BRATISLAVA. Že príde o miesto jej nikto vopred neoznámil, dozvedela sa to z médií.Nikola Ďurčíková pracovala na Zelenej linke ministerstva životného prostredia ako garant pre oblasť ochrany zvierat.
Nový minister Tomáš Taraba linku zrušil od januára, považoval ju za nepotrebnú. Ďurčíková vysvetľuje, aké podnety Zelená linka riešila a ako. Aj či je pravda, že všetci pozerali len na jeden telefón, ako tvrdil Taraba.
Je jednou z troch asistentov poslankyne za PS Tamary Stohlovej a zároveň pôsobí ako právnička v iniciatíve Zvierací ombudsman, ktorej kontaktným bodom bola práve Zelená linka.
V rozhovore sa dočítate:
- čo Zelená linka riešila a aké mala výsledky,
- prečo sa týranie zvierat na Slovensku primerane netrestá,
- či máme dobre nastavenú legislatívu smerom k ochrane zvierat,
- ako sa dotkne novela trestného zákona ochrany zvierat a envirokriminality.
Ako vám minister Tomáš Taraba vysvetlil, že Zelenú linku od prvého januára ruší?
Všetci jej pracovníci sa to dozvedeli až z médií. O fungovanie linky sa vedenie rezortu nezaujímalo. Nemalo záujem zistiť, čo Zelená linka skutočne robila a v čom spočíval jej prínos. Jednoducho ju len z politických dôvodov zrušili.
Minister argumentoval aj tým, že žiadne iné ministerstvo takúto linku nemá. Prečo ju práve envirorezort potreboval, keď funguje enviropolícia aj Slovenská inšpekcia životného prostredia?
Všetky oblasti životného prostredia nespadajú len do kompetencií enviropolície alebo inšpekcie. Zelená linka predstavovala službu občanom, koordinovala s nimi komunikáciu, dohliadala nad riešením ich podnetov dokonca tak, aby neostali v zajatí úradníckeho pingpongu.
Pridaná hodnota linky spočívala najmä v tom, že bezplatne radila ľuďom, ktorí nemali odborné znalosti a nevedeli, na koho sa majú obrátiť.
Aké dosahy bude mať zrušenie linky?
Už z našich prieskumov bolo zrejmé, že občania nevedeli, na aký orgán sa majú pri riešení problému obrátiť. Často kontaktovali nekompetentné orgány a tým sa riešenie ich podnetov predlžovalo.
Napríklad v oblasti ochrany zvierat v praxi často zasahovali samotné útulky alebo občianske združenia, ktoré však nemajú žiadne kompetencie. Samy sa tak dostávali do problémov so zákonom.
Koľko mala linka zamestnancov a čo sa s nimi stalo?
Mala dvoch stálych zamestnancov. Ďalší členovia tímu boli praxujúci študenti – doktoranti, a to právnici, chemici aj prírodovedci. Venovali sa konkrétnym prípadom a právnym analýzam.
Linka tak mala možnosť spolupracovať s mladými vedcami, akademikmi, ktorí rozvíjali svoje vedomosti v prospech pomoci ľuďom. Po zrušení linky došlo aj k ukončeniu ich pracovných zmlúv.
Pozerali ste všetci na jeden telefón, ako to hovoril minister?
Od vzniku Zelenej linky v júni 2020 jej ľudia adresovali takmer 6300 podaní. Z toho bolo 3029 podnetov a 3088 žiadostí o informácie. Ukončených bolo približne sedemdesiat percent z nich.
Odstránili sme 181 nelegálnych skládok, vyriešili 74 podnetov súvisiacich s nelegálnym vypúšťaním žúmp a 221 podnetov týkajúcich sa podozrenia z nelegálneho výrubu drevín.
Tieto čísla zjavne hovoria o výsledkoch Zelenej linky a každý si môže sám vyhodnotiť, či sme všetci len pozerali na jeden telefón. Nedá mi nespomenú, že linka bola nominovaná na významné ocenenie Úradnícky čin roka a dostala sa do užšieho výberu.
Aké podnety ste v rámci linky riešili?
Ochrana zvierat bola druhá najväčšia agenda linky. Prijali sme množstvo hlásení týkajúcich sa zanedbanej starostlivosti o zvieratá. Veľa sa ich týkalo množiteľov a nelegálnych množiarní. Taktiež sme sa zaoberali podnetmi týkajúcimi chránených živočíchov.
V oblasti prírody sme často riešili prípady poškodzovania chránených druhov rastlín, nelegálne výruby stromov a stavby v chránených územiach. V rámci odpadového hospodárstva sa podnety týkali nelegálnych skládok, recyklácie, zálohového systému, nakladania s bioodpadom a podobne. Naposledy sme riešili prípad obrovskej nelegálnej skládky pneumatík.
V oblasti vodného hospodárstva to bolo zase nelegálne vypúšťanie žúmp. Často sme riešili podnety, kde dochádzalo k znečisťovaniu ovzdušia.
Kedy ste začali riešiť podnety ohľadom týrania zvierat, bolo to po spojení so zvieracím ombudsmanom?
Iniciatíva Zvierací ombudsman a občianske združenie Fallopia spolupracovali so Zelenou linkou od začiatku, no stále s vlastnou linkou bezplatného právneho poradenstva. V auguste 2021 však došlo k zlúčeniu obidvoch liniek pod jednu spoločnú, čo bolo najmä pre efektívnosť.
Stáva sa, že ľudia teraz svoje podnety v rámci ochrany životného prostredia adresujú na linku Zvieracieho ombudsmana?
