BRATISLAVA. Český triler s názvom Premlčané s Karlom Rodenom v hlavnej úlohe mal na Slovensku premiéru pred dvoma rokmi. Film je súčasťou kampane, ktorá upozorňuje, aký dosah majú mierne premlčacie lehoty v Česku na životy pozostalých po obetiach závažnej trestnej činnosti.
Aj s odvolaním sa na prax v Česku teraz vláda Roberta Fica naopak premlčacie lehoty na Slovensku skracuje. Denník SME sa pozrel na to, prečo vlastne premlčacie lehoty existujú, komu pomáhajú a v ktorých krajinách ich vôbec nemajú.
Dej filmu Premlčané sa odohráva v Prahe. Tajomný muž Radek sa do mesta vracia po rokoch, aby deň pred uplynutím 20-ročnej premlčacej lehoty verejne objasnil starý prípad vraždy. Ak sa mu to nepodarí, páchateľa už nikdy nebude možné potrestať.
Na Slovensku platia premlčacie lehoty od troch do tridsiatich rokov podľa závažnosti trestného činu.
Po tridsiatich rokoch sú premlčané zločiny, za ktoré hrozí doživotie. Dvadsaťročná lehota sa vzťahuje na skutky s trestnou sadzbou od desať rokov vyššie, čo sú aj vraždy.
“Dvadsaťročná lehota sa javí ako neprimerane dlhá aj pri porovnaní s rakúskou a nemeckou právnou úpravou premlčania.
„
Slovensko vzorom
Ministerstvo spravodlivosti ju teraz skracuje na 15 rokov, čo podľa ministra Borisa Suska zo Smeru stačí. „Dvadsaťročná lehota sa javí ako neprimerane dlhá aj pri porovnaní s rakúskou a nemeckou právnou úpravou premlčania,“ hovorí.
Česká občianska iniciatíva Nepremlčíme pritom uvádzala Slovensko ako jednu z krajín, od ktorých by si bolo treba brať príklad. Slovenská úprava v pôvodnom znení je prísnejšia ako česká. Podobne aj nemecká a rakúska.
Činy, za ktoré hrozí doživotie, sa v Rakúsku nepremlčujú. Ak je však páchateľ usvedčený po viac ako dvadsiatich rokoch, môže dostať len 10 až 20 rokov väzenia.
Suskovo ministerstvo vydalo brožúru o únose spravodlivosti. Zavádza v nej Čítajte V štátoch ako USA, Kanada či Austrália neexistujú premlčacie lehoty pri závažných zločinoch vôbec.
Vo Švédsku úplne zrušili premlčanie pri vraždách v roku 2010. Stalo sa tak 24 rokov po neobjasnenom atentáte na premiéra Olofa Palmeho. Premlčacia lehota bola dovtedy 25 rokov.
Až v roku 2020 švédska prokuratúra vyšetrovanie atentátu uzavrela zistením, že páchateľom bol premiérov odporca Stig Engström. V tom čase už bol po smrti.
“Keď štát nedokáže v primeranom čase odhaliť páchateľov, zaniká záujem štátu týchto páchateľov trestne stíhať a vyvodiť voči nim trestnú zodpovednosť.
„
Zaniká záujem štátu
Aký má inštitút premlčania zmysel? Profesor trestného práva Jozef Čentéš hovorí, že u nás bol v Trestnom zákone upravený ešte v časoch bývalého Československa. Zostal aj po prijatí nového Trestného zákona, ktorý platí od roku 2006.
Základom premlčania je podľa Čentéša predpoklad, že pri určitej kategórii trestných činov časom postupne zaniká ich závažnosť pre spoločnosť.
„A keď štát nedokáže v primeranom čase odhaliť páchateľov, zaniká záujem štátu týchto páchateľov trestne stíhať a vyvodiť voči nim trestnú zodpovednosť a uložiť trest.“
Súčasná úprava premlčacích lehôt v slovenskom Trestnom zákone podľa Čentéša zodpovedá štandardom a nespôsobuje závažnejšie problémy v aplikačnej praxi.
„Má to dlhodobú tradíciu, pričom existuje určitá kategória trestných činov, ktoré sa nikdy nepremlčia. Sú to trestné činy proti mieru. Pri nich je možné voči páchateľom vyvodiť trestnú zodpovednosť aj s odstupom niekoľkých desaťročí,“ hovorí odborník.
Premlčané prípady
Jedným zo zakladajúcich členov českej iniciatívy Nepremlčíme je Zuzana Kosová. Jej otec bol zavraždený v roku 2000, našli ho zabaleného v plachte na dne Orlickej priehrady. Páchatelia zostali bez trestu.
Pre premlčanie ani na Slovensku už nemožno stíhať viacero závažných trestných činov z minulosti. Ide napríklad o vraždu bývalého policajta Róberta Remiáša z apríla 1996.
Remiáš bol spojkou bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa - korunného svedka únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Únos podľa výsledkov vyšetrovania za vlády Vladimíra Mečiara zorganizovala SIS pod vedením Ivana Lexu.
Premlčacia lehota v prípade Remiášovej vraždy uplynula po dvadsiatich rokoch, teda v apríli 2016.
V januári tohto roka ubehlo 25 rokov od atentátu na Mečiarovho bývalého ministra hospodárstva Jána Duckého. Neznámy páchateľ ho zastrelil vo vchode bytovky v bratislavskom Ružinove, kde býval.
Roman Deák a Daniel Tupý
Kuriózna situácia sa stala na súdnom pojednávaní v kauze vraždy bývalého mafiána Romana Deáka. Zastrelili ho v októbri 1999 na parkovisku v bratislavskej Dúbravke.
Až v roku 2013 polícia z objednania vraždy obvinila podnikateľa Mareka Trajtera. Keďže podľa obvinenia bol motívom jeho konania majetkový prospech, hrozil mu prísnejší trest, a teda sa na neho vzťahovala aj dlhšia premlčacia lehota 20 rokov.
V októbri 2015 však Najvyšší súd skonštatoval, že počas súdneho procesu sa nepotvrdilo, že by Trajter konal z uvedených pohnútok. Premlčacia lehota sa tým automaticky skrátila z 20 na 10 rokov a trestné stíhanie musel súd zastaviť.
Podobný scenár teraz hrozí aj v prípade vraždy študenta Daniela Tupého z novembra 2005. Vyšetrovanie ukázalo, že zomrel po útoku skupiny neonacistov, jeden z nich ho dobodal nožom.
Vyšetrovanie sa z neznámych dôvodov naťahovalo roky. Až v marci 2023 polícia z vraždy obvinila Adama Puškára, ktorý sa medzičasom stal známym advokátom.
Súdny proces sa začal v novembri. Ak sa v Trestnom zákone skráti premlčacia lehota pri zločinoch z 20 na 15 rokov, dotkne sa to aj Puškára. Jeho stíhanie bude musieť súd zastaviť.
Puškárova advokátka Michaela Matušíková sa k veci nechcela vyjadrovať, kým nie je známa konečná verzia novelizovaného Trestného zákona.
Kedy premlčanie neplatí
Zákon stanovuje aj situácie, keď sa premlčacia lehota prerušuje. Napríklad po vznesení obvinenia až do skončenia celého procesu. Preto nehrozí premlčanie kauzy únosu prezidentovho syna z roku 1995.
Pravdepodobní páchatelia boli obvinení ešte v roku 1999. Po zrušení Mečiarových amnestií a po rokoch prieťahov je kauza až teraz konečne na súde.
Podobne aj v prípade vraždy advokáta Ernesta Valka z novembra 2010. Údajného vraha Jozefa Radiča polícia obvinila v októbri 2017. Proces by sa mal začať po prieťahoch zo strany súdu v tomto roku.
Premlčanie sa prerušuje aj vtedy, keď páchateľ počas plynutia premlčacej lehoty vykonal ďalší úmyselný trestný čin.
Beata
Balogová
