BRATISLAVA. Zišli sa ich opäť tisíce a skandovali proti vláde. Koaliční poslanci však boli pred nimi ukrytí v budove parlamentu. Heslá ako „Hanba“ a „Poďte von“ dovnútra neprenikli.
Asi 18-tisíc ľudí zmobilizovaných opozičnými stranami vyjadrilo v stredu večer odpor proti zásahom vlády do trestnej politiky štátu. Presne v čase, keď už mala vládna väčšina svoju novelu Trestného zákona definitívne schváliť.
„Tento zákon nechcú občania, prokurátori, sudcovia, európske inštitúcie ani 70 percent voličov Smeru, Hlasu a SNS, a predsa ho chcú schváliť,“ prihováral sa davu predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Viete, čo je vrchol cynizmu? Že oni to všetko vedia, vedia, aký je nebezpečný tento zákon, ale bez hanby idú ďalej,“ pokračoval.
Moment hlasovania, ktorý opozícia početnými vystúpeniami úspešne odďaľovala viac než dva mesiace, napokon v stredu večer nenastal. Tentoraz sa tak stalo na prospech koalície.
Jej poslanci totiž nemuseli byť pri odchode z budovy parlamentu vystavení otázkam nespokojného davu.
Namiesto toho sa finálne hlasovanie uskutoční vo štvrtok predpoludním, keď sa počas pracovného času nedajú očakávať pred parlamentom väčšie zhromaždenia.
Štvrtkové hlasovanie ku kritizovanej novele Trestného zákona bude pritom mimoriadne dlhé a preverí aj pozornosť pomerne tesnej väčšiny 79 poslancov vládnej koalície.
Ešte pred samotným schválením novely budú poslanci hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k nej. Tých je po novom dohromady 50. Z nich až 48 pripravili opoziční poslanci a z toho tridsať pochádza od zástupcov poslaneckého klubu Slovensko Igora Matoviča.
Koalícia zas v poslednej chvíli cez poslanca Tibora Gašpara predložila ďalší pozmeňovací návrh, ktorý podľa informácií SME ešte v stredu popoludní dopisovala.
Výrazne napríklad posilňuje imunitu sudcov pred trestným stíhaním.
Protest
„Fuj!“ ozývalo sa skandovanie z davu 18-tisíc ľudí pred parlamentom, keď moderátor protestov ľuďom oznámil, že o novele Trestného zákona mal parlament hlasovať už večer práve počas protestu.
Dav zaplnil nielen menšie námestie pred Národnou radou, ale siahal približne 300 metrov hlboko do priľahlej ulice Palisády, ktorá spája parlament s prezidentským palácom.
Opozícii v tej chvíli v pléne zostávalo posledných 45 minút z približne 30-hodinového rečníckeho času, ktorý jej bol vládnou väčšinou ešte pred týždňom na rozpravu vyčlenený.
„Spája nás boj za spravodlivosť, aby ostala zachovaná špeciálna prokuratúra, ďakujem vám,“ prihovoril sa davu protestujúcich pred Národnou radou predseda KDH Milan Majerský v čase, keď v parlamente začal svoj prejav poslanec Branislav Škripek (strana Slovensko). Vládnym poslancom odkazoval, že Boh ich vidí.
Majerský na tribúne návrh koalície k zmenám v trestnej politike prirovnal k plesnivej saláme, ktorá aj keď sa oreže alebo oškrabká, stále ostáva plesnivá.
„Robert Fico klame svojich voličov, nesľuboval zrušiť špeciálnu prokuratúru ani radikálne znížiť tresty. Nič také nepovedal. Nikdy ho to netrápilo, trápi ho to, až keď sa to týka jeho ľudí,“ vyhlásila exministerka spravodlivosti a poslankyňa SaS Mária Kolíková.
„Špeciálna prokuratúra ich trápi, lebo vedela postaviť politické špičky pred súd,“ dodala s tým, že keby vládnu novelu písali advokáti obvinení z korupcie, vyzerala by práve takto.
