BRATISLAVA. Ani týždne obštrukcií opozície v parlamente, ani protivládne protesty s účasťou desiatok tisíc ľudí nemohli zvrátiť plán Smeru, Hlasu a SNS schváliť rozsiahle zmeny v trestnej politike štátu.
„Dávame jasne na vedomie, že sa trestné kódexy zmenia,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu minulý týždeň len pár hodín pred protestmi, na ktoré prišlo spolu rekordných najmenej 60-tisíc ľudí.
Po pravdepodobnom schválení trestného balíka väčšinou poslancov koalície v stredu alebo vo štvrtok sa stane Ústavný súd jedinou inštitúciou, ktorá ich ešte môže zvrátiť.
Ústavný súd by však musel konať veľmi rýchlo a rozhodnúť o pozastavení účinnosti zmien ešte pred 15. marcom, keď sa podľa návrhu koalície začnú uplatňovať v praxi. Aj jeden deň účinnosti zmien pritom stačí na to, aby sa páchateľom zmiernili tresty alebo aby navždy zanikla trestnosť tisícov už spáchaných majetkových a hospodárskych trestných činov.
Navždy premlčané by zostali aj kauzy oligarchu z úzadia Smeru Miroslava Výboha či bývalého ministra financií zo Smeru Petra Kažimíra, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky.
Scenár, podľa ktorého by Ústavný súd do troch týždňov účinnosť zmien pozastavil, je málo pravdepodobný. Koalícia sa môže ešte snažiť poistiť tak, aby bol už úplne vylúčený.
Čas medzi schválením zákona a jeho účinnosťou môže ešte skrátiť, a to tak výrazne, že by Ústavnému súdu zostalo na posúdenie najviac niekoľko dní.
Ako sa Smer môže poistiť
proti rozhodnutiu Ústavného súdu
Pre ústavných sudcov môže byť dramaticky odlišné, či na posúdenie dôvodov o prípadnom pozastavení účinnosti zákona budú mať tri týždne alebo len jeden deň.
K utorku večeru bol stav taký, že účinnosť trestného balíčka koalícia naplánovala na 15. marca. Najskorší možný dátum, kedy by zákon mohol byť v parlamente schválený, je podľa odhadov SME 26. februára. A to po prelomení prípadného veta prezidentky Zuzany Čaputovej, ktoré avizovala.
Aj keby opozícia či prípadne prezidentka s podaním nečakali, v takom prípade by mal Ústavný súd na rozhodnutie o niečo viac ako dva týždne. Za ešte kratší čas už dokázal rozhodnúť v prípade moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán.
Poslanci Smeru, SNS a ĽSNS v roku 2019 tri mesiace pred parlamentnými voľbami prelomili veto hlavy štátu, čo znamenalo, že by verejnosť nemohla byť o preferenciách strán informovaná až päťdesiat dní pred voľbami.
Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd a ten o pozastavení účinnosti zmien rozhodol o trinásť dní.
Vládna koalícia však môže ešte účinnosť novely Trestného zákona napríklad z 15. marca presunúť už na jeho začiatok. Ústavný súd by mal v takom prípade na rozhodnutie iba dva dni.
Ďalšou možnosťou je, že by sa koalícia rozhodla prelomiť prezidentkino veto čo najbližšie k 15. marcu. V takom prípade by opäť Ústavnému súdu zostali na rozhodovanie už iba dni.
Desiatky pozmeňujúcich návrhov. Dostál očakáva dlhé hlasovanie o novele Trestného zákona Čítajte Ústavní právnici vidia dôvody na zásah
Ústavní právnici, ktorých oslovil denník SME, pritom vidia dôvody, prečo by Ústavný súd mohol vyhodnotiť ako potrebné pozastaviť účinnosť trestného balíčka. Podľa ústavy môže o pozastavení účinnosti rozhodnúť, ak uplatňovanie zákona v praxi môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
„Ak väčšina právnikov tvrdí, že vstúpenie zmien do účinnosti čo i len na jeden deň spôsobí premlčanie trestných činov, tak to z môjho pohľadu je vážny nenapraviteľný následok,“ myslí si vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer. „Toto môže byť argumentom aj pre Ústavný súd, aby riešil podnet prednostne.“
Aj ústavná právnička Lucia Berdisová vraví, že ak nenapraviteľné škody môžu vzniknúť už samotnou účinnosťou zákona, dávalo by zmysel ho pozastaviť ešte predtým.
Kolíková by napadla aj neschválený zákon
Bývalá ministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková ešte v pondelok ohlásila v snahe zabrániť tomu, aby novela Trestného zákona platila čo i len deň, plán siahnuť aj po doteraz bezprecedentnom kroku. Pokúsiť sa chcú v opozícii pozastaviť účinnosť novely ešte skôr, ako vyjde v Zbierke zákonov.
Stať by sa to mohlo po jej schválení v parlamente, ale skôr, ako parlament rozhodne o prípadnom prezidentkinom vete. Podania o súlade zákonov s ústavou sa pritom zvyčajne podávajú až po tom, čo sa zákony objavia v zbierke - teda už po ich definitívnom prijatí parlamentu vrátane prelomenia prípadného veta hlavy štátu.
Ústavný právnik Káčer je skeptický, či by Ústavný súd v takom prípade vyhovel návrhu opozície. Predtým, ako vyjde zákon v zbierke zákonov, sa naň podľa právnika stále nazerá iba ako na návrh.
"Ústava výslovne vylučuje posudzovanie ústavnosti návrhov zákonov," vraví Káčer. Aj na základe predošlého podobného prípadu predpokladá, že by sa opoziční poslanci museli neskôr opäť obrátiť na Ústavný súd už s "opraveným dodatočným podnetom".
Podaní na Ústavný súd pritom môže byť dokopy viac - nielen za jednotlivé opozičné strany, ale aj od prezidentky.
O trestnom balíčku vrátane zrušenia špeciálnej prokuratúry a zjemnenia trestov za ekonomickú kriminalitu by mali poslanci hlasovať v stredu podvečer alebo vo štvrtok.
V stredu na 17. hodinu už pritom opozičné PS, SaS a KDH zvolali pred Národnú radu protivládny protest proti prijímaniu týchto zmien.
Hoci opozícia svoj rečnícky čas približne tridsiatich hodín, ktorý jej v rozprave v druhom čítaní takto určila koalícia, vyčerpá už v stredu približne do 16. hodiny, nemusí to ešte znamenať, že sa bude o rozsiahlych zmenách hlasovať už o piatej podvečer.
Koalícia napríklad môže rozhodnúť o presunutí hlasovania aj na ďalší deň, prípadné početné pozmeňujúce návrhy navrhnuté opozíciou môžu hlasovanie tiež posúvať.
