BRATISLAVA. To, čo vynechali vládni politici, sa aspoň čiastočne snažia napraviť študenti práva. Odborná diskusia o rušení špeciálnej prokuratúry, o ktorú sa už od decembra pokúšali poslucháči práva Univerzity Komenského na čele s Marekom Janigom, napokon predsa len prebehla.
Museli sa však presunúť na pôdu Filozofickej fakulty UK a účasť odmietol dekan Právnickej fakulty Eduard Burda. Práve on dal pritom ako jediný slovenský akademik odporúčanie ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer) na zrušenie špeciálnej prokuratúry.

„Politickí predstavitelia našej krajiny nám ukazujú, ako diskusia nemá vyzerať,“ vysvetľoval pohnútky na zorganizovanie akcie doktorand Juraj Plaza.
V zhruba trojhodinovej diskusii proti sebe stáli predstavitelia oboch názorových táborov, a to vrátane špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúša Harkabusa či zástancov chystanej zmeny – sudcov Marcely Kosovej a Petra Šamka.
Zhodu nenašli, no navzájom si vysvetľovali svoje odlišné postoje.
„ÚŠP je absolútna anomália. Nielen v systéme súdov, ale prokuratúry,“ upozorňoval bratislavský krajský sudca Šamko, ktorý je aj členom Súdnej rady. Problém vidí v tom, že špeciálnu prokuratúru podľa neho prakticky nikto nekontroluje. Ak totiž niekto napríklad napadne obvinenie vznesené prokurátorom z ÚŠP, sťažnosťou sa zaoberá špeciálny prokurátor, teda nie človek „zvonka“. To isté platí vo veciach, akou je napríklad zastavenie trestného stíhania.
„Vytvoril sa uzatvorený systém v jednej inštitúcii, ktorý je výnimkou z toho, čo tu máme – že všetci prvostupňoví sa majú kontrolovať niekým zvonka,“ vysvetľoval Šamko.
Lipšic mu oponoval so slovami, že v 90 percentách prípadov obvinenie neiniciuje prokurátor, ale vznáša ho vyšetrovateľ.
„Za tri roky môjho pôsobenia v pozícii špeciálneho prokurátora v tých stovkách vecí som rozhodoval o siedmich sťažnostiach proti vzneseniu obvinenia a môj zástupca o dvoch vo veciach, kde som bol vylúčený,“ reagoval Lipšic.
Nesedí podľa neho ani argument o menšej kontrole špeciálnej prokuratúry v porovnaní s „bežnými“ prokuratúrami.
Ak totiž pri spomínanej situácii špeciálny prokurátor sťažnosť proti obvineniu odmietne, dotknutý človek to ešte môže skúsiť s paragrafom 363 na Generálnej prokuratúre. V analogickej situácii v pôsobnosti krajskej prokuratúry by mal obvinený namiesto dvoch možných pokusov o nápravu len jednu možnosť: sťažnosť, o ktorej rozhoduje generálny prokurátor. Postup podľa kritizovaného paragrafu 363 Trestného poriadku možný nie je.
„Kontroluje nás jednak Generálna prokuratúra a kontrolujú nás aj súdy,“ trval na svojom Lipšic.

