Prezidentské voľby: Hlas skúša, ako obísť pravidlá financovania

BRATISLAVA. Pravidlá financovania kampane pred prezidentskými voľbami bránia stranám prispievať svojim kandidátom z peňazí od štátu. Hlas už skúša, ako by sa dali obísť. V minulosti si poradil aj Smer.

V doterajších prezidentských voľbách politické strany vždy preinvestovali aj časť štátneho príspevku.

Ministerstvo vnútra však teraz prišlo s ~~novou~~ interpretáciou zákonov (pozn. red.: ministerstvo vnútra v reakcii na článok uviedlo, že takto interpretovalo zákon vždy). Na svojom webe k prezidentským voľbám tvrdí, že politické strany nemôžu prezidentskému kandidátovi darovať z týchto peňazí nič.

Neexistuje pritom žiadna efektívna kontrola či sankcia, ktorá by strany prinútila takýto výklad rešpektovať. Ukazuje sa to už pri kampani šéfa Hlasu Petra Pellegriniho.

Druhý problém je, že už v roku 2019 použili Maroš Šefčovič či Béla Bugár na svoju kampaň aj stranícke peniaze, s najväčšou pravdepodobnosťou aj štátny príspevok. Pritom tá časť zákona, ktorá to dnes vraj zakazuje Pellegrinimu, platila aj vtedy.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Prezidentské voľby 2024: Kandidáti na prezidenta SR 2024 Čítajte

Pellegriniho kampaň

Pellegrini si transparentný účet zriadil pred týždňom a strana tam ihneď poslala sumu 250-tisíc eur. Limit na prezidentské voľby je 500-tisíc eur.

Hlas nechce podrobne vysvetliť, ako bude kampaň financovať. Pre SME v stredu uviedol, že ju bude platiť strana a „dodrží príslušnú legislatívu“.

Ešte pred týždňom zase v tlačovej správe napísal, že príspevok strany bude z vybraného členského a z darov, ktoré priebežne zverejňuje.

Keď sme však spočítali príjmy a výdavky Hlasu v minulom roku, nezdá sa, že by mu ešte ostalo na prezidentskú kampaň. A to sme do príjmov zarátali aj financie od Dobrej voľby, ktoré mohli do straníckej kasy Hlasu priniesť pri optimistickom odhade až 400-tisíc eur.

Hlas si pred parlamentnými voľbami požičal dva milióny eur od FIO banky, no keďže mal jednu z najdrahších kampaní, len tento úver strane nestačil. Na kampaň či bežné stranícke výdavky musel využiť aj príjmy z darov, členských príspevkov či príjmy zo spojenia s Dobrou voľbou.

Prehľad príjmov a výdavkov (v tisícoch)
Stav na účte Hlasu k 31. 12. 2022	117
Dary za rok 2023	407
Členské príspevky za rok 2023 (odhad podľa r. 2022)	46
Stav na účte Dobrej voľby k 31. 12. 2022	79
Štátny príspevok Dobrej voľbe za rok 2023	321
Úver od FIO banky	2000
Úver od Druckera	50
Kampaň k parlamentným voľbám	-2747
Kampaň pred hlavnou kampaňou	-40
Bežná prevádzka strany do 31. 9. 2023 (odhad podľa r. 2022)	-275
Výsledok	-42

Sumy v tabuľke sú len odhady, presnejšie informácie budú známe až v lete, keď strana zverejní výročnú správu za minulý rok. No tieto odhady ukazujú, že strane po voľbách peniaze neostali.

Tesne pred voľbami si Hlas musel dokonca požičať ešte 50-tisíc eur od Tomáša Druckera, čo podľa Ľuboša Kostelanského z Transparency Internetoval Slovensko tiež naznačuje, že strana peniaze minula.

Medzitým už Hlas dostal prvú platbu z príspevku za voľby (celkovo získa za štyri roky vyše 15 miliónov eur), z ktorej mohol doplatiť účet za kampaň 2023. Tieto peniaze by však podľa nového výkladu ministerstva vnútra nesmel použiť na Pellegriniho prezidentskú kampaň 2024.

Aj Šefčovič či Bugár

Ministerstvo vnútra sa odvoláva na zákon o politických stranách, ktorý hovorí, že štátny príspevok za výsledok vo voľbách nemôže strana použiť na darovanie.