„Tibor Gašpar, Peter Kažimír, Peter Žiga, Dušan Kováčik, Norbert Bödör. Zopár mien ľudí, ktorí si chcú otvoriť šampanské,“ pokračovala Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska.
Pýtala sa, kde bol Robert Fico, keď sa naozaj porušovali ľudské práva, napríklad pri zásahu polície v Moldave nad Bodvou, či kde je koalícia pri obetiach sexuálnych trestných činov. „Hanba!“ ozývalo sa z davu.
Výrazný kontrast nastal, keď na tribúnu predstúpil líder opozície, predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, zatiaľ čo v podobnom čase o slovo v pléne parlamentu požiadal poslanec Gašpar (Smer).
Kým Gašpar v pléne začal čítať nový pozmeňovací návrh - už druhý, ktorým vláda mení vlastnú novelu Trestného zákona -, Šimečka sa davu prihovoril s tým, že koalícia sa zahráva s osudmi ľudí.
„Toto je ten odborný prístup, toto je ten koniec chaosu, ktorý sľubovali,“ rečnil Šimečka o tom, že Gašpar v poslednej chvíli pod tlakom verejnosti prišiel s ďalšími dodatočnými úpravami.
„Hanba!“ začalo sa opäť ozývať z davu.
Šimečka vraví, že hoci koalícia verí, že sa štvrtkovým hlasovaním všetko skončí, mýli sa. „Pani prezidentka to vráti, bude to znova v parlamente, podáme sťažnosti na Ústavný súd a hlavne prídeme znova!“ rozlúčil sa predseda PS.
Prezidentský kandidát a predseda parlamentu Peter Pellegrini počas protestu v pokoji viedol schôdzu. „Viete, kto tu na to veľmi pekne dozerá? No ten s jamkami,“ odkazoval z pódia podpredseda SaS Branislav Gröhling. Dav reagoval už tradične: „Podržtaška.“
Čo dopísali Gašparovi na poslednú chvíľu?
Nový Gašparov pozmeňujúci návrh má 12 strán.
Opäť ide o kozmetické, prevažne technické úpravy, ktoré nemenia samotnú podstatu novely. Naďalej sa ráta so zrušením špeciálnej prokuratúry, skrátením premlčacích lehôt i s novou výškou škôd, ktorá sa zrejme zmení podľa prvého pozmeňujúceho návrhu.
Zrejme najzásadnejšou zmenou je posilnenie ochrany sudcov. Zužuje sa priestor na ich stíhanie za ohýbanie práva, čo je trestný čin, ktorý zaviedla do zákona exministerka Kolíková. Za tento trestný čin hrozí v súčasnosti sudcom trest na jeden až päť rokov, a to v prípade, ak rozhodnú svojvoľne.
Po novom však majú podľa Gašpara dostať sudcovia akúsi imunitu pred stíhaním za tento trestný čin, ktorú bude môcť prelomiť len Súdna rada. Ak totiž bude chcieť polícia sudcu stíhať za ohýbanie práva, bude jej to musieť odobriť.
V opačnom prípade bude musieť byť takéto stíhanie zastavené alebo sa preklopí do disciplinárneho konania.
V 18-člennej Súdnej rade majú pritom presnú polovicu politickí nominanti. Po troch ľudí do nej nominujú vláda, parlament aj prezident. Zvyšok členov si za aktuálnych podmienok volia samotní sudcovia. Nie je pritom vylúčené, že obsadenie či samotný spôsob skladania Súdnej rady vláda Smeru, Hlasu a SNS ešte zmení.
V novom pozmeňujúcom návrhu sa taktiež napríklad vypúšťa navrhovaná pasáž novely o prednostnom ukladaní trestu domáceho väzenia namiesto riadneho výkonu väzby a opätovne sa zmierňujú aj viaceré paragrafy, ktoré Slovensku vyčítali Európsky parlament či Rada EÚ.
