BRATISLAVA. Neskorobarokový kaštieľ v Báhoni z konca 18. storočia je mimoriadne pôsobivý najmä v lete, keď skalku pred vchodom z vnútorného nádvoria zdobia kvetináče s červenými muškátmi a malá fontána.
V kaštieli je Domov sociálnych služieb pre dospelých. Najmä pre tých, ktorí sú zrakovo postihnutí alebo majú najľahšiu formu mentálneho postihnutia.
Do zariadenia sa však po pandémii covidu dostávajú aj psychiatrickí pacienti, ktorí nemajú kam ísť po prepustení z nemocnice, lebo sú sociálne slabí a nikto ich nechce. Neraz ani vlastná rodina.
Za uplynulé tri roky však polícia rieši už druhý prípad sexuálneho násilia v tomto domove. Prebieha trestné stíhanie.
Okrem toho má zariadenie v Báhoni problém s klientmi s psychiatrickými diagnózami. Zamestnanci domova ich nezvládajú, lebo nemajú vypracované postupy na predchádzanie a riešenie krízových situácii, a ani nie sú na to vyškolení.
V domove to vyvoláva aj násilné incidenty, píše sa to v protokole z kontroly, ktorú vlani urobila inšpekcia ministerstva sociálnych vecí.
Po kontrole nariadila inšpekcia DSS v Báhoni prijať opatrenia na predchádzanie násiliu. Do konca júna má domov predložiť správu, ako ich plní. Ak ich nespĺňa, hrozí mu pokuta alebo zatvorenie.
V článku sa dočítate
- prečo polícia spustila trestné stíhanie pre znásilnenie v domove v Báhoni
- ako dopadla kontrola ministerstva v domove
- ako je to s klientmi domova so psychiatrickými diagnózami
Nielen sexuálne násilie
"V nedávnej minulosti došlo v zariadení k prípadu, že prijímateľ sociálnej služby nahlásil zamestnancom, že mal sex s prijímateľkou sociálnej služby," približuje hovorca bratislavskej župy Michal Feik incident z polovice septembra. "Či išlo o akt sexuálneho zneužitia, rieši polícia, keďže tento incident sme nahlásili."
Hoci jeho vyjadrenie môže navodzovať dojem súhlasu klientky so sexom, protokol inšpekcie ministerstva ponúka detailnejší a výrazne odlišný pohľad.

