RYBÔ. Je to doteraz najtragickejšia lavína, ktorá zasiahla Slovensko. Prírodný živel ničil v lesníckej osade Rybô, ležiacej vo Veľkej Fatre v katastri obce Staré Hory všetko, čo mu stálo v ceste.
Pod lavínou našlo smrť 18 ľudí, z ktorých bolo 15 detí. Dnes uplynie od tejto tragédie 100 rokov.
Predovšetkým odlesnený svah a jeho veľký sklon, ale aj silné sneženie a vietor so silou víchrice spustili 6. februára 1924 obrovskú masu snehu. Lavína na juhovýchodných svahoch vrchu Krížna (1.574 m n. m.) sa uvoľnila okolo pol deviatej večer a 180-kilometrovou rýchlosťou sa rútila na nič netušiacich obyvateľov neveľkej osady Rybô.
Zastavila sa až v hornej časti osady, kde strhla a zasypala tri domy, ďalšie dva poškodila. Celkove zasypala 22 ľudí, z ktorých iba štyria prežili. Ostatných 18, z toho bolo 15 detí našlo pod množstvo snehu smrť. Čiernymi písmenami sa tak zapísala do dejín Slovenska, ako najtragickejšia lavína v histórii.
Masa snehu v lavíne mala objem 600.000 ton a pri svojom páde prekonala približne 2500 metrov s výškovým rozdielom 760 metrov. Lavína dosahovala dĺžku tri až štyri kilometre a na niektorých miestach bola vysoká až 35 metrov.
Poslednú z obetí našli až po desiatich dňoch
Pohreb obetí sa mohol uskutočniť až dva týždne po tragédii, lebo poslednú z obetí našli až po desiatich dňoch hľadania. Na záchranných prácach sa zúčastnilo 250 ľudí.
"Mal som vtedy iba tri mesiace. Ako mi neskôr rozprávali otec a mama, ktorí tiež boli zasypaní snehom, keď spadla lavína, vyhodilo ma s kolískou z domu von a odnieslo asi 70 metrov ďaleko. Tam ma niekto neskôr vyhrabal lopatou," povedal pre TASR pri 90. výročí tejto tragédie Benjamín Strmeň. Celý život pracoval v lese - zomrel v novembri 2021 vo veku 98 rokov.
Benjamín Strmeň bol najmladším, ktorého sa podarilo po približne štyroch hodinách spod nánosu lavíny zachrániť. Na kolísku, v ktorej spal spadla totiž časť šindľovej strechy, čím vznikol priestor, kde bol vzduch a vďaka tomu sa druhýkrát narodil. Ďalšími, ktorí prežili pád lavíny boli jeho rodičia a ich sused.
Ešte na jar toho roku museli urobiť cez lavínu tunel, aby mohol ísť dobytok na pašu. Na úplné roztopenie snehu z lavíny čakali miestni obyvatelia až do konca leta nasledujúceho roku.
Lavíny nad osadou neboli výnimočné
Lavíny nad osadou Rybô neboli výnimočné. Totiž neodborné zaobchádzanie s lesmi, ktoré boli počas valašsko-baníckej kolonizácie zdevastované vytvárali spolu s priemerným sklonom svahu 30 až 35 stupňov ideálne podmienky na zosuvy snehových más.
Podľa kroniky obce Staré hory, zasiahla osadu Rybô v tej istej lokalite lavína aj 17. marca 1751. Vtedy zabila 10 ľudí, zničila osem domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka. Obe uvedené lavíny spadli zo strmých a odlesnených svahov Krížnej.
Aby sa zabránilo takýmto tragédiám, tak v polovici 20. storočia nadviazali lesníci na aktivity priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta-Matejovie a na svahoch Krížnej začali nad osadou Rybô vysádzať rôzne typy drevín s cieľom zabrániť zosuvom.
Tragédiu spred 100 rokov pripomína pamätný kríž a pamätná tabuľa, ktoré stoja na konci obce Staré Hory v časti Rybô.
