Zámocká ulica v Bratislave 12. októbra 2022. Nový Zéland, mesto Christchurch 15. marca 2019. Medzitým ďalšie lokality vo svete. Všetky tieto teroristické útoky majú niečo spoločné. Páchatelia za sebou zanechali desiatky zavraždených, manifesty plné nenávisti a verili, že sú vojakmi rasovej vojny.
Neonacistické násilie má v 21. storočí novú podobu, jeden z jeho najnovších a najradikálnejších prejavov sa nazýva militantný akceleracionizmus. Fenomén sa zrodil vďaka internetu a globálne spája po celej zemeguli podobne naladených fanatikov. Korene tohto násilia siahajú až k Hitlerovi.
Na Slovensku bolo zachytených viacero prejavov militantného akceleracionizmu, okrem útoku na Zámockej to bol prípad 22-ročného študenta s prezývkou Slovakbro, ktorý vyzýval na teroristické útoky a bol odsúdený na šesť rokov väzenia , takisto prípad 16-ročného mladíka, ktorého NAKA zadržala týždeň po útoku na Zámockej ulici.
„Útočníci idú do akcie s vedomím, že pri nej zomrú. Tým a aj následným pridávaním atribútov svätosti a mučeníctva celý koncept značne pripomína koncept džihádistických samovražedných útočníkov. Rovnako v tomto prostredí vidieť fascináciu násilím,“ hovorí MATEJ MEDVECKÝ, historik z Vojenského historického ústavu a odborník na pravicový extrémizmus.
V rozhovore sa dočítate:
Prečo sa bojovníci za bielu rasu inšpirujú u moslimských teroristov,
či možno zaradiť teroristu zo Zámockej a pražského útočníka k militantným akceleracionistom,
ako si predstaviť dnešného radikála,
- kto všetko je na zozname ich nepriateľov, kto je ich terčom.
Vo svojej nedávnej štúdii uvádzate, že najnovší násilný prejav je militantný akceleracionizmus. Väčšina ľudí tento pojem nikdy nepočula, môžete ho priblížiť?
Militantný akceleracionizmus je pomerne nový smer v rámci súčasnej neonacistickej scény. Líši sa od snahy o uchvátenie moci a spoločnosti, o ktorých sa dlhodobo diskutuje v neonacistickej scéne. Pre väčšinu je, samozrejme, vzorom Adolf Hitler s jeho cestou. K moci sa dostal legálne, za pomoci demokratických volieb, po víťazstve nastolil v Nemecku vodcovský systém a režim nacistickej strany NSDAP, prakticky štátny teror. Pri snahe o dosiahnutie tohto cieľa používajú súčasní neonacisti, tak ako kedysi nemeckí nacisti, legálne aj ilegálne prostriedky, kombinujú ich. Na rozdiel od nich však akceleracionisti na túto cestu rezignovali.

Nechcú sa dostať k moci?
Nie v tejto aktuálnej spoločnosti. Vychádzajú z téz, sformulovaných už v 70. rokoch, že tento spôsob získania moci už nie je možné zopakovať, bol unikátny v danom historickom období. Z ich perspektívy je rozklad bielej, árijskej spoločnosti už natoľko pokročilý, že skrátka nie je možné presvedčiť samotných árijcov o podpore „správnej“ myšlienky a nastolenia národného socializmu. Naopak, treba to dosiahnuť vyvolaním árijskej revolúcie a následnej rasovej vojny.
Podľa charakteristiky Centra pre výskum akceleracionizmu ide o snahu vytvoriť tlak a zhoršiť latentné sociálne rozdiely, často prostredníctvom násilia a tak urýchliť kolaps spoločnosti. Akceleracionizmus ako pojem sa odvíja od výrazu akcelerovať, teda urýchliť. Ide o snahu využiť všetky prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa.

