Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Bol som prekvapený, ako Ukrajinci a Ukrajinky sledujú našu politickú scénu. Je to však prirodzené, lebo sme ich susedia a niečo sa u nás zmenilo, takže sa tomu venujú viac,“ hovorí riaditeľ festivalu Pohoda MICHAL KAŠČÁK, ktorý v Kyjeve organizoval podujatie Pohoda loves Ukraine.
Podľa vlády to dokazuje, že v Kyjeve sa žije normálny život a nie je tam vojna. Kaščák reaguje aj na tieto výroky, opisuje, ako festival vyzeral a hovorí tiež o tom, čo si myslí o doterajšom výkone ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS).
V rozhovore sa dočítate:
- Či ľutuje festival Pohoda loves Ukraine s súvislosti s reakciami vládnych politikov,
- či očakávajú sťaženie situácie, keďže letisko v Trenčíne je pod správou ministerstva obrany,
- ako hodnotí výkon ministerky kultúry Šimkovičovej.
Posledný januárový víkend sa v kyjevskom klube Atlas konalo podujatie Pohoda loves Ukraine, na ktorom vystúpilo niekoľko slovenských aj ukrajinských kapiel. Je tam vojna alebo nie?
Je zaujímavé, aká sa z toho stala téma. Myslím si, že politici opäť ukázali mieru cynizmu, akú som si ani nevedel predstaviť. Kyjev má za sebou niekoľko stoviek nocí, keď naň padali bomby. Aj počas nášho krátkeho pobytu tam bol dve noci vyhlásený poplach a padali bomby.
V tom sa blysli dvaja členovia Smeru. Myslím, že Richard Glück a Erik Kaliňák. Potom to zdieľal aj premiér Robert Fico (Smer), neskôr ich obhajoval aj predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas), že tam sem-tam padne bomba.
Je to hlavné mesto krajiny, ktorá je napadnutá. Konflikt je brutálny a samotný Kyjev bol veľakrát zasiahnutý. Som prekvapený, že to niekto môže takýmto spôsobom zľahčovať.
Richard Glück a Erik Kaliňák si k tomu nahrali celé video. Pomerne nevkusne tiež zosmiešňovali primátora Kyjeva Vitalija Klička. Povedali ste si v nejakom bode, že ste možno nechtiac uškodili Ukrajine tým, že ste tam robili festival?
Vôbec nie. Na Slovensku to síce politici dezinterpretovali, ale pre Ukrajinu bola táto akcia veľmi dôležitá. S iniciatívou Music Saves Ukraine sme pripravili niečo, čo je medzinárodným precedensom. Bol to prvý festival takéhoto typu. Nebol to festival, ako ho poznáme, ale väčší medzinárodný koncert na Ukrajine od začiatku konfliktu v roku 2022.
Vôbec to neľutujeme. Ohlasy na Ukrajine boli úžasné, atmosféra v klube takisto. Festival splnil to, čo v prvom rade mal, a to je prejav solidarity. Niekto, kto nemá nastavenú empatiu aspoň na istom stupni, to možno nedokáže pochopiť. Považujem však za dôležitý aj takýto typ podpory.
Ohlas bol veľmi silný aj v ukrajinských médiách. Odkaz znel, že Slovensko má inú tvár, ako je tvár našej reprezentácie.
Považujem za veľmi nebezpečné, čo sa u nás deje, kam sa Slovensko posúva. Bol som prekvapený, ako Ukrajinci a Ukrajinky sledujú našu politickú scénu. Je to však prirodzené, lebo sme ich susedia a niečo sa u nás zmenilo, takže sa venujú tomu viac.
Okrem Karpatských chrbátov tam vystúpili FVLCRVM, Berlin Manson, Fara a Vydrapená Bužírka Punk System. Ako to vyzeralo?
Samotný koncert bol fantastický. Zúčastnilo sa na ňom zhruba tristo ľudí. Hralo sa na dvoch pódiách. S Karpatskými chrbátmi vystúpil Michael Kocáb.
Všetko sa to rámcovalo diskusiami aj do vážnych tém. Zhovárali sme sa o úlohe umenia v ľudských právach či o aktivizme v umení. Bola tam aj debata s ukrajinskými umelcami a umelkyňami o tom, ako vyzerá umenie v čase vojny. To bola vážnejšia časť.
Aj počas koncertu však zaznievalo veľa vážnych odkazov, napríklad od Michaela Kocába aj ďalších zúčastnených. Samotný koncert bol však svojím spôsobom niečím, čo si predstavíme v akomkoľvek klube v európskom meste.