Nie, linka Zvieracieho ombudsmana bola po zlúčení zrušená a už sa nám ju nepodarilo obnoviť. Najmä z dôvodu, že Zvierací ombudsman je iniciatíva pod občianskym združením, ktoré nemá na prevádzku vlastnej linky dostatok financií.
Na ktoré najvážnejšie prípady týrania zvierat si spomínate?
Hoci je uväzovanie zvierat už zakázané, riešili sme množstvo takýchto podnetov. Psíky nemali obojky a často sa im laná alebo reťaze vrezali až do kože. Podarilo sa nám zachrániť sučku, ktorá bola uviazaná na špagáte a nemala prístupný úkryt. Veterinárna inšpektorka po urgencii Zelenej linky sučku odobrala a umiestnila ju do útulku. Aktuálne máme informácie, že sa jej veľmi dobre darí.
Ale nie vždy sa nám podarilo psíka zachrániť. Mali sme aj prípad, ku ktorému pristupovala regionálna veterinárna a potravinová správa ľahostajne. Psík bol dlhodobo uviazaný na krátkej reťazi, majiteľka ho nekŕmila a dávala mu lieky na upokojenie určené pre ľudí. Ani po našich urgenciách štátni veterinári psíka neodobrali. Následne sme sa dozvedeli, že je už mŕtvy.
Pani ho potom zabalila do vreca a zakopala na záhrade. Na naše naliehanie prišli enviropolicajti a zakopané telo zvieraťa našli. Je to stále v procese vyšetrovania, ale posledná pitevná správa a znalecký posudok ukázali, že uhynulo na následky požitia ľudského lieku.
Ako sa takéto prípady vyšetrujú?
Je veľmi dôležité zabezpečiť telo zvieraťa a poslať ho na pitvu. Je to významný dôkaz v rámci trestného konania, aby sa spoľahlivo zistila príčina úhynu zvieraťa.
Máme dobre nastavenú legislatívu, aby sme ľudí za týranie zvierat vedeli účinne trestať?
Jedna vec je legislatíva, ktorá by aj bola, druhá vec je často subjektívny prístup vyšetrovateľov. Niekde to vždy zlyhá. Veľakrát sme sa stretli s prípadmi, že sami policajti nevedeli, ako majú v danej veci postupovať, čo majú robiť. Často volali aj tímu Zvieracieho ombudsmana.
Dochádzalo aj k tomu, že policajti doslova odrádzali ľudí od podania trestného oznámenia s tým, že to je iba zviera a aj tak sa to nevyrieši.
Čo sa týka rozhodovania súdov, veľa ráz sa kladie malý dôraz na osobu páchateľa. Na jeho cieľ, motív či pohnútku a to, aký dokáže byť nebezpečný pre spoločnosť.
Súd má možnosti, ako trestnú sadzbu znížiť alebo udeliť iba podmienečný trest, hoci ide o násilnú kriminalitu páchanú na živých tvoroch, ktoré sa nevedia samy brániť. Páchateľ pritom nie je nebezpečný len pre samotné zviera. Predstavuje potenciálneho agresora aj pre spoločnosť.
Spomínate si na prípad, že by niekto za týranie zvierat išiel do väzenia?
Áno, bol to prípad z Chminianskych Jakubovian, kde muž rozštvrtil viacerých psov. S cieľom konzumácie ich uskladnil v chladničke. Enviropolícia tam spravila naozaj kus dobrej práce. Páchateľa bez predchádzajúcej recidívy súd odsúdil na rok a pol.
Dotýka sa aktuálna novela Trestného zákona aj oblasti envirokriminality alebo týrania zvierat?
Áno. Vládny návrh novely Trestného zákona zvyšuje škody pri jednotlivých trestných činoch. Niektoré skutky už nebude možné považovať za trestné činy alebo bude možné uložiť oveľa nižšie tresty.
Pri trestných činoch proti zvieratám, na rozdiel od českej právnej úpravy, stále nemáme možnosť uložiť trest zákazu držania a chovu zvierat. Vzniká tak situácia, že páchateľ, ktorý vážne týral zviera, si ho môže nechať. Alebo ak sa ho aj podarí odobrať, môže si zadovážiť ďalšie.
Nie je to aj preto, že ľudia na Slovensku stále vnímajú zviera ako vec?
Dnes si už azda väčšina ľudí uvedomuje, že týranie zvierat je násilná kriminalita, ktorá je nebezpečná. Mnohé výskumy psychológov a psychiatrov hovoria, že netreba podceňovať páchanie násilnej kriminality na akýchkoľvek živých tvoroch.
Od roku 2018 tu síce máme novú legislatívu, ktorá hovorí, že zviera už nie je vecou a považuje sa za živého a cítiaceho tvora. Mám však pocit, že ešte stále máme veľký problém túto legislatívu zobrať do úvahy, či už v oblasti občianskoprávnych, ale aj trestných konaní.
Ako ovplyvnila výmena vlády iniciatívu Zvierací ombudsman?
Až na zrušenie Zelenej linky sa vo vzťahu k organizácii samej osebe nezmenilo nič. Zrušenie linky však vnímame ako nesystémový, čisto politický a unáhlený krok späť.
Vo všeobecnosti by som povedala, že konanie kompetentných zatiaľ vzbudzuje obavy, že by ochrana životného prostredia mohla ustupovať politickým a podnikateľským záujmom. Napríklad v súvislosti so stavebníctvom, odstrelom chránených živočíchov či ťažbou dreva. Budeme ďalší vývoj sledovať.
Beata
Balogová