V čom sa má rasová vojna líšiť od iných vojen?
Rasová svätá vojna, v skratke Rahowa z anglického Racial Holy War, je koncept prítomný v celom neonacistickom prostredí, ale pre akceleracionistov je realitou. Zjednodušene povedané, dúfajú, že prostredníctvom teroristických aktov vyvolajú árijskú revolúciu a globálny rasový konflikt, počas ktorého dokážu získať podporu hodnotnej časti árijskej populácie. Je to v duchu názorov zakladateľa American Nazi Party (Americkej nacistickej strany) Georgea Lincolna Rockwella, že farba pleti bude uniformou.
Tých, ktorí sa počas vojny na ich stranu nepridajú, nepovažujú za hodnotných. Z rasovej vojny podľa ich predstáv vzídu víťazne a árijská rasa vstúpi do zlatého veku.
To má byť výsledok, ktorý chcú dosiahnuť?
Je to dosť apokalyptické, niečo ako Súdny deň či Ragnarok v severskej mytológii. Akceleracionizmus čerpá z myšlienok viacerých amerických neonacistov, ale najmä najvýznamnejšieho dodnes žijúceho národného socialistu Jamesa Masona, autora knihy Siege, ktorá má veľký vplyv na túto scénu a doslova ju označujú ako kuchársku knihu pre akceleracionistov. V nej uviedol: „Naša revolúcia bude závisieť od niekoho alebo niečoho, čo dokope udalosti na okraj a do všeobecného chaosu, a tak uvoľní priestor pre lakte nás zostávajúcich.“ Deň, keď prevezmú moc, nazývajú Day of the Rope, teda Deň slučky, vtedy má dôjsť k eliminácii rasovo odlišných elementov a „zradcov rasy“. Do boja chcú pochodovať pod bojovým heslom árijskej revolúcie od amerického teroristu Davida Lana.

Ich vzory sú osobitná kapitola. James Mason bol tiež členom cirkvi Satanovej, fotil sa s porno kazetami, terorista David Lane zomrel vo väzení, odsúdený na 190 rokov. Vraj ich inšpiruje aj ďalší masový vrah Charles Manson, známy svojou sektou, ktorý si vo väzení vyryl hákový kríž na čelo?
Áno, ale tých inšpirácií je viac. Akceleracionizmus čerpá okrem Masona aj z myšlienok ďalších amerických neonacistov Josepha Tommasiho a Williama Piercea či britského neonacistu, ktorý konvertoval na islam a propagoval džihádizmus, Davida Myatta. No minimálne rovnako dôležité než ideologické konštrukty sú pre militantných akceleracionistov priame vzory, teda páchatelia vrážd s nenávistným motívom alebo teroristických útokov.
Ktorých páchateľov teroristických útokov možno zaradiť do tohto smeru?

Je ich viac. V tejto komunite je jedným z najuznávanejších útokov bombový útok v Oklahoma City v roku 1995, pri ktorom zahynulo takmer 170 ľudí, ide o najkrvavejší teroristický útok spáchaný pravicovým extrémistom a najväčší teroristický útok na americkej pôde do útokov na dvojičky.
V užšom zmysle sa tam radí Austrálčan Brenton Tarrant, ktorý v roku 2019 zaútočil na mešity na Novom Zélande, kde zavraždil 51 ľudí, streľbu si natáčal a zdieľal naživo na sociálnej sieti, zanechal manifest a aj na zbrani mal viaceré neonacistické nápisy. Je považovaný za „zakladateľa moderného akceleracionistického odporu“. Priamo medzi akceleracionistov sa radí aj strelec v synagóge v kalifornskom meste Poway z roku 2019, útočník, ktorý vraždil Hispáncov v texaskom obchode z rovnakého roku, strelec v mešite v nórskom meste Bærum, nemecký útočník v synagóge v Halle či strelec v americkom Buffale z roku 2022, ktorý v supermarkete zastrelil desať Afroameričanov.
Nórskeho teroristu Andersa Breivika tam neradíte?
Breivika nerátam medzi akceleracionistov, sám sa hlásil napríklad aj k templárom, no akceleracionistov výrazne inšpiroval a intenzívne sa k nemu hlásia. A smutný prípad máme aj zo Slovenska, ide o známy útok na Zámockej ulici z októbra 2022. Toho v jednej online galérii označili ako šiesteho „učeníka“ Brentona Tarranta.
Teroristu Juraja Krajčíka zo Zámockej teda spájajú rovnaké pohnútky s Tarrantom a radíte ho k militantným akceleracionistom?
Podľa môjho názoru to jednoznačne vyplýva zo zverejneného manifestu útočníka. Obsahoval prvky, z ktorých je zrejmé, že úzko súviseli s týmto fenoménom. Po útoku vyhlásili ľudia z prostredia militantného akceleracionizmu tohto páchateľa za „svätého“.

