Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
"Najproblematickejší je mix zmien. Hovoriť o znížení sadzieb je samo osebe dobré, alternatívne tresty sú dobré, ale ten kokteil, čo sa dá poskladať, je na niektoré pomery extrémny. Najmä na slovenské,“ hovorí advokát IGOR RIBÁR o novele Trestného zákona.
Koalícia predstavila pozmeňujúci návrh novely Trestného zákona, nič zásadné však nemení. Opravuje mnohé gramatické chyby a sprísňuje aj niektoré tresty za drogové delikty.
V rozhovore sa dočítate:
- čo mu chýba v novele Trestného zákona,
- aké problémy by mohli nastať pri ukladaní trestu domáceho väzenia,
- ako vidí zmeny týkajúce sa drogovej trestnej politiky.
Ako ste reagovali, keď ste videli rozsiahlu novelu Trestného zákona, ktorá prešla zo dňa na deň vo vláde a išla rovno do parlamentu a 15. januára už mala byť v platnosti?
Bol som viac-menej sklamaný, lebo opäť sa mi potvrdilo, že neriešime to, čo nás najviac páli. Respektíve zase to vnímam ako rezignáciu na to, urobiť niečo naraz a poriadne. Z toho pohľadu tam boli zvláštne emócie a museli sme sa prispôsobiť tempu v Národnej rade, rýchlo sa oboznamovať s tým textom a začať upozorňovať na nedostatky.
Treba však objektívne povedať, že trestné právo pred sebou tlačí enormné množstvo problémov dlhší čas. Ak by som to mal prirovnať k debate o zdravotníctve, môžeme len závidieť, ako sú tam krásne pomenované problémy. My sa ako keby hanbíme niektoré problémy pomenovať. V tom texte však nevidím riešenia problémov, ktoré tam stále zostanú.

To sú napríklad ktoré?
Chýba mi tam jednoduché zadefinovanie cieľa a nájsť si k nemu cestu. Cieľ, ktorý je komunikovaný, napríklad zníženie kriminality, ochrana ľudských práv, zníženie nákladov na justíciu. V podstate novela na to neponúka odpovede.
Nemáme žiadne dáta, aby sme vedeli z niečoho vychádzať. Napríklad, ako táto novela vôbec ovplyvní, koľko ľudí je vo výkone trestu, keď argumentujú tým, že máme preplnené väznice a je to drahé. Mnohí hovoria, že to, čo teraz je v parlamente, už aj s pozmeňujúcim návrhom, je generálna amnestia. Súhlasíte s takýmto pohľadom?
V podstate áno aj nie. Objektívne treba povedať, že sme si zvykli na to, že jediným trestom je trest odňatia slobody a alternatívne tresty sme nevnímali ako tresty. Je to aj výsledok agresívnej komunikácie a absencie odbornej debaty, ktorá by priniesla viac svetla do toho, že ak by sme správne poskladali alternatívny trest, tak je niekedy účinnejší ako trest odňatia slobody.
Tu sa však naozaj tresty niekedy znižujú až nepochopiteľne a len pre vybrané trestné činy. Ako ste povedali, absentuje analytický prístup s tým, že nie je celkom daný.
Pohybujeme sa v IT svete a keby sme sa na to pozreli cez optiku dát, tak to nesedí. Napríklad pri korupčných trestných činoch je podiel na celkovom stíhaní všetkých vecí pol percenta.

