Tento článok je k dispozícii aj v angličtine a ukrajinčine.
Oleksandr Vertii si pri šoférovaní taxíka v Bratislave jedného dňa uvedomil, že ho táto práca nebaví. Na Slovensku, ktoré sa stalo novým domovom pre jeho rodinu, mu chvíľu trvalo, kým nabral odvahu a začal si hľadať prácu ako detský tréner.
Tejto práci sa venoval dlhé roky v Ukrajine.
Jedného dňa sa vydal do miestneho fitnescentra v bratislavskom Ružinove, kde sa snažil ponúknuť svoje skúsenosti. Povedali mu, že telocvičňu môže na tréningy ľudí využívať, ale klientov si bude musieť nájsť sám.
„Na Ukrajine trénera často platí posilňovňa, pretože pracujú s klientmi posilňovne,“ hovorí 36-ročný tréner.
Odhodlaný skúsiť to, začal uverejňovať príspevky o svojich hodinách na sociálnych sieťach vrátane facebookovej skupiny pre mamičky v Bratislave. Čoraz viac rodičov postupne začalo privádzať svoje ratolesti na jeho tréningy. Za pár týždňov rozšíril svoju klientskú základňu spokojných rodičov do takej miery, že už nemusel pracovať na čiastočný úväzok nikde inde.
„Vždy bolo pre mňa ľahšie nájsť spoločnú reč s deťmi ako s dospelými. Komunikácia s nimi ma nikdy neomrzí,“ hovorí Vertii.
Jeho prvým klientom bol slovenský chlapec, ktorý nedokázal urobiť ani jeden zhyb. Dnes, hovorí ukrajinský tréner, tento chlapec dokáže urobiť šestnásť zhybov. V súčasnosti trénuje okolo tridsať detí, slovenských aj ukrajinských. Jeho hodiny však nie sú len o potení sa v telocvični. Vertii verí, že detský tréner by mal byť schopný ponúknuť deťom širokú škálu aktivít, ktoré im pomôžu rásť a nebudú ich nudiť. Preto si s nimi pravidelne chodí zabehať, bicyklujú, hrajú tiež loptové hry, plávajú a korčuľujú.
„Je dôležité udržať záujem dieťaťa o tréning. Motivácia je najdôležitejšia vec,“ tvrdí Vertii.
Od vyučovania k predaju a späť
Vedenie detí k zdravému životnému štýlu je pre Vertiiho úplne prirodzené.
Ukrajinec, ktorý sa narodil na predmestí Odesy, ukrajinského prístavného mesta pri Čiernom mori, vyrastal v učiteľskej rodine: jeho starý otec učil dejepis, jeho stará mama a mama boli učiteľkami na základnej škole a jeho otec bol futbalový tréner a telocvikár. Vďaka svojmu otcovi si Vertii šport obľúbil. Hrávali spolu futbal, volejbal, tenis a stolný tenis. Vertii si v mladosti vyskúšal aj box a zápasenie.
Spieva na uliciach vo Viedni aj v Bratislave. Talentovaný Ukrajinec chce byť druhým Bocellim Čítajte Odesan hovorí, že vďaka svojej výchove, sa cíti sebavedomo v akejkoľvek športovej disciplíne – v kolektívnych aj individuálnych športoch. Jeho cesta k trénerstvu však nebola priamočiara.
V roku 2010 skončil univerzitu v Odese a stal sa učiteľom telesnej výchovy podobne ako jeho otec. Práca začínajúceho učiteľa však nebola na Ukrajine dobre platená, hovorí Vertii. Rozhodol sa v práci skončiť.
„Potom som pracoval ako manažér predaja,“ spomína Vertii. „Nakoniec som si však uvedomil, že chcem trénovať deti a odovzdať im lásku k športu.“
Počas rozhovoru mu napadne vtipná spomienka spred niekoľkých rokov.
