BRATISLAVA. Obsah 140-stranovej brožúry pripomína prepisy tlačových besied Smeru za uplynulé tri roky. Ide však o dokument, ktorý vydalo ministerstvo spravodlivosti a vytlačilo ho za štátne peniaze.
Brožúru s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 - 2023 predstavovali vo štvrtok minister spravodlivosti Boris Susko a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer).
Tlačovej besedy, ktorej dali názov Únos spravodlivosti na Slovensku, sa zúčastnili prakticky všetci členovia vlády s výnimkou premiéra Roberta Fica.

„V tomto materiáli sú obsiahnuté fakty. Nie sú tam zahrnuté hodnotiace úsudky, ale fakty, ktoré sú opreté o rozhodnutia príslušných autorít, najmä súdnych autorít,“ hrdil sa novou publikáciou minister Susko.
Prím však hral Kaliňák, hoci téma justície do agendy ministra obrany nijako nespadá. Pred vznikom vlády ako advokát zastupoval stíhaných z viacerých veľkých káuz.
„Nie sú tam domnienky, nie sú tam frázy, nie sú tam rôzne politické stanoviská. Sú tam iba čisté fakty. 140 strán faktov,“ prezentoval Kaliňák publikáciu, ktorú pritom držal v rukách a nabádal verejnosť, aby si ju prečítala.
Ešte v ten deň ju Susko a ministerstvo zverejnili na sociálnych sieťach a potom pribudla možnosť stiahnuť si dokument aj na oficiálnych weboch inštitúcií, ktoré zastupujú.
Už zbežný pohľad na obsah pritom ukazuje, že dokument nie je ani zďaleka poctivo faktografický a, naopak, účelovo interpretuje či zamlčiava niektoré udalosti spôsobom vyhovujúcim Smeru a ďalším stranám vládnej koalície.
Bez akejkoľvek dátovej analýzy už prológ prezrádza, čo má text ukázať.
„Zlyhania Úradu špeciálnej prokuratúry sú natoľko vážne, že prerástli do systémových zlyhaní a jediným riešením je zrušenie tohto útvaru,“ píše sa v úvodných statiach.
"Existujúce podozrenia" a zabudnuté fakty
Autorstvo dokumentu zostáva záhadou. Dokument len všeobecne uvádza, že autormi sú ministerstvo spravodlivosti a Úrad vlády.

Presné mená Suskovo ministerstvo ani Úrad vlády neprezradili. Ministerstvo iba dodalo, že autormi sú tlačové oddelenie rezortu a tlačový a informačný odbor úradu vlády.
Náklady na výrobu jedného výtlačku sú podľa stanoviska 12,30 eura.
"Realizovali sme tlač nevyhnutného počtu kusov pre poslancov Národnej rady a zástupcov médií, rezort spravodlivosti zabezpečil tlač 150 kusov danej publikácie, spolu ich bolo 300 kusov," odkázal rezort.
Úrad vlády na otázky SME k publikácii od štvrtka neodpovedal.
Suskov rezort pri otázke o ďalšom využití dokumentu hovorí rovnaké stanoviská, ako politici na tlačovke.
"Účelom publikácie bolo zosumarizovať porušenia Ústavy SR a základných ľudských práv a slobôd v inkriminovanom období, na čo nás opozícia vyzývala od začiatku prerokovávania návrhu novely Trestného zákona a súvisiacich predpisov. Je určená pre odbornú ako aj laickú verejnosť," dodal rezort.
Opoziční poslanci sa opakovane domáhali najmä presných dát o dopadoch novely. Dopytovali sa najmä na to, koľkých živých spisov sa zásahy do trestnej politiky dotknú či napríklad koľko odsúdených bude môcť po prijatí nových trestných kódexov požiadal o "preklopenie" trestov na domáce väzenie. Zverejnený dokument však žiadne takéto dáta a čísla neobsahuje.
Štýl jazyka i argumenty, ktoré používa brožúra, sú totožné s rétorikou Fica, Kaliňáka či im blízkych advokátov Davida Lindtnera či Mareka Paru, ktorí sú dnes premiérovými poradcami. Obaja radia aj Suskovi.
Napriek Kaliňákovým uisteniam, že ide o fakty, je z textu cítiť dojmológiu i názorovú zaujatosť. Autori ako fakty prezentujú rôzne domnienky, ktoré sa hodia predstaviteľom vládnych strán, inde zas vynechávajú dôležité skutočnosti, ktoré spochybňujú ich interpretáciu udalostí.
Príkladom je podkapitola Vzťahy s kajúcnikmi, v ktorej sa ministerský dokument venuje spolupracujúcemu obvinenému Ľudovítovi Makóovi. Píše o tom, že „ako mimoriadne nevhodné sa javia stretnutia Igora Matoviča s kajúcnikmi, ktorí sú dnes kľúčovými svedkami“ v kauzách nominantov Smeru.