Čo je podľa vás najväčší problém? Čo bude mať najväčší dosah na to, že nejakí kriminálnici budú behať po slobode, budú v domácom väzení alebo budú mať len podmienku? Čo sú najproblematickejšie body tej novely?
Najproblematickejší je mix zmien. Samo osebe je hovoriť o znížení sadzieb dobré, alternatívne tresty sú dobré, ale ten kokteil, čo sa dá poskladať, je na niektoré pomery extrémny. Najmä na slovenské.
Ak chceme byť európski, nestačí len pozrieť do rakúskeho či nemeckého zákonníka, kde tresty môžu byť nižšie. Stačilo by, ak by si ministerstvo zanalyzovalo celý proces a zistilo by, že problémy sú niekde inde.
Napríklad, že stále nemáme elektronické doručovanie. Keď pošleme niekomu z pozície advokáta odvolanie, tak ho musíme vytlačiť. Potom musíme zavolať šoféra, ten odvezie spis. Minule v Trnave šofér ochorel a dva týždne sa nedovážali spisy.
Keby sme to rozanalyzovali, tak by sa mali riešiť problémy, ako sú nahrávania výsluchov svedkov či spisy.
Podľa oslovených je najväčší problém drastické znižovanie premlčacích lehôt. Jedna vec je debata o výškach trestov, druhá vec je premlčacia lehota. Prečo by niekto takto zásadne skracoval možnosti stíhať aj vážne veci, ktoré sa dejú v štáte?
Trestný poriadok treba vnímať ako pravidlá hry. Ak ich na začiatku rozohráte a počas hry zmeníte, tak viete predpokladať, aký bude výsledok. Tu sa s tým asi tak počítalo, lebo keď vyšetrovatelia začínali nejaké vyšetrovanie, počítali, že sa takýmto spôsobom zasiahne do ich práce.
Je úzus, že ak sa robia novely, vždy je snaha dodržať to, aby procesy, ktoré sú rozbehnuté, sa skončili podľa starých pravidiel. Aj čo sa týka premlčania, málokedy sa vôbec naň siahalo.
Takto spolu s ďalšími zmenami nám to spôsobí, že možno najbližšieho pol roka budeme len počúvať, ako sa jednotlivé kauzy zastavili, lebo sa premlčali. Niektoré sa dostanú naspäť do prípravného konania, lebo sudca zistí, že nemá splnené podmienky obžaloby.
Niektoré kauzy sa nebudú vedieť dostať z prípravného konania, keďže sa nebude môcť podať obžaloba, napríklad kým sa nerozhodne o paragrafe 363. Procesne sa to tam zavalí aj z dôvodu, že Trestný poriadok zaviedol nové opravné prostriedky, sťažnosti, žiadosti. Najbližšie obdobie bude teda pomerne stresujúce.
Verejnosť to bude vnímať podľa mňa veľmi negatívne, lebo bude len počúvať dôsledky toho, čo tá novela urobila, a vyrátavať škody, lebo novela ako keby na poškodených veľmi nemyslela.
Efekt zvýšenia minimálnej škody z 266 na 700 eur spôsobí, že najmenej okolo 10-tisíc prípadov sa stane priestupkom. Priestupok sa môže pojednávať len do dvoch rokov, takže automaticky si už viete rátať škody, aké to spôsobí.