Bulharsku zmeny prešli
Situáciu s možným zrušením špeciálnej prokuratúry prirovnáva Šamko k roku 2009, keď politici rozhodli o zrušení vojenskej prokuratúry.
„A vy si myslíte, že vojenskí prokurátori s nadšením súhlasili so zrušením? To určite nie,“ pridávala sa bratislavská sudkyňa Kosová, ktorá je takisto aj členkou Súdnej rady.
Problém pritom nevidí ani v možných následkoch z Bruselu. Pripomenula nedávne rušenie špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu v Bulharsku, pri ktorom generálny advokát Súdneho dvora EÚ konštatoval, že takýto krok nie je v rozpore s právom Európskej únie.
„EÚ je rada, ak sú špecializované zložky, prokurátori a sudcovia, ale nikde nie je stanovené, že to má byť nejaká špeciálna inštitúcia,“ dodala Kosová.
Podľa Šamka pritom existuje dostatočná špecializácia už aj na krajských prokuratúrach, a preto rovnako ako Kosová nevidí dôvod na to, aby si len „niektoré čerešničky“ bral pod seba ÚŠP.
„Už vtedy (pri zriadení špeciálnej prokuratúry, pozn. red.) mi nebolo jasné, prečo vzniká špecializácia v špecializácii,“ pozastavoval sa Šamko, ktorý v minulosti pôsobil aj ako prokurátor.
Dvojici oponoval Harkabus, ktorý prišiel na špeciálnu prokuratúru v roku 2021 z Krajskej prokuratúry Žilina, predtým pôsobil na Okresnej prokuratúre Martin. V diskusii o rušení ÚŠP podľa neho zaniká jeden z dôvodov, pre ktorý vôbec bola zriadená, a to je popretŕhanie miestnych väzieb. Rozdiel si po príchode do Pezinka uvedomil vraj aj na vlastnej koži.
„Viackrát sa mi ako prokurátorovi okresnej prokuratúry stalo na rôznych akciách – na futbale či na svadbe – že som stretol osoby, o ktorých som vedel, že sú v našom záujme. Je to nepríjemné,“ opísal Harkabus. Problémom môžu byť takéto kontakty aj z hľadiska možnej zaujatosti pri prípadoch dozorovaných daným prokurátorom.
V Pezinku, kde sídli špeciálna prokuratúra s celoslovenskou pôsobnosťou, má Harkabus podľa vlastných slov len minimálne šance stretnúť bežne niekoho z prípadov, ktoré pokrýva.
Bez menovania urobil nepriamu narážku na exsudcu Davida Lindtnera, ktorý je dnes poradcom premiéra Roberta Fica aj ministra Suska.
„Pamätáme si na príklad jedného pána predsedu okresného súdu v Bratislave, ktorý považoval za vec nejakej spoločenskej slušnosti komunikovať s pánom Kočnerom o právnych problémoch,“ pripomenul Harkabus.
O Lindtnerovi vyšlo najavo, že si s Marianom Kočnerom písal cez Threemu a stretával sa s ním napríklad v aute na parkovisku v čase, keď Okresný súd Bratislava III, ktorému šéfoval, riešil aj prípady v Kočnerovom záujme. Lindtner je teraz tiež spoluatorom kontroverzných nových trestných kódexov.
Korupciu začali stíhať po vzniku ÚŠP
Jasný postoj k otázke rušenia dal aj šéf Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ktorý ako sudca posudzuje obžaloby podávané špeciálnou prokuratúrou.
„Som proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, som za zachovanie súčasného stavu a viem si predstaviť aj iné úpravy, než sa dnes predkladajú do parlamentu,“ povedal Hrubala s tým, že prípadné výhrady k fungovaniu ÚŠP sa dajú riešiť aj menšími zásahmi do systému.
Dôvody pre tento postoj pomenoval jednoducho.
„Do roku 2005 (do vzniku ÚŠP) tu bolo ročne stíhaných päť, šesť či desať ľudí za korupciu. Odpovedzte si sami, prečo. Nebola tu? Nuž bola, lebo o rok na to bolo prípadov sto až dvesto,“ povedal Hrubala.
To, že by sa korupcia po zrušení ÚŠP prestala vyšetrovať, zas odmieta advokát Peter Erdös, ktorý je známy z predsedníctva v Slovenskej advokátskej komore a tiež ako obhajca Moniky Jankovskej. Záruky vidí v práci polície i tom, že prokurátori z ÚŠP majú prejsť pod Generálnu prokuratúru.
„Vytvoreniu špeciálnej prokuratúry aj historicky predchádzalo, že bol na Generálnej prokuratúre vytvorený osobitný odbor, ktorý sa venoval organizovanému zločinu,“ vyhlásil Erdös s tým, že nič nebude brániť špecializácii prokurátorov zaradených po novom pod Generálnu prokuratúru.
Profesor trestného práva Tomáš Strémy na druhej strane hovoril o tom, že väčšina štátov EÚ nemá už teraz takého silného generálneho prokurátora ako Slovensko.
„Zhruba šesť štátov má podobné kompetencie generálneho prokurátora ako my,“ opisoval Strémy závery odbornej štúdie, na ktorej sa podieľal.
Prvá a zrejme vôbec jediná väčšia odborná diskusia o zrušení ÚŠP prebehla v predvečer dňa, keď má parlament začať rokovať o zmenách v druhom čítaní navrhovaného zákona. Ak zmeny prejdú, mali by začať platiť od polovice marca.

Beata
Balogová
