prečo chce čas na vystúpenia v parlamente opäť okresávať. Dosiaľ mu pritom stanovené časové limity neprekážali.
Opozičným poslancom sa totiž podarilo len debatu k skrátenému konaniu k novele Trestného zákona natiahnuť na jedenásť dní a jednu noc. Do diskusie sa ich prihlásilo dovedna vyše sto. Oddialili tak prijatie kritizovaných zmien, ktoré chcela vládna koalícia pôvodne presadiť ešte do Vianoc.
O návrhu, ktorý ruší špeciálnu prokuratúru a znižuje tresty za ekonomickú kriminalitu, začal parlament rokovať až tento štvrtok. A aj to len vďaka tomu, že predseda parlamentu a Hlasu Peter Pellegrini navrhol nočné rokovanie parlamentu, čím rozpravu urýchlil.
Ešte počas decembrovej schôdze sa tiež opoziční poslanci hromadne prihlasovali aj k nesúvisiacim návrhom zákonov a využívali plný časový limit dvadsať minút na vystúpenia, aby oddiali prijatie kontroverzných zmien.
Ak vám vykradnú novostavbu či zničia chatu, po novom to bude na domáce väzenie (modelové situácie) Čítajte Obštrukcia opozície pritom ohrozila aj záujmy SNS. Zdržovanie rokovania totiž oneskorilo prijatie zákona k vzniku nového ministerstva športu, ktoré si v koalícii presadila Dankova strana. Nový rezort napokon vznikne až k prvému februáru, k čomu prispelo aj veto prezidentky Zuzany Čaputovej. Pôvodne malo vzniknúť už k začiatku roka.
Poslanec za SNS Roman Michelko vysvetľuje, že v rámci "slovinského modelu" presadzovaného Dankom by sa časy určené na vystúpenia poslancov krátili na polovicu. Poslanci by k návrhu zákona mohli rečniť už len na desať minút, ak sa prihlásia písomne.
Neskôr sa poslanci môžu prihlasovať do diskusie ešte aj ústne. Pre týchto poslancov by sa čas vystúpenia osekal z desiatich na päť minút.
Faktické poznámky, ktorými poslanci reagujú na svojich kolegov či vystúpenia ministrov, by mali mať už len jednu minútu. Dnes môžu rečniť dve minúty.
"Je to presne okopírovaný rokovák Slovinskej republiky," hovorí aj Michelko.
V čom argument Slovinskom nesedí
Systém rozdeľovania času na diskusiu pre jednotlivé zákony v Slovinsku ale funguje inak a je komplikovaný. Ich rokovací poriadok ani nespomína písomné a ústne prihlasovanie sa poslancov.
V slovinskom parlamente zástupcovia poslaneckých klubov, na rozdiel od slovenskej Národnej rady, dopredu rokujú o tom, koľko času venujú ktorému konkrétnemu bodu. Tento čas potom rozdeľujú medzi kluby.
Poslanecký klub dostane minimálne päť minút na každého svojho poslanca. Môže to však byť aj oveľa viac - podľa dôležitosti bodu a vzájomnej dohody zástupcov poslaneckých klubov.
Celý čas určený pre poslanecký klub môže minúť aj jeden poslanec. "Maximálne však do celkového času oznámeného poslaneckou skupinou pre konkrétny bod programu," napísalo SME tlačové oddelenie slovinského parlamentu.
Taraba: Nebola to nejaká podstatná téma
Hoci Danko avizoval, že zmena rokovacieho poriadku je "norma číslo jeden", piatková koaličná rada sa detailom, ako ho upraviť, nevenovala, hovorí minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba. Aj on na koaličnej rade bol.
"Riešili sme to len okrajovo," hovorí Taraba. "Nebola to nejaká podstatná téma, len sme sa zhodli, že sa rokovací poriadok bude niekedy v dohľadnej budúcnosti meniť."
Aj vo vládnej koalícii si pritom uvedomujú, že ak by o rokovacom poriadku začali rokovať prioritne, ešte viac by odďaľovali prijatie kontroverzných zmien v Trestnom zákone. Opozícia, ktorí zmeny označuje za "zatváranie úst", by sa mohla pri diskusii mohla opäť pokúsiť o rozsiahlu obštrukciu.
Rokovací poriadok parlamentu je totiž zákon. Ak by o ňom začala vládna koalícia rokovať na začiatku februárovej schôdze, ktorá sa začína v stredu, rokovanie o zrušení špeciálnej prokuratúry či znižovaní trestov za ekonomickú kriminalitu, by sa opäť posúvali na neskôr, a to aj bez obštrukcií opozície.
Viacerí poslanci Smeru sa už vyjadrili, že by zmeny pravidiel rokovania parlamentu podporili, ak sa na nich dohodne koaličná rada. Podpredseda poslaneckého klubu Hlas Samuel Migaľ tiež vraví, že si vie predstaviť aj skracovanie vystúpení poslancov.
"Tak ako sa dohodne koaličná rada, tak budeme za zmenu hlasovať," hovorí.
Migaľ pritom hovorí, že by sa tak Národná rada mohla priblížiť fungovaniu Európskeho parlamentu. Čas na príspevky v europarlamente pritom nie je presne daný, tiež si ho delia pred každým plenárnym rokovaním jednotlivé frakcie. Vystúpenia europoslancov sú pritom krátke, lebo ich je dohromady 705, zatiaľ čo v Národnej rade sedí 150 poslancov.
