BRATISLAVA. „Končí sa éra, že máme peniaze na investície, ale povoľovacie konania nás zdržujú niekoľko rokov,“ vyhlásil Robert Fico vo videu na sociálnej sieti.
Do parlamentu by sa mali na jar dostať tri zákony, ktoré významne urýchlia veľké štátne projekty. Kratšie vyvlastňovanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) či verejné obstarávanie majú zjednodušiť výstavbu diaľnic, železníc alebo vodných priehrad.
Odborná verejnosť sa však ozvala, že zmeny môžu zároveň posilniť korupciu a naopak významne oslabiť práva ľudí a ochranu prírody.
Konkrétne ide o nový zákon o strategických investíciách a zmeny v zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o verejnom obstarávaní.
Prvé dva sú už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo znamená, že sa k nim môžu vyjadrovať dotknuté inštitúcie. Tretí sa ešte finalizuje.
„Trojzáprah ministrov dopravy, životného prostredia a MIRRI - Ráž, Taraba, Raši - sa môže svojimi odvážnymi návrhmi zapísať do zoznamu ľudí, ktorí významne pomohli rozvoju Slovenska cez rýchlejšie realizované investičné projekty,“ konštatoval premiér Fico.
K zákonu o strategických investíciách zatiaľ poslali hromadné pripomienky viaceré mimovládne organizácie.
Celkovo prišlo od štátnych orgánov a rôznych združení napriek zrýchlenému konaniu a kratším lehotám až 500 pripomienok, z toho 200 zásadných.
Najproblematickejšie časti teraz ministerstvo prerába. Potvrdila to právnička Ivana Figuli z Via Iuris a konzultant pre verejné obstarávanie Martin Golian, ktorí sa na konaní zúčastnili ako zástupcovia verejnosti.
„Ani sme nečakali, že sa budú chcieť tak konštruktívne rozprávať,“ hovorí Ivana Figuli.
Rezort dopravy ústupky priznal, ale ku konkrétnostiam sa vyjadriť nechce. „Je pravda, že sme našli konsenzus vo viacerých zásadných pripomienkach s cieľom lepšej zrozumiteľnosti,“ odpísal tlačový odbor ministerstva dopravy.
Prečo nový zákon
Potreba celkom nového zákona o strategických investíciách vyvoláva otázniky. Dnes už totiž existuje zákon o významných investíciách. „Nerozumieme, prečo nepracovali s týmto zákonom, ale radšej vytvárajú paralelný režim významných a strategických investícií,“ hovorí právnička Figuli.
Navyše výstavbu diaľnic rieši aj zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic. Ivana Figuli by privítala, ak by štát najskôr zanalyzoval, prečo tieto zákony nefungujú, a potom ich len novelizoval.
„Ukázalo sa, že nevyhnutné majetkovoprávne usporiadanie pozemkov a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku,“ píše sa v dôvodovej správe k zákonu.
Zákon tiež rieši zavedenie európskej smernice, s ktorej preberaním Slovensko mešká. Rezort dopravy tým argumentuje, prečo si zvolil skrátené pripomienkovanie.
Pokiaľ ide o obsah zákona, mimovládne organizácie či zamestnávateľské združenia kritizovali napríklad vágnu definíciu strategickej investície, ktorou by sa tak v praxi mohlo stať čokoľvek, pre čo sa rozhodne vláda.
V zákone sa za strategickú investíciu považuje to, čo „prispeje k budovaniu dobrého mena Slovenska“ alebo „prinesie prospech pre hospodárstvo Slovenskej republiky“.
Ďalším z ústupkov má teraz byť, že sa užšie zadefinuje, čo je strategická investícia. Malo by ísť napríklad o cesty a železnice, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), alebo o projekty nad sto miliónov eur.
Keď vláda o takejto investícii rozhodne, že je strategická, vydá osvedčenie a na pozemok či stavbu tým získa predkupné právo.
Mimovládne organizácie, ale aj zamestnávateľské združenia kritizovali, že na základe osvedčenia bude môcť štátny investor kedykoľvek vstupovať na cudzí pozemok. Navyše toto osvedčenie sa dáva na neurčitý čas, čo môže na dlhé roky paralyzovať práva vlastníkov.
Aj v tomto plánuje rezort dopravy podľa informácií SME ustúpiť a zaviesť štvorročnú lehotu na platnosť osvedčenia.
Jednoduchšie vyvlastnenie
Zmena by tiež znamenala, že vlastník musí akceptovať znalecký posudok, ktorý dal vypracovať štátny orgán. Keď sa so štátom nedohodne, bude nasledovať vyvlastnenie.
Vlastník vtedy nebude mať možnosť podať proti vyvlastneniu odvolanie. Môže sa síce obrátiť na správny súd, no ten nemá žiadnu lehotu na rozhodnutie. Medzitým sa tak vyvlastnenie môže stať právoplatným.
V Česku napríklad existuje lehota súdu na rozhodnutie 60 dní.
Zavedenie lehoty na rozhodovanie už sľubuje aj Rážovo ministerstvo. Rovnako aj úpravu, podľa ktorej nové strategické investície budú musieť zodpovedať územným plánom.
Kritika sa zniesla aj na posudzovanie EIA. Lehoty sa skracujú natoľko, že podľa mimovládnych organizácií sa stane len formalitou.
Návrh hovorí aj o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie má mať nového podpredsedu priamo zodpovedného za strategické investície. Toho bude môcť vláda kedykoľvek odvolať aj bez uvedenia dôvodu.
ÚVO aj Protimonopolný úrad to namietajú, pretože by to znamenalo politický vplyv na orgány, ktoré majú byť aj podľa európskych pravidiel nezávislé.
ÚVO je orgán, ktorý stráži zákonnosť a transparentnosť verejných obstarávaní a tendrov.
Golian tvrdí, že aj v tomto prisľúbil rezort dopravy ustúpiť. Podpredsedu úradu nebude môcť vláda odvolať bez uvedenia dôvodu.
Beata
Balogová