„V prípade Ľ. Makóa sa na úrovni vlády (premiéra Matoviča a ministra financií Eduarda Hegera) diskutovalo o jeho preložení z pozície šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy do SIS,“ píše sa v brožúre. "Za preloženie Makóa získala SIS približne 20 miliónov eur zo štátneho rozpočtu."
Napriek zdaniu, že ide o potvrdené informácie, ide v skutočnosti len o príbeh, ktorý s obľubou opakujú predstavitelia Smeru a Hlasu. Práve ich nominantov Makó svojimi výpoveďami ohrozil.
Matovič v skutočnosti v minulosti povedal, že sa s Makóom stretol raz alebo dvakrát, a to v čase, keď bolo jeho hnutie OĽaNO (dnes Slovensko) ešte v opozícii. Odmietol, že by sa neskôr ako premiér angažoval pri jeho prechode do SIS.
„Bol som iba informovaný, že odchádza z pozície KÚFS-u do SIS-ky,“ povedal Matovič s tým, že ani nevie, či sa napokon Makó príslušníkom vôbec stal.
Príbeh o tom, že by SIS získala za preloženie Makóa 20 miliónov eur, poprel Heger.
„Sú to nezmysly,“ reagoval v máji 2021. Peniaze pre SIS odmietli aj Matovič, či vtedajší minister vnútra Roman Mikulec.
Tieto stanoviská však vládny dokument nespomína. V špekulovaní ide ešte ďalej.
„Existujú podozrenia, že dôvodom pre takéto špeciálne zaobchádzanie bolo to, že Ľ. Makó mal v minulosti pomôcť I. Matovičovi pri zahladzovaní jeho vlastnej trestnej činnosti,“ píše sa v dokumente.
Polopravdy o Krivočenkovi
Podobné príklady sú v brožúre prakticky na každej strane. V časti textu, ktorý hovorí o „nezákonnom odpočúvaní“, autori zabudli na niektoré fakty pri opise odpočúvania porád podnikateľa Mariana Kočnera s obhajcami. Najmä to, že v septembri Ústavný súd odmietol Kočnerovu sťažnosť na odpočúvania, ktoré schválil špecializovaný súd.
Rovnako autori píšu o odpočúvaní poľovníckej chaty. Rozsiahlu pasáž venujú odlišnému stanovisku ústavného sudcu, ktorý ako jediný člen senátu nesúhlasil s odmietnutím Ficovej ústavnej sťažnosti, ktorou namietal zákonnosť odpočúvania.
Zabúdajú dodať, že pre podozrenie z pytliactva, ktoré viedlo k sledovaniu chaty, sú dnes obvinení dvaja ľudia. Syn niekdajšieho ministra hospodárstva za Smer Ľubomíra Jahnátka a nitriansky zápasník Matúš Mečár.
Pri advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi dokument spomína aj opakovane používaný hoax, ako špeciálna prokuratúra opakovane nedala súhlas, aby ho vo väzbe navštívil notár.
Krivočenko údajne žiadal o návštevu pre svoj zlý zdravotný stav, lebo chcel podpísať splnomocnenie pre manželku, aby jej väzenská stráž poskytovala informácie, ako sa mu darí. Neskôr vo väzbe zomrel na následky covidu.
Špeciálna prokuratúra na hoax už opakovane reagovala tým, že Krivočenkova manželka mala informácie o jeho zdravotnom stave počas hospitalizácie. O návštevu notára podľa nej Krivočenko vôbec nežiadal v súvislosti so sprístupňovaním zdravotnej dokumentácie.
„Žiadosť o návštevu notára nebola odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, ktorých sa malo uvedené splnomocnenie týkať, resp. v jednom prípade bola žiadosť odôvodnená potrebou zabezpečenia činností, súvisiacich s podnikateľskou činnosťou menovaného obvineného (Krivočenka),“ vysvetlila špeciálna prokuratúra.
Dodala, že súhlas nedala, lebo Krivočenko bol trestne stíhaný práve pre jeho podnikateľské aktivity. Obvinený bol z prania špinavých peňazí.
Dokument zabŕda aj do vojny v polícii, kde sa odvoláva ako na rozhovor odsúdeného bývalého policajta Jána Kaľavského pre Plus 7 dní. Ten je dlhodobo na úteku v Bosne a Hercegovine.
Vyťahuje tiež známu situáciu, ako sa vraj prokurátori špeciálnej prokuratúry vyhrážali ďalšiemu odsúdenému bývalému policajtovi Mariánovi Kučerovi, že „bude srať krv ako Lajo (Makó)“. To, že sa Kučerka neskôr za obvinenie prokurátorom ospravedlnil, materiál nespomína.
Kolíková chce vec posunúť NKÚ
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS hovorí, že je z publikácie pod hlavičkou ministerstva rozhorčená a zvažuje podnet na Najvyšší kontrolný úrad.
„Nie sú tam fakty. Sú to politické tvrdenia a vyhlásenia, ktoré sa nezakladajú na dôkazoch, ale na vytrhnutých informáciách bez kontextu,“ vysvetľuje Kolíková, ktorá si brožúru našla na poslaneckej lavici. Pochybuje o tom, že by publikáciu písali zamestnanci ministerstva - už len pre faktografiu či zdrojovanie prameňov.
Ťažko hľadá aj prirovnanie k iným aktivitám ministerstiev. „Jediné, čo mi napadlo, je, že by to chcelo pozrieť sa, čo sa vydávalo za komunizmu. Jedine tam by som asi niečo našla,“ hovorí Kolíková.
Predpokladá, že brožúry vytlačili tlačiarne Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo je podľa nej o to smutnejšie, keďže práve o väzenskej stráži hovorí text nepravdy. Nielen pri Krivočenkovi, ale aj pri obvinenom bývalom policajnom šéfovi Milanovi Lučanskom, ktorý vo väzbe spáchal samovraždu.
NKÚ by sa mal podľa nej pozrieť na to, či ministerstvo a Úrad vlády nezneužili štátne peniaze. Tlač tohto druhu mali podľa nej platiť strany napríklad z príspevku za voľby.
Aj Kolíkovú pritom dokument spomína - v súvislosti s odvolaním bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta. Stalo sa tak po razii NAKA na súde, počas ktorej žiadala, aby vydal utajovanú prílohu k jednému zo spisov, ktorý bol súčasťou vojny v polícii.
Kolíková však upozorňuje, že dôvodom Fittovho odvolania nebolo to, že nevydal dokument, ako vyplýva z textu, ale to, že sa zatajil pred zasahujúcimi policajtmi a nepriznal sa, že je predsedom súdu.

Beata
Balogová
