BRATISLAVA. Musia naďalej zostať mimo služby, brať asi štvrtinu platu a čakať doma na výsledky vyšetrovania.
Krajský súd v Bratislave v dvoch prípadoch potvrdil zákonnosť rozhodnutia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorým hneď po nástupe do funkcie vzbudil rozruch, keď postavil mimo služby skupinu policajtov okolo Jána Čurillu.
Odstavenie vyšetrovateľov, ktorí riešili závažné korupčné kauzy s prepojením na politiku, sľuboval ešte pred voľbami šéf Smeru Robert Fico. Vyhrážal sa im, na tlačových besedách ich diskreditoval zmanipulovanými nahrávkami.
Následné kroky Šutaja Eštoka však teraz súd za diskrimináciu nepovažuje.
"Je vybavené," reagoval minister na dva verdikty súdu, ktoré sa týkajú samotného Čurillu a jeho kolegu Róberta Magulu. "Ja som mal vlastnú detskú izbu. Keby som ju nemal, možno by som si tiež písal na facebook, že 2:0, ale od takéhoto konania ustúpim," dodal v utorok.
Reagoval tým na advokáta policajtov Petra Kubinu, ktorý vlani v novembri začal rátať rozhodnutia súdov na prvom stupni športovou terminológiou. Konania na Mestskom súde Bratislava IV sa napokon skončili v pomere 4:4.
Pochybné vyšetrovanie
Keďže vo všetkých prípadoch sa porazení odvolali, na rad prišiel krajský súd. Jeho rozhodnutia v prvých dvoch kauzách sú už právoplatné. Možno proti nim podať ešte dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd.
Policajtov postavil Šutaj Eštok mimo služby na základe toho, že sú v súčasnosti obvinení z trestnej činnosti. V rámci takzvanej vojny policajtov ich bratislavská krajská prokuratúra vyšetruje pre údajnú manipuláciu trestných konaní, ktorými sa zaoberali.
Aj keď okolo postupov prokuratúry sú viaceré pochybnosti, zákon ministrovi umožňuje odstaviť obvinených príslušníkov zboru, až kým sa prípad neuzavrie.
Kedy možno očakávať závery vyšetrovania, sa v súčasnosti nedá odhadnúť.
Čo ukázali rozhodnutia o odstavených policajtoch okolo Jána Čurillu? (analýza) Čítajte Šutaj Eštok zasahuje
Policajti sa ešte pred príchodom Šutaja Eštoka pokúsili pred očakávanými zásahmi poistiť. Na základe zákona o ochrane oznamovateľov korupcie dostali od špeciálnej prokuratúry štatút chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
V praxi to znamená, že ak by chcel zamestnávateľ proti nim zakročiť, musel by si vyžiadať súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, čo Šutaj Eštok neurobil.
“Nemožno dostatočne spoľahlivo usúdiť, že zo strany žalovaného došlo k diskiminačnému konaniu.
„
Aktuálne rozhodnutia krajského súdu hovoria, že tak ani urobiť nemusel, čím dal ministrovi za pravdu túto otázku neriešili. Zároveň súdy skonštatovali, že postavenie policajta mimo služby na základe obvinenia a možná diskriminácia zamestnávateľom pre oznámenie trestnej činnosti na pracovisku sú dve odlišné veci.
"Nemožno dostatočne spoľahlivo usúdiť, že zo strany žalovaného došlo k diskriminačnému konaniu, teda k vydaniu personálneho rozkazu z dôvodu vykonania oznámenia o protispoločenskej činnosti žalobcom," konštatoval senát vedený sudkyňou Janou Vlčkovou.
Rozhodnutie sa týka policajta Magulu. Rovnaký senát rozhodoval v jeden deň aj o Čurillovi. Prvý verdikt má 21 strán, druhý 36.
Čurilla a vojak antivaxer
Ministerstvo podľa súdu poskytlo presvedčivé vysvetlenie svojho konania. Je ním uplatnenie ustanovenia zákona, podľa ktorého je minister povinný pozbaviť výkonu služby policajta obvineného z porušenia služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.
"Podkladom pre personálne opatrenie bola existencia vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi." Ak sa aj policajti domáhajú ochrany pred údajnou diskrimináciou, nepreukázali podľa súdu dostatočne, že je na to dôvod.
Šutaj Eštok uspel aj s argumentom, že vec by nemal riešiť civilný, ale správny súd. Senát krajského súdu si v tomto pomohol prípadom vojaka, ktorý podaním návrhu na neodkladné opatrenie napadol povinnosť podrobiť sa očkovaniu počas pandémie koronavírusu.
Kauza sa v rámci dovolania dostala až na Najvyšší súd. Ten v júni 2023 rozhodol, že nejde o civilný spor na základe antidiskriminačného zákona. Keďže išlo o rozkaz vojakovi, je to vzťah povahy verejnoprávnej, a nie súkromnej. Problematika teda spadá do oblasti správneho súdnictva.
Nejde o nátlak, tvrdí súd
Zároveň však podľa súdov platí, že správny súdny poriadok, na rozdiel od civilného sporového poriadku, nepozná inštitút neodkladného opatrenia, ktorý použili aj vyšetrovatelia okolo Čurillu.
Policajti sa mali domáhať nápravy v prvom rade podaním rozkladu, čo je opravný prostriedok proti personálnemu rozkazu. Potom mohla nasledovať správna žaloba.
Ani v prípade čurillovcov teda predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia civilným súdom neboli splnené.
Pri Čurillovi súd neprijal jeho argumentáciu, podľa ktorej je na základe personálneho rozkazu na neurčitý čas de facto vyhodený z práce a nútený poberať minimálnu mzdu. Trestný rozkaz je tak podľa policajta metódou ekonomického nátlaku, aby ukončil služobný pomer na vlastnú žiadosť.
"Žalobca nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na dobu neurčitú, avšak iba do právoplatného skončenia trestného stíhania," konštatoval súd.
Čakanie na ostatných
“Dovolanie bude odôvodnené porušením práva na spravodlivý proces, konkrétne vo forme odoprenia súdnej ochrany.
„
Na prvom stupni súdy naopak dali za pravdu bývalému prvému policajnému viceprezidentovi Brankovi Kiššovi a policajtom Milanovi Sabotovi, Štefanovi Mašinovi a Branislavovi Dunčkovi.
Žiadať o vydanie neodkladné opatrenie bolo podľa súdov v ich prípade prakticky jedinou efektívnou možnosťou, ako sa brániť. „Žalobca ani nemal k dispozícii žiadny iný efektívny prostriedok nápravy,“ napísala do rozhodnutia o Sabotovi sudkyňa Alžbeta Strajňáková z Mestského súdu Bratislava IV.
V odvolacom konaní bude o týchto štyroch policajtoch krajský súd ešte len rozhodovať. Rovnako aj o Pavlovi Ďurkovi, ktorý pôvodne neuspel tak ako Čurilla s Magulom.
Advokát Kubina už oznámil, že v prípade Čurillu a Magulu podá dovolanie na Najvyšší súd. Rozhodnutia krajského súdu však zatiaľ zostávajú v platnosti.
"Dovolanie bude odôvodnené porušením práva na spravodlivý proces, konkrétne vo forme odoprenia súdnej ochrany," povedal Kubina. V prípade neúspechu chce pokračovať na Ústavnom súde.
Beata
Balogová