S tým rozdielom, že bol prerušený pre poplach. Keďže sú na to ľudia zvyknutí, reagovali veľmi pokojne a disciplinovane. Zároveň sa muselo skončiť o desiatej, aby sa všetci stihli do polnoci vrátiť domov a aby mohli byť do zákazu vychádzania v relatívnom bezpečí. To boli rozdiely medzi takzvaným bežným životom a životom v Kyjeve, ktorý je vo vojne.
Dlhodobo dráždite Ľuboša Blahu (Smer). Ten vás volá festivalom politickej piesne, ale teraz to už vyzerá, že dráždite celý Smer, napríklad aj premiéra Roberta Fica. Prečo Pohoda dráždi politikov?
Zaujímavo položená otázka. Myslím si, že jednou z úloh umenia je poukazovať na veci, ktoré sú podľa ľudí, čo umenie tvoria, nesprávne. Festival považujem za jednu z odnoží umenia. Naším cieľom nie je dráždiť Smer ani Roberta Fica, ani nikoho, ale poukazovať na to, čo robia politici a političky z ktorejkoľvek strany zle.
Neboli sme konformní so žiadnou mocou. Nikdy sme nenadbiehali politikom a političkám, nikdy sme sa nesnažili presadzovať iba jeden názor. Naopak, na Pohode sa stretávajú všetky možné názory. Ak však niekto robí kroky proti tomu, aby v spoločnosti mohli slobodne zaznievať rôzne názory, tak sa ozývame. Keď to považujeme za správne, tak je nám jedno, či z toho budeme mať následky, alebo nie.
Najväčší maďarský festival Sziget funguje tiež už roky za vlády Viktora Orbána. Je festivalom jedno, kto je vo vláde?
Závisí to vždy od toho, o akej krajine je reč. So Szigetom sa výrazne líšime v tom, že je vlastnený z prevažnej väčšiny zahraničnými vlastníkmi. Tvrdí sa, že práve to ochraňuje festival pred politickou mocou v Maďarsku. Samozrejme, vždy to závisí od toho, ako tá ktorá moc k festivalu pristupuje.
Bola aj situácia, keď bol Sziget príliš aktívny. Vtedajší starosta mestskej časti za stranu Fidesz mu zdvadsaťnásobil nájom, aby odtiaľ dostal festival preč, pretože mu nesedel politicky. Takéto kroky sa dajú uplatňovať aj na Slovensku.
Ste na letisku Trenčín. A to má pod svojou správou ministerstvo obrany, teda Robert Kaliňák (Smer). Očakávate kroky, ktoré by vám mohli sťažiť situáciu?
Máme s letiskom zmluvu na ďalšie tri roky. Vzťah medzi nami je podľa mňa mimoriadne výhodný pre letisko, pretože je ekonomický. Platíme celoročný nájom aj služby. Letisku prinášame financie, niekoľkokrát sme ho zveľadili.
Avšak vzhľadom na to, v akej krajine žijeme a ako vidíme, že sa dajú ohýbať veci, či už pri Trestnom zákone a pri oveľa zložitejších a vážnejších veciach, ako je jeden festival, musíme byť pripravení úplne na všetko.
“Samozrejme si myslím, že niekto, ako je Martina Šimkovičová, na tomto poste byť nemá. Je to jednoznačné aj na základe vyhlásení, ktoré stihla za ten krátky čas urobiť.
„
Ešte neprišiel takýto signál od Roberta Kaliňáka?
Ešte sme priamo nekomunikovali a máme to šťastie, že komunikujeme so samotným letiskom. Je to samostatná firma, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo obrany. Minister obrany dáva podpis.
Ako sa to bude vyvíjať, uvidíme. Zatiaľ nás nikto nekontaktoval.
Takže v lete sa pravdepodobne uvidíme v Trenčíne.
Verím, že áno, ale istí si byť nemôžeme. Musíme byť pripravení aj na prípadný plán B.
Pomerne veľká časť kultúrnej obce protestuje proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Ako sa pozeráte zatiaľ na jej výkon?
Pozerám sa na ňu ako na absolútne legitímnu súčasť terajšej vlády. Z môjho pohľadu ničím nevybočuje z toho, ako sa správajú ostatní ministri. Stačí si pozrieť výkon ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), ktorý sme si ešte pred pár mesiacmi ani nedokázali predstaviť. Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny je Erik Tomáš (Hlas). Človek, ktorý brutálnym spôsobom šikanoval mladú mamičku Hedvigu Malinovú a teraz má na starosti aj rodiny.
Ministrom životného prostredia je človek, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke fašistov. Ministrom obrany je Robert Kaliňák, ktorý sa napríklad nielenže nezastal biednych ľudí po zásahu silových zložiek v osade Budulovská, ale ešte vyznamenal tých, ktorí robili zásah. Ten človek má teraz pod palcom celú armádu.