"Klient prišiel na ošetrovňu povedať službukonajúcej sestre, že mal sex s klientkou. Ťahal ju za ruku a lákal do svojej izby cez bočné dvere. Klientka uvádzala, že sa jej vyhrážal, že musí byť ticho, lebo ju zabije," píše sa v protokole.
Zamestnanci domova potom zavolali rýchlu zdravotnícku pomoc a políciu. Vyšetrením klientky sa zistilo, že skutočne došlo k pohlavnému styku.
Okresné riaditeľstvo polície v Pezinku začalo 15. septembra 2023 trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia, povedala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. "Stále prebieha vyšetrovanie."
Domov sociálnych služieb pre dospelých v Báhoni
- je určený najmä pre klientov so zrakovým postihnutím a s najľahšou formou mentálneho postihnutia
- po pandémii rastie aj počet klientov so psychiatrickými diagnózami spôsobenými závislosťami
- kapacita zariadenia je 146 miest
- jeho zriaďovateľom je bratislavská župa
V roku 2020 podľa Šimkovej prešetrovala pezinská polícia podozrenie zo zločinu sexuálneho násilia a zo zločinu vydierania, ktorého sa údajne dopustili zamestnanci DSS Báhoň.
O čo išlo, nie je známe, lebo bratislavská župa prípad neobjasnila. "Župa nemá informácie, že by k takejto udalosti v zariadení došlo," reaguje jej hovorkyňa Lucia Forman. Na rozdiel od nej ministerstvo vie aj o tomto prípade, avšak tiež ho bližšie neobjasnilo.
Známy je len záver policajného prešetrovania. Polícia prípad podľa Šimkovej 12. augusta 2020 právoplatne ukončila "odmietnutím veci, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania".
Napriek tomu sa zdá, že prinajmenšom sexuálne nevhodné správanie nie je v tomto zariadení ničím výnimočným. Inšpekcia ministerstva spomína v protokole chovanca, ktorý "obťažuje klientov mužského pohlavia, obkukáva, obchytkáva".
Otázniky vyvoláva aj ďalší prípad, ktorý sa síce týka násilia, ale nie sexuálneho.
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím urobil v roku 2019 v domove kontrolu. Zistil, že jeden z klientov bol nedobrovoľne presunutý na psychiatriu.
"Prijímateľ sociálnej služby napadol iného klienta," reaguje na prípad Forman. Personál domova podľa nej zavolal lekára, ktorý nariadil hospitalizáciu klienta, vysvetľuje bratislavská župná hovorkyňa. Lekár zároveň kontaktoval políciu.
Hovorkyňa úradu komisára Elena Koritšanská vysvetľuje, že nemocnica, kam klienta DSS previezli, nenahlásila do 24 hodín súdu, že prijala pacienta bez podpisu informovaného súhlasu.
Protokol inšpekcie spomína aj prípad jednej klientky, ktorá počas vlaňajšej kontroly prosila, aby ju presunuli na inú izbu. Na tej, kde býva, bola vraj fyzicky napadnutá.
Denník SME sa snažil získať podrobnosti o týchto prípadoch aj priamo od šéfky DSS v Báhoni Jany Polakovičovej. Redaktora však odkázala na zriaďovateľa - bratislavskú župu. Ani jedna zo strán nebola naklonená myšlienke, že by domov navštívila redakcia.
Klienti, ktorých nik nechce
Denník SME mal pôvodne informáciu, že sexuálneho násilia sa dopustili klienti domova, ktorí trpia psychiatrickými diagnózami spôsobenými závislosťami. Táto priama súvislosť sa počas skúmania jednoznačne nepreukázala. Odhalilo iné problémy s psychiatrickými pacientmi.
"Po pandémii výrazne narástol problém so správaním prijímateľov sociálnej služby so závislosťami a s psychiatrickými diagnózami ťažkého stupňa," vraví Feik. "Prax nám poukazuje na to, že medzi prijímateľmi sociálnej služby sú aj osoby s pedofíliou, osoby so samovražednými sklonmi, tyrani, agresori či násilníci."

Mnohí z nich sú podľa neho dlžníkmi na zdravotnom poistnom. Ak im teda domov zavolá sanitku, záchranári im poskytnutú iba neodkladnú starostlivosť. Nezoberú ich do nemocnice, a tak zostávajú v domove, nemajú peniaze na lieky, takže ich musí platiť župa. Neraz ide o ľudí s nízkym alebo so žiadnym príjmom.
Župa pritom nemá v podstate žiadne možnosti odmietnuť týchto ľudí.
"Z dôvodu ich sociálnej situácie a diagnózy sú vo väčšine prípadov umiestňovaní priamo z nemocníc do zariadení sociálnych služieb zriadených samosprávnym krajom," vysvetľuje Feik. "Nemajú rodinu alebo ich rodina nechce z dôvodu, že jej ubližovali, týrali jej členov alebo sú agresívni."
Vysvetľuje, že takýchto ľudí je priam nemožné umiestniť do súkromných alebo obecných zariadení.
Hoci župné zariadenia sociálnych služieb sú jediné, ktoré týchto ľudí prijímajú, nemajú na rozdiel od iných zriaďovateľov príspevok na nich od ministerstva.
Okrem toho by klienti so závislosťami či psychiatrickými diagnózami ťažkého stupňa podľa Feika mali dostať do zariadenia so špeciálnym režimom, kde by mali nastavené režimové opatrenia. "To však nie je v zariadeniach sociálnych služieb možné, vzhľadom na ľudské práva osôb so zdravotným postihnutím."
Feik vraví, že ministerstvo niektoré z týchto pripomienok zapracovalo do pripravovanej reformy financovania sociálnych služieb.
Účinná by mala byť od roku 2026, napísalo ministerstvo. "Pôjde o štandardy poskytovania tejto starostlivosti, jej personálne zabezpečenie a financovanie z prostriedkov zdravotného poistenia."

Beata
Balogová