Na texte nového pozmeňujúceho návrhu badať takisto zohľadnenie časti kritiky, ktorú si vyslúžil prvý pozmeňujúci návrh Gašpara. Vidno to najmä pri trestoch za drogové delikty, kde prvé „opravy“ novely viedli dokonca k ďalšiemu dvíhaniu sadzieb pri niektorých trestných činoch.
Aktuálny pozmeňujúci návrh už síce nemení gramáže drog zodpovedajúce zanedbateľnému či malému množstvu, ale znižuje sadzby. Napríklad pri výrobe či prechovávaní omamných látok by sa mala znižovať dolná sadzba možného trestu, a to podľa množstva zadržaných drog. Kde bola dosiaľ 10 rokov, klesne na osem. Pri veľkom rozsahu zas klesne z 15 na 10 rokov.
Text taktiež reaguje aj na kritiku za nedostatočné riešenie sexuálneho násilia. Rozširujú sa možnosti umiestniť sexuálnych násilníkov do detenčného ústavu, aby sa nestávalo, že títo ľudia „iba“ absolvujú preliečenie v ústavoch pod dohľadom psychiatrov, no potom sa dostanú na slobodu a môžu pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Menšími úpravami opäť prešli aj niektoré sadzby za vybrané trestné činy. Brzdí sa zmierňovanie trestov za spreneveru, podvod či za poškodzovanie cudzej veci a mení sa aj trestanie verejných činiteľov, ktorí zobrali úplatok.
Po novom by im malo hroziť väzenie na štyri až deväť rokov v prípade, ak je výška škody v značnom rozsahu. Podľa súčasného Trestného zákona za to hrozí väzenie na 10 až 15 rokov.
Nový pozmeňovací návrh okrem iného rozširuje možnosť uložiť peňažný trest aj popri podmienke a vypúšťa zo zákona pasáž, podľa ktorej musí páchateľ súhlasiť s uložením trestu povinnej práce.
Bude to dosiaľ najnáročnejšie hlasovanie parlamentu
„Najnáročnejším“ hlasovaním v histórii Národnej rady nazval dlhoročný poslanec SaS Ondrej Dostál rozhodovanie o rozsiahlych zmenách v Trestnom zákone.
Odhadol, že by hlasovanie mohlo trvať aj dve hodiny, keďže k nemu opozícia predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov a o každom z nich sa hlasuje samostatne.
Poslanci vládnej koalície si tak budú musieť dať pozor, aby sa nepomýlili a omylom nepodporili aj niektorý z návrhov opozície. Zároveň platí, že ak parlament niektorý z pozmeňujúcich návrhov neschváli, zmeny, ktoré obsahoval, musia následne vypadnúť z ďalších pozmeňujúcich návrhov. Nemôže sa totiž stať, aby o tej istej veci poslanci hlasovali znova, ak už ich raz plénum odmietlo.
Aj keď poslanci Smeru, Hlasu a SNS schvália zmeny v Trestnom zákone vo štvrtok, prezidentka Zuzana Čaputová už avizovala, že zákon zrejme parlamentu vráti. Bude mať na to čas 15 dní.
Vládna koalícia však má dostatok hlasov na prelomenie veta hlavy štátu. Opozičné strany, ale aj prezidentka sa ešte môžu obrátiť na Ústavný súd, ktorý sa rozhodne, či podnet prijme a predbežným opatrením pozastaví účinnosť zmien, alebo nie.
Aj jeden deň účinnosti zmien by však znamenal nižšie tresty pre páchateľov aj premlčanie niektorých káuz.
Týka sa to aj oligarchu z úzadia Smeru Miroslava Výboha, bývalého ministra financií zo Smeru Petra Kažimíra, ktorý je dnes guvernérom Národnej banky, či Jaroslava Haščáka.