Ministerka Šimkovičová má jednu nevýhodu oproti nim, a tou je, že šéfuje rezortu, kde sa ľudia ozývajú oveľa častejšie ako v iných odvetviach. Ďalšia nevýhoda je, že je možno menej sofistikovaná. Možno už ľuďom bude pripadať, že som príliš posadnutý bývalým ministrom kultúry Marekom Maďaričom, ale napadlo mi aj, že je to v podstate len pokračovanie jeho línie, avšak menej sofistikovanými prostriedkami.
Keď ste hovorili o umení a ľudských právach, o ktorých ste debatovali v Kyjeve, na Slovensku dnes mnohí útočia na queer ľudí, na LGBTI komunitu. Ministerka najnovšie upravila svoje výroky, že LGB je v pohode, ale že TI jej prekáža. Ako sa pozeráte na ľudské práva? Máme tu aj ústavu, nemôžeme len tak škrtnúť nejakú menšinu. Nie je toto príliš nebezpečné a nepripomína vám to vyťahovanie maďarskej či rómskej karty? Teraz tu máme nejakú queer kartu.
Možno vyzerám, že som už príliš obsesívny, ale Marek Maďarič bol autorom troch kampaní Smeru. Jedna bola protimaďarská, druhá bola protirómska, potom išla protimigrantská. Všetky tri aspekty vykazuje aj ministerka Šimkovičová. Mám pocit, že práve on nastavil to, že nenávisť sa stala hlavnou nosnou témou strany Smer, ktorá ide v tejto línii doteraz.
Preto mi jeho kritika voči nej nepripadá vôbec namieste, pretože je to len pokračovanie toho, čo začal, akurát sofistikovanými prostriedkami. Zároveň to bol Marek Maďarič, za ktorého ministrovania sa začali označovať novinári a novinárky ako prostitútky. Nikdy sa nezastal médií. Nezastal sa divadelníkov a divadelníčok z Banskej Bystrice, keď sa tam Marian Kotleba (ĽSNS) snažil všetko upratať. Nezastal sa klubu Mariatchi, keď ho napadli neonacisti. Nič také nerobil.
Cirkev u nás z nejakého prazvláštneho dôvodu patrí pod ministerstvo kultúry. Neriešil vôbec to, keď sa časť cirkvi začala čoraz viac prikláňať k adorácii slovenského štátu, alebo k brutálneho útoku proti LGBTI+ komunite, čo je nepochopiteľné. Nikdy v živote sa on, ako ten takzvaný dobrý minister, týchto ľudí nezastal.
Potom nastúpi niekto, ako je Martina Šimkovičová. Nechcem, aby to vyznelo voči nej arogantne, ale ktorá robí toto isté, akurát tak viditeľne, že to je asi lepšie rozpoznateľné pre celú spoločnosť. Samozrejme si myslím, že niekto, ako je Martina Šimkovičová, na tomto poste nemá byť. Je to jednoznačné aj na základe vyhlásení, ktoré stihla za ten krátky čas urobiť.
Zároveň si myslím, že ona je akýmsi požehnaním pre vládu Roberta Fica, lebo sa veľká časť spoločnosti zaoberá ňou. Pritom do tímu, ktorý si Robert Fico zostavil, absolútne presvedčivo zapadá. Napokon, premiér Fico má tiež veľmi podobné vyhlásenia, len sú podané sofistikovaným politickým slovníkom, aj keď často ani to už nie. Bohužiaľ.
Jeden z krokov, ktorý považujem za najzávažnejší, a nezaznieva veľmi často, je aj ten, že ministerka Šimkovičová chce nadviazať znovu takzvané štandardné kultúrne vzťahy s Ruskom a Bieloruskom. To je na dlhé rozoberanie, ale keď si predstavíme, čo v praxi znamená štandardizovať vzťahy napríklad so štátnou ruskou a bieloruskou kultúrou, je to pre mňa absolútne za hranicou.
Vybrať si svojím spôsobom teroristický štát, ktorého kultúru tu chceme presadzovať, hoci vieme, ako sa oficiálna kultúra Ruska stavia k agresii na Ukrajine, je podľa mňa úplne za čiarou.
Pre mňa je to napríklad niečo, čo by malo oveľa viac zaznievať vo verejnom priestore. Lebo to nás dostáva spolu s výrokmi Roberta Fica, Erika Kaliňáka, ale napríklad aj Petra Pellegriniho, aj keď sofistikovanejším spôsobom, do spoločenstva takzvaných darebáckych krajín, ako sú Irán, Severná Kórea aj Maďarsko. Krajín, ktoré nahrávajú Rusku ako agresorovi.
Keď z ministerstva kultúry zazneli tieto plány, bohužiaľ, všimli si to na Ukrajine. My ako spoločnosť by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme udržali Slovensko medzi slobodnými krajinami.

Beata
Balogová