Dá sa vôbec pripraviť na takéto okamžité zmeny? Nová účinnosť je niekedy v marci. Uvidíme, čo povedia prezidentka a Ústavný súd, môže sa to ešte trošku spomaliť. Na takéto zásadné rekodifikácie sa však dávajú predsa ročné prechodné obdobia, aby si to všetci vedeli naštudovať. Sudcovia, policajti, prokurátori, advokáti. Dá sa na toto vôbec napríklad z vášho advokátskeho pohľadu pripraviť, keď to bude napríklad o mesiac už platiť?
Nedá. Z nášho advokátskeho pohľadu je ešte výhoda v tom, že nemáme zodpovednosť v rukách. Majú ju sudcovia a prokurátori. Ich sa nikto nebude pýtať, že zmeškali nejakú lehotu alebo si to zle naštudovali.
Keď to porovnám napríklad s tým, keď sa prijímali nové procesné kódexy v civilnom práve, tak tam prebiehali diskusie. Dokonca boli napísané komentáre ešte predtým, ako bola nadobudnutá účinnosť, lebo jedno je text a druhé je výklad zákona.
S výkladom zákona máme problém dodnes, keď sa napríklad pri našich konopných prípadoch stávalo, že niekomu bol uložený trest prepadnutia majetku a niekomu nie, napriek tomu, že text zákona niečo hovoril.
Tu je toľko interpretácií, ktoré budú veľmi náročné, lebo ten text skutočne nie je v niektorých veciach precízny. Čiastočne sa to preukázalo aj tým, že pozmeňujúci návrh bol v podstate novelou na novelu.
Nastane počas najbližších mesiacov chaos a bezprávie?
Nastane chaos a budeme hľadať právo. Sama osebe novela vytvára nejaké povinnosti. Keď si to podrobnejšie rozoberieme, tak to sú dni, mesiace, možno až roky rozhodovania.
Do toho prišli nové opravné prostriedky. Keď ich advokáti využijú, tak opäť pribudnú ďalšie dni a týždne rozhodovania. Toto celé bude pôsobiť možno až chaoticky, a v takom chaose môžu vznikať chyby.
Nie je ani dosť náramkov či probačných úradníkov. Trest domáceho väzenia si vyžaduje aj prostriedky, ktoré nemáme. Náramky kupoval ešte minister Tomáš Borec, to už bude asi desať rokov. Prokurátor Peter Sepeši hovoril, že sú nemoderné, ťažké, že majú jeden a pol kilogramu, hoci dnes už technológia postúpila ďalej. Nebude to paralýza aj na tomto fronte, že budú niektorí oprávnene podľa novely žiadať domáce väzenie a štát na to nie je ani technologicky pripravený?
Bude to paralýza na viacerých frontoch. Napríklad nám stúpne množstvo priestupkov. Musia sa odstúpiť na priestupkové oddelenia, ktoré nie sú na to pripravené. Nie je tam také množstvo ľudí, aby to stihli pojednávať.
Čo sa týka probačných úradníkov, identifikovalo sa, že asi 200 administratívnych pozícií nám chýba. Restoratívna justícia je o tom, že sa o obvineného stará nejaký úradník. Oboznámi sa s jeho realitou a sprevádza ho celým procesom. Musí ho testovať, či počas skúšobnej lehoty nepožíva omamné látky. Musí zistiť, či má v domácnosti signál, aby mu bolo možné uložiť náramok.
Je tam množstvo úkonov, na ktoré teraz pravdepodobne čas nebude. Predpokladám, že sa sudcovia skôr budú uchyľovať v úvodnej fáze k podmienečným trestom. Trest domáceho väzenia sa zatiaľ možno nebude dať veľmi ukladať.
Viacerí hovorili, že to veľmi diskriminuje chudobných ľudí, ktorí nemajú podmienky na to, aby im bolo uložené domáce väzenie. Napríklad, keď niekto nemá stabilné WiFi pripojenie, keď je niekto bez domova, má napríklad záhradnú chatku. Obstojí ľudskoprávne, že máme dve kategórie ľudí, ktorí dostanú trest, niektorí budú môcť mať domáce väzenie a niektorí nie?
Novela nemyslí na tých najslabších. Jednak na najchudobnejších, ale ani na ľudí, ktorí trpia závislosťami. Napríklad pri drogových trestných činoch sa trestá recidíva najprísnejšie, dokonca prísnejšie ako napríklad za krádeže.
Nepozeráme na to z dôsledkov, ktoré spôsobí tá novela, ale ako na text. Mali sme klienta, ktorý býval na samote a nebol tam signál, tak sudca ho nemohol pustiť z väzby, lebo nemohol mať náramok.
Zastupujete viacerých ľudí, ktorým buď hrozili, alebo už dostali drakonické tresty za marihuanu a osobnú držbu niekoľkých rastlín konopy. V pôvodnom expresnom návrhu to vyzeralo, že by to týmto ľuďom mohlo pomôcť. Potom však prišiel pozmeňujúci návrh Tibora Gašpara, a tam už je verzia iná.
Teraz je situácia taká, že napríklad za 600 gramov marihuany bude hroziť taký trest, ako za znásilnenie dieťaťa. To je sedem až 15 rokov.

Teraz myslíte v tom, čo platí dnes.
Nie, v tom, čo navrhuje pozmeňujúci návrh pána Gašpara. To mi nepripadá ako dekriminalizácia alebo legalizácia, aká bola komunikovaná. Takýmto spôsobom sa bude pozerať na tých, ktorí majú pri sebe minimálne, myslím, že 500 gramov marihuany.
Ale pol kila marihuany je dosť veľa, nie?
Celý problém je v tom, že my konopu ako drogou nazývame inak ako napríklad dohovor OSN, ktorý keď hovorí o konope ako droge, hovorí o kvetoch. My hovoríme o listoch a stonkách. Umelo zvyšujeme hmotnosť o 60 percent.
Ak by sme si povedali, že konopa sú len kvety na drogové účely, s tým problém nemáme. Takto zarátavame do rozsahu aj to, čo nie je drogou, a teda umelo zvyšujeme.
Zákon bude konečne rozlišovať, či niekto pestuje drogu, alebo má sušinu. Ak pestuje päť rastlín a chytia ho v štádiu, že sú na koreni, tak trest bude od nula do troch rokov. Ak ho chytia o mesiac neskôr a už bude mať sušené rastliny, trest bude napríklad desať až 15 rokov.
Je to spôsobené tým, že pri živých rastlinách budeme počítať kusy rastlín a jedna rastlina môže mať 30, ale aj 300 centimetrov. Vznikne paradox, ktorý pozmeňujúci návrh zvýraznil. Vznikne priestor, kde začnú narastať tresty preto, že zasiahli do násobkov, hraníc.

Beata
Balogová