Rovnaké obmedzenie pritom existovalo už počas prezidentskej kampane v roku 2019. Jediným rozdielom vtedy bolo, že kandidáti mohli kampaň financovať aj cez tretie strany do výšky 100-tisíc eur.

Limit si tak mohli navýšiť, čo sa sa nepáčilo Andrejovi Dankovi, ktorý inicioval zrušenie tejto možnosti.

Treťou stranou bol myslený ďalší ľubovoľný subjekt, ktorý mohol kampaň kandidáta finančne podporiť. Vrátane politických strán, ktoré za ním stáli.

Anketa:
Kto je váš favorit v prezidentských voľbách 2024?

Andrej Danko

Patrik Dubovský

184

Krisztián Forró

Štefan Harabin

Ivan Korčok

4164

Marian Kotleba

Ján Kubiš

Igor Matovič

438

Milan Náhlik

Peter Pellegrini

2768

Róbert Švec

Hlasovalo: 7912

Anketa už bola ukončená.

Kandidátom Smeru bol vtedy Maroš Šefčovič. Strana Smer mu kampaň financovala ako tretia strana (v maximálnej možnej sume 100-tisíc eur). Okrem toho však poslala Šefčovičovi v závere kampane na transparentný účet ďalších 230-tisíc eur.

V tom čase sa neriešilo, či strana na takýto dar použila štátny príspevok alebo iné príjmy. Smer však bol už vtedy financovaný takmer výlučne zo štátneho príspevku. Napríklad v roku 2019 mal z členských príspevkov, z prenájmu a úrokov dohromady 65-tisíc eur. Rok predtým 75-tisíc eur. Aby z vlastných zdrojov našetril sumu 230-tisíc eur pre Šefčoviča, musel by sa snažiť niekoľko rokov.

Rovnako aj Béla Bugár dostal od svojej strany Most-Híd 40-tisíc eur na hlavnú kampaň. Ďalších 30-tisíc použil Most-Híd na kampaň ako tretia strana.

Dnes už bývalý predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislav Orosz hovorí, že pri financovaní strán a kampaní existuje akési napätie medzi dvoma zákonmi – o stranách a o kampaniach, ktoré bude potrebné po voľbách vyriešiť.

Nový výklad ministerstva vnútra prekvapil aj Kostelanského, no považuje ho za dobrý. Teoreticky sa tak podľa neho môžu vyrovnať šance straníckych a občianskych kandidátov.

Občianski kandidáti sa musia spoliehať iba na dary prispievateľov. Po novom by sa to malo týkať aj straníckych kandidátov, lenže Pellegriniho prípad ukazuje, že sa to tak nedeje.

Jeho hlavný protikandidát Ivan Korčok získal cez transparentný účet už 446-tisíc eur a do volieb sa mu zrejme podarí vyzbierať maximálny limit 500-tisíc eur. Pre kandidátov s menším výtlakom je to však nedosiahnuteľná méta.

Riešením by podľa Kostelanského mohla byť zmena zákona, ktorá by umožňovala, aby aj prezidentskí kandidáti mohli dostávať štátny príspevok za úspech vo voľbách ako politické strany.

„Mohli by si ním potom refinancovať kampaň, na ktorú by si požičali.“

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Na čo je dobrý strop vo financovaní kampane (komentár) Čítajte

Neefektívna kontrola

Slabinou systému je aj to, že dnes neexistuje orgán, ktorý by vedel efektívne skontrolovať kampane prezidentských kandidátov. Strane Hlas dokonca nehrozí ani žiadna sankcia za porušenie zákona.

SME v minulosti informovalo, ako strana ĽSNS obchádza zákaz darovania štátneho príspevku za voľby. Kotlebovci vložili peniaze do spriaznených občianskych združení vo forme členských príspevkov a potom ich využívali na charitu, cez ktorú propagovali stranu.

Štátna volebná komisia tvrdila, že nemá dostatočné kompetencie na vykonanie kontroly a poslala podnet Úradu vládneho auditu. Aj ten však spravil len formálnu kontrolu a žiadne väčšie pochybenie nenašiel.

Orosz pripúšťa, že kontrola financovania strán je dnes neefektívna. Štátna volebná komisia pod jeho vedením vraj navrhla, aby sa k tomu určil orgán s kompetenciami a zaviedli sankcie.

Orosza vo funkcii šéfa štátnej volebnej komisie nahradil dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Členovia štátnej volebnej komisie sú nominanti politických strán.

Prezidentské voľby 2024

Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 (zdroj: SME)

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné