BRATISLAVA. Keď vo februári 2022 denník SME navštívil zruinované štátne kúpele Sliač pri Zvolene, rozbiehal sa tam práve veľký projekt obnovy. Po dvoch rokoch redakcia zisťovala, ako pokus o záchranu kúpeľov pokročil a nakoľko mu je naklonená nová vláda Roberta Fica.
Sliač je príkladom toho, že po exministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) nezostal len vypitý bar na výstave Expo v Dubaji, ako to Fico prezentuje.
Za predchádzajúcich vlád Smeru kúpele iba chátrali. Nepomohla ani ochranná ruka šéfa SNS Andreja Danka.
Práve Sulík v januári 2022 ohlásil rozsiahly projekt rekonštrukcie kúpeľov. Rozbehnúť ho mal nový riaditeľ Martin Beňuch.
„Určite sú aj dôležitejšie veci na tomto svete a s istotou chlieb nebude lacnejší. Ani covidu nebude menej. Čiže schuti kopnúť si má každý dosť dôvodov,“ predstavoval vtedy Sulík netradičným štýlom svoj plán obnovy.
Kúpele, ktoré sú prírodným, ale aj architektonickým unikátom, patria do vlastníctva rezortu hospodárstva. Desiatky miliónov eur na ich opravu chcel Sulík zabezpečiť cez ziskovú firmu ministerstva MH manažment.
Organizácia je nástupcom bývalého Fondu národného majetku. Spravuje štátne podniky a spoločnosti, ktoré doteraz neboli sprivatizované. Patria pod ňu aj sliačske kúpele.
Cesta na dno
Pád kúpeľov sa začal ešte za éry expremiéra Vladimíra Mečiara, keď ich v roku 1995 sprivatizoval vtedajší minister zdravotníctva za HZDS Viliam Soboňa. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu Fond národného majetku v roku 1999 od zmluvy odstúpil.
Návrat kúpeľov do rúk štátu bol dramatický. Soboňa sa zabarikádoval v budove riaditeľstva a na ochranu si najal súkromnú bezpečnostnú službu. Zasahovať musela polícia.
Ani po výpovedi sa privatizér Soboňa nevzdal. Nasledovala séria súdnych sporov, ktoré sa ťahali roky. Keďže nebolo jasné ako súdy napokon rozhodnú, štát do kúpeľov neinvestoval a postupne schátrali.
Konečný verdikt v prospech štátu na súde padol až v roku 2010.
Počas jednofarebnej vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 sa s kúpeľmi nedialo nič. Rovnako aj za tretej Ficovej vlády (2016 až 2020), hoci vtedy pomoc sľuboval šéf koaličnej SNS Andrej Danko.
„SNS má rozvoj kúpeľníctva všeobecne vo svojom programe. Detaily sú predmetom rokovaní,“ odpovedal Danko v apríli 2016 na otázku, čo bude so Sliačom.
Rozvoj kúpeľníctva vtedy SNS presadila aj medzi priority vlády. Tým však aj skončila. Ministrom hospodárstva bol Peter Žiga zo Smeru, ktorý je teraz v Hlase.
Rovnako ako súčasná šéfka rezortu Denisa Saková.
Nový začiatok
Sulíkov riaditeľ Beňuch za dva roky kúpele viditeľne zmenil k lepšiemu. Začal s rekonštrukciou izieb pre kúpeľných hostí, ktoré boli ešte v štýle socializmu. Obnovil kvetinovú výzdobu a celkovo skultúrnil areál.
“Na základe víťazného návrhu máme dnes dopracovanú architektonickú štúdiu. Teraz potrebujeme získať zdroje na to, aby zo štúdie mohli vzniknúť konkrétne projekty.
„
Zároveň rozbehol prípravy na projekt rekonštrukcie.
Na základe verejnej súťaže v decembri 2022 uzavrel zmluvu o spolupráci s architektonickou firmou Between. Jej projekt obnovy areálu vyhodnotila ako najlepší z jedenástich prihlásených medzinárodná odborná komisia.
„Na základe víťazného návrhu máme dnes dopracovanú architektonickú štúdiu. Teraz potrebujeme získať zdroje na to, aby zo štúdie mohli vzniknúť konkrétne projekty,“ hovorí Beňuch.
Tým by sa uzavreli prípravné práce pred prvou etapou rekonštrukcie kúpeľov. Jej cieľom je oživiť budovy, ktoré sú nevyužívané, a zveľadiť oba kúpeľné domy, v ktorých sa poskytujú liečebné procedúry.
Saková v akcii
Ministerka Saková navštívila kúpele minulý týždeň. Z prehliadky si nakrútila video, ktoré zverejnila na facebooku. Sliač označila za jedny z najkrajších kúpeľov na Slovensku.
„Kúpele si vyžadujú investície, ktoré je potrebné urobiť z krátkodobého, ale hlavne z dlhodobého hľadiska. Je to výzva, ktorú budeme musieť riešiť,“ konštatovala v príspevku.
“Cieľom je nájsť koncepčné riešenie, o ktorom bude rezort verejnosť včas informovať.
„
Riaditeľ Beňuch považuje za dôležité, že aj nové vedenie ministerstva sa o Sliač zaujíma. „Prešli si celý areál, aby videli, ako to tu vyzerá. Teraz čakáme na ďalší posun,“ dodal.
Na priamu otázku, či ministerstvo plánuje pokračovať v začatom projekte obnovy kúpeľov, prišla nejasná odpoveď. Aktuálne sa spracováva a vyhodnocuje viacero alternatív. Cieľom je nájsť koncepčné riešenie, o ktorom bude rezort verejnosť včas informovať,“ uviedla hovorkyňa Mária Pavlusík.
Riaditeľ kúpeľov Sliač Martin Beňuch (vpravo) počas predstavovania projektu obnovy s Richardom Sulíkom. (zdroj: TASR)Ešte nejasnejšie ministerstvo odpovedalo na otázku, či ďalej počíta s riaditeľom kúpeľov Beňuchom.
„Akékoľvek prípadné zmeny na vedúcich pozíciách v organizáciách v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva sú vždy komunikované najskôr s dotknutými predstaviteľmi a až potom o nich rezort informuje verejnosť.“
Projekt obnovy
Víťazný projekt obnovy kúpeľov má tri etapy. Odhadované náklady na prvú etapu sú 50 miliónov eur (všetky sumy sú bez DPH, pozn. red.). Okrem spomínanej rekonštrukcie kúpeľných domov návrh počíta aj s opravou zničených liečebných domov Slovensko, Bratislava, Detva, Natália a Poľana.
Tým by sa malo vytvoriť 254 nových lôžok. Súčasná kapacita kúpeľov je 350 miest. Ďalšou časťou je výstavba nových relaxačných objektov, ako sú krytý bazén, biobazén, kúpalisko a park.
Druhá etapa má rozpočet takmer 52 miliónov eur. V nej sa ráta s výstavbou nových liečebných domov až so 644 lôžkami. Hlavným bodobom je vybudovanie liečebného domu Linea za vyše 17 miliónov eur.
Na mieste chátrajúceho skeletu nikdy nedostavaného hotela by mal vyrásť ďalší liečebný dom s názvom Terasy.
Pokračovaním má byť vybudovanie parkovacieho domu, hospodárskych budov a ďalších objektov pre hostí.
Tretia etepa vychádza na 62,7 milióna eur. Zahŕňa rekonštrukciu hlavného kúpeľného hotela Palace s 300 lôžkami, vrátane reštaurácie a promenády. Počíta aj s výstavbou ďalších parkovacích domov a rozvojom kúpeľného parku.
História kúpeľov
- kúpele Sliač sú zamerané na liečbu srdcovo-cievnych ochorení, ochorení pohybového ústrojenstva, ženských chorôb a liečbu onkologických pacientov,
- srdce znázornené dvoma vyvierajúcimi prameňmi majú kúpele aj vo svojom znaku,
- najstaršia písomná zmienka o prameňoch pochádza z roku 1244,
- kúpele slúžili od 16. storočia a patrili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku,
- súčasnú podobu majú z tridsiatych rokov 20. storočia,
- vo svete sú iba štyri kúpeľné miesta s takými prameňmi,
- voda má prirodzenú izotermickú teplotu 33,2 stupňa Celzia a vysoký obsah oxidu uhličitého,
- hotel Poľana postavili v roku 1889 a je jedným z najstarších kúpeľných hotelov,
- hlavný hotel Palace dostavali v roku 1943, je národnou kultúrnou pamiatkou.
Beata
Balogová