Čiže niekto, kto vraždí nevinných ľudí a píše rasistické frázy, sa pre nich stáva "svätým"?
Majú galériu takýchto "svätcov", k portrétu uvádzajú aj atribúty tejto „svätosti“ a uvedené počty obetí. Do tej galérie radia približne stovku vrahov. Počnúc Jamesom Earlom Rayom, odsúdeným za vraždu Martina Luthera Kinga cez amerického sériového vraha Josepha Paula Franklina, predtým člena Ku-Klux-Klanu, ktorý na pomedzí 70. a 80. rokov minulého storočia vraždil medzirasové páry a pokúsil sa zavraždiť aj Larryho Flynta za šírenie medzirasového porna, až po vrahov a teroristov, ktorí svoje skutky spáchali v posledných rokoch. Potom majú užšiu galériu „svätcov“, ktorí sú už priamo akceleracionisti.

Ako vyzerá taký „svätec“?
Portréty „svätcov“ pripomínajú kresťanské ikony. Za hlavou ho dopĺňa „svätožiara“ - symbol čierneho slnka, dnes jeden z najfrekventovanejších neonacistických symbolov, ktorý sa chápe ako symbol regenerácie árijskej rasy. Prípadne má taký "svätec" symbol čierneho slnka na hrudi ako akúsi zvrátenú obdobu najsvätejšieho srdca Ježišovho.
Pražský útok z decembra nebol prejavom militantného akceleracionizmu?
Z verejne prístupných informácií tomu nič nenasvedčuje.
V štúdii popri militantnom akceleracionizme používate aj pojem árijský džihádizmus. O čo ide?
Militantný akceleracionizmus vybočuje z obvyklého rámca „západného“ terorizmu, a to tým, že útočníci idú do akcie s vedomím, že pri nej zomrú. Tým, ako aj následným pridávaním atribútov "svätosti" a mučeníctva celý koncept značne pripomína koncept džihádistických samovražedných útočníkov. Rovnako v tomto prostredí vidieť do istej miery fascináciu postupmi a násilím, ktoré sa viažu k takzvanému Islamskému štátu. Termín árijský džihádizmus je tak pokusom v skratke tento fenomén charakterizovať.
Nie je bizarné, že rasisti, ktorí idú bojovať za bielu rasu, sa inšpirujú u moslimských teroristov?
Môže to pôsobiť bizarne, ale to nie je jediná bizarná vec, na ktorú v tomto prostredí narazíte. Svätá rasová vojna zahŕňa územie náležiace árijskej rase a je veľmi podobná konceptu mudžahedína brániaceho moslimský svet. Bizarné sú napríklad aj predstavy o kmeňovom spoločenstve árijských bojovníkov, ktorí by potom žili v mieri a šťastí a mnohé ďalšie. Rovnako paradoxne vnímam aj akýsi „árijský ekumenizmus“ medzi kresťanmi, novopohanmi a dokonca satanistami, na ktorý akceleracionisti vyzývajú.

O USA ako o „svojom“ území hovoria aj americkí fašisti, teda potomkovia Európanov, ktorí vzali zem pôvodným Američanom, nie je to absurdné?
V ich chápaní majú na Ameriku nárok, lebo ju dobyli a ovládli. Takže aj Amerika je árijská.
Ale aj Austrálčan Tarrant vraždil moslimov, hoci jeho predkovia vzali zem pôvodným austrálskym domorodcom - aborigénom a novozélandským Maorom.
On to takto rozhodne nevnímal. Na zbrani mal množstvo nápisov vrátane neonacistických symbolov, ale napríklad aj dátum 1683 odkazujúci na ubránenie Viedne pred Osmanskou ríšou. Ako súčasť „bieleho“ priestoru vnímajú aj južnú Afriku, hlásia sa aj k rasistickému juhoafrickému apartheidu.
Nazdávam sa, že mnohé ich teórie vychádzajú z idealizácie minulosti a nedostatku vedomostí o reálnych dejinách. Títo ľudia žijú v kontrakultúrnom prostredí a všetky podnety mainstreamu – pokiaľ im nepotvrdzujú ich vlastné presvedčenie – odmietajú ako lži a manipulácie.

Dá sa teda povedať, že hoci mnohí počujú pojmy militantný akceleracionizmus a árijský džihádizmus po prvý raz, s ich krvavými prejavmi sa opakovane stretávajú v správach?
Dá sa to aj tak povedať.

Svoju štúdiu ste dopísali len pár týždňov pred vraždením na Zámockej ulici, však?
Áno, jej hrubú verziu, konečná verzia bola publikovaná minulý rok, neviem však, či to má nejakú výpovednú hodnotu, bola to v podstate náhoda. Snažil som sa dať fenomén do historického kontextu v rámci vývoja neonacistickej scény.
Útok na Zámockej súčasne ukázal, že nemôžeme hrať úlohu mŕtveho chrobáka kdesi v závetrí. Vďaka internetu sa môžu spojiť fanatici z opačných strán zemegule a udrieť kdekoľvek, nie?
Žijeme v globalizovanom svete. Navyše, globalizácia v neonacistickom prostredí sa začala už v 60. rokoch, odkedy si členovia tejto komunity navzájom medzi krajinami vymieňali skúsenosti a materiály. Odvtedy globalizácia pokročila a táto scéna je výrazne globalizovaná.
Šťastím pre súčasný svet je to, že na rozdiel od rôznych džihádistických skupín, ktoré si vybudovali v niektorých častiach sveta efektívne fungujúce výcvikové tábory, logistické základne a ďalšie zariadenia potrebné na vykonávanie náročnejších operácií, niet na svete krajiny, ktorá by podporovala neonacizmus a kde by sa mohli bez záujmu bezpečnostných zložiek podobné aktivity pripravovať. Toto prostredie je navyše veľmi fragmentárne, pomaly každý by chcel byť vodcom, čo sa z princípu nedá.

Na západe sa tento fenomén skúma už dlhšie?
Treba si uvedomiť, že samotný militantný akceleracionizmus je nový fenomén, má nanajvýš desať rokov. Napriek tomu už vznikli parciálne štúdie, existuje konzorcium na výskum akceleracionizmu. Pre spoločenských vedcov je to ťažšie uchopiteľné aj preto, lebo nové fenomény v rámci neonacistickej scény sú dynamické, stále vo vývoji, menia sa, a to aj čo sa týka ideologických modifikácií a prepájania rôznych myšlienkových smerov.
Kedysi bol typický pravicový extrémista nazi skinheadom s vyholenou hlavou a s bejzbalkou či s nožom. Ako si predstaviť dnešného radikála?
V tej scéne budú vždy aj takí, aj dnes nosia obľúbené značky s bojovými alebo vikinskými motívmi, takisto pretrváva hranie sa so symbolmi, ale vizuál sa všeobecne zmenil. Akceleracionizmus je však špecifický. V ich príručkách sú nasledovníci vyslovene vyzývaní na to, aby splývali s prostredím. Súčasne si však vytvorili špecifickú uniformu, ktorú tvoria maskáče a nákrčník z elastického materiálu s potlačou lebky.

Čiže tak ako sa kedysi neonacisti predvádzali na uliciach, pre dnešných neonacistických teroristov je platformou internet a bez neho je fenomén nemysliteľný?
Áno, internet je ich komunikačná platforma, základný nástroj regrutácie, drvivá väčšina kontaktov prebieha online, na četových platformách, kanáloch, kde si v skupinách zdieľajú materiály, vymieňajú informácie.
Uvádzate, že komunikačnú platformu telegram si premenovali na terrorgram?
To je aj názov jednej z ich skupín. Telegram mal pred časom dosť voľné pravidlá, ale dnes používajú rôzne ďalšie platformy. Vnímajú sa ako partizáni v online priestore a páchateľa zo Zámockej označili akceleracionisti práve za prvého svätca z terrorgramu.
Z online prostredia však musia prechádzať do reality. Ako zabezpečujú, že ich plány neuniknú von?
Do četových skupín sa dá dostať na pozvánky, sú uzavreté, často sa menia, stačí podozrenie, že bola infiltrovaná a kanál sa okamžite rozpúšťa a preskupia sa inam. Nového účastníka preveria. Musí sa ukázať na online kamere, doložiť potvrdenie, že je biely a že má pravý árijský pôvod.

Aký je vekový priemer?
Aj podľa známych prípadov ide o mladých ľudí, často študentov, vysokoškolských aj stredoškolských, ľudí pod tridsať rokov. Napríklad lídrom jednej z akceleracionistických skupín, ktorého zatkli v Estónsku, bol len trinásťročný chlapec.

O čom si navzájom vymieňajú informácie? Aj sa navzájom burcujú?
Určite. Tarrant je pre nich inšpiráciou aj preto, lebo z vraždenia robil živý stream na facebook, mal kameru na čele. To je pre nich niečo významné, nedá sa v tom nevidieť aj istá podoba s hraním počítačových hier.
Vymieňajú si obrovské množstvá návodov, na výrobu aj používanie zbraní, povedzme na výrobu veľkokapacitných zásobníkov, napríklad ako si do zbrane, ktorá má bežne 15-ranový zásobník, vyrobiť pomocou 3D tlačiarne zásobník na 50 nábojov, takisto na úpravu zbraní, na zvýšenie účinku, ale aj na výrobu improvizovaných mínometov či podomácky zostrojených bômb. Čo sa mi zdá najnebezpečnejšie, vymieňajú si dokonca návody aj na výrobu zbraní hromadného ničenia.

Namiesto niekdajších neonacistických bánd dnes ide teda o skupiny v online prostredí a samostatne útočiacich jednotlivcov?
Nedá sa to generalizovať. Vnímam to v dvoch rovinách. Uvedomujú si, že jednotlivý útočník toho nezmôže tak veľa. Preto napríklad v USA máme prípady, keď akceleracionistická skupina vystúpila z online priestoru, prenajali si pozemok a vybudovali si výcvikový tábor, cvičili sa v boji vrátane použitia chladných aj strelných zbraní, ale aj taktických postupov na úrovni čiat.
Je ich komunikácia šifrovaná podobne, ako sme videli pri komunikácii medzi mafiánmi?
Používajú skratky obvyklé v tomto prostredí, novšou je napríklad taká prvoplánová GTK – RWN od frázy Gas the Kikes – Race War Now!, v preklade „Splynuj Židákov – rasová vojna hneď“. Na základe toho, s čím som sa stretol, je to skôr slang ako šifrovanie. Je zaujímavé, s akou frekvenciou sa v četoch rozprávajú o vraždení, znásilňovaní. Sú to mladí chlapci zjavne fascinovaní vecami, aké robil Islamský štát, ktorého správanie k iným ľuďom, zajatcom, ženám bolo široko medializované.
Súčasťou jazyka týchto teroristov je aj dehumanizácia, však?
Áno, okrem fascinácie násilím je to aj dehumanizácia, aj v manifeste útočníka zo Zámockej je okrem výziev na destabilizáciu spoločnosti aj to, aby sa normalizovali rasistické vtipy a vtipy o vraždení nepriateľov, výzvy na označovanie politických a rasových nepriateľov ako podľudí, škodcov či smeti. Je to rovnaké ako v časoch historického nacizmu, keď sa strážcom v koncentrákoch a esesákom vštepovala propaganda a prvky dehumanizácie, aby obete nevnímali ako človeka, ale ako škodcu.

Kto všetko je na zozname ich nepriateľov, kto je ich terčom?
Sú to, samozrejme, Židia, ktorí podľa nich ovládajú svet. Ale nepriateľom je pre akceleracionistov - tak ako pre neonacistov všeobecne - aj establišment, v ich slovníku „sionistická okupačná vláda“, ktorú z úzadia ovládajú Židia, teda politici, sudcovia, policajti, predstavitelia štátnych inštitúcií, ďalej médiá, ale aj ďalšie skupiny ako umelci, prisťahovalci, príslušníci nebelošských rás, odnedávna aj ciele súvisiace s vakcínami proti covidu, členovia LGBTI komunity a ďalší. Súvisí to s ich presvedčením, že tu pod záštitou „sionistickej okupačnej vlády“ prebieha genocída bielej rasy.
Ako v ich predstavách má prebiehať táto genocída bielej rasy?
Podľa ich názoru sa uskutočňuje imigráciou, rasovým miešaním a deťmi, ktoré vznikajú z medzirasových vzťahov, ale rovnako aj mediálnymi lžami, ktorými sa ohlupuje svet, LGBTI komunita je pre nich takisto súčasťou bastardizácie bielej rasy. Všetky uvedené skupiny sú pre militantných extrémistov legitímny cieľ.

To je dosť dlhý zoznam, nie? Koho vlastne nechcú zabiť okrem seba?
Stoja im zato tí, čo sa k nim pridajú. Je to tá jednoduchá filozofia: my proti ostatným. Je to vyslovene sektárske myslenie. S istým zveličením militantný akceleracionizmus pôsobí ako nejaká apokalyptická sekta.
Čiže pre nich nie je problém ani to, ak pri útoku zabije aj bielych?
Odvrhnutie vlastnej skupiny, v ktorej mene vlastne bojujú, je typické pre podobné teroristické a sektárske skupiny. James Mason to konštatoval jasne v uvedenej knihe Siege: keďže väčšinu bielych ľudí podľa tejto logiky označuje za Gójov, teda podriadených Židom, umožňuje im to vnímať väčšinu belošskej populácie ako ľudí, na ktorých netreba brať ohľad pri uskutočňovaní „akcie“.

Ale s kým chcú potom, po apokalyptickom boji, budovať ich vysnenú novú árijskú spoločnosť?
To je tiež rozpor, lebo reálne po rozvrate celej spoločnosti, ktorý chcú docieliť, predsa zaniknú všetky služby, zdravotníctvo... Oni veria, že v nastolenom novom poriadku bude Zemi vládnuť árijská rasa, spoločenstvo bude stáť na rasových princípoch a národnosocialistickej ideológii. Ale je dosť ťažko predstaviteľné, ako v tom novom kmeňovom spoločenstve budú bieli poľnohospodári sadiť pšenicu a popritom sa cvičiť v streľbe a takisto budú mať povedzme špičkový výskum v oblasti medicíny. Apokalyptizmus si nekladie mnohé otázky.

Svet musí byť pre týchto ľudí strašným miestom. Pri výpočte páchateľov veľmi často ide o samotárov, ľudí bez kvalitných priateľstiev, rodinných vzťahov, životných cieľov.
Čítal som štúdiu amerického psychiatra Marca Sagemana, ktorý analyzoval islamistických džihádistov vrátane tých, ktorí sa zúčastnili na útoku 11. septembra 2001. Dospel k tomu, že hoci žili v častiach západného sveta, žili vlastne na periférii spoločnosti, niektorí brali drogy, neboli to životy naplnené nejakým zmyslom, skôr sa tak bezcieľne životom potĺkali.
Medzi akceleracionistami je napríklad vrah z El Pasa, ktorého v jednej z príručiek akceleracionizmu doslova označujú za chalana, ktorý v škole nemal priateľov, označujú ho pojmom „coomer“, čo je slang pre muža, ktorý väčšinu dňa trávi sledovaním porna, masturbovaním a hraním hier. A predsa túto osobu dávajú za vzor, že aj takéto „vrece zemiakov“ dokáže ukázať „systému“, čoho je schopný, za hodinu zastrelil vyše 20 ľudí.
Ako sa môže proti takýmto útokom spoločnosť brániť?
Spoločnosť na to musí byť pripravená a rátať s tým. Nie je to jediný druh terorizmu a niekedy je zrejme ťažko identifikovať prebiehajúcu radikalizáciu a zabrániť jej. Na druhej strane považujem za vylúčené, že by prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, dokázali svoje zámery naplniť.

Beata
Balogová
