BRATISLAVA. Keď nová vláda začiatkom decembra zo štátnej správy vyštvala úradníkov, ktorí mali budovať odolnosť Slovenska v boji proti hybridným hrozbám, vedúci Úradu vlády zo Smeru Juraj Gedra to nazval "upratovaním po politických aktivistoch".
V podobnom duchu sa nesie aj Gedrov nový návrh koncepcie strategickej komunikácie, ktorý ešte musí schváliť vláda. Strategická komunikácia má podľa neho podporovať národné sebavedomie, posilňovať suverenitu, štátnosť, zdravé vlastenectvo, úctu k štátnym symbolom a kultúrnym tradíciám.
Čo je strategická komunikácia?
Systematická koordinovaná aktivita štátu, ktorá je zameraná na informovanie verejnosti prostredníctvom využívania objektívnych informácií a dostupných zdrojov na dosiahnutie vopred stanovených cieľov.
Pozostáva z komunikačných kampaní založených na vopred stanovených míľnikoch podložených kvantitatívnym alebo kvalitatívnym výskumom a reflektuje dlhodobé strategické záujmy štátu. Strategická komunikácia pracuje so všetkými dostupnými informačnými prostriedkami vrátane sociálnych médií či s tradičnými prostriedkami ako rozhlas, televízia a tlač.
A hoci sa v nej píše, že rešpektuje medzinárodné zmluvy, čiže členstvo v Európskej únii a NATO, v desaťstranovom dokumente nie je ani zmienka o aktuálne najväčšej hybridnej hrozbe - Rusku.
„Konštatovať, že problémom je znižovanie dôvery v EÚ a NATO bez toho, aby bolo pomenované, aké sú príčiny - pôsobenie proruských aktérov a šírenie dezinformácií, ilustruje, aká bezzubá a všeobecná táto nová koncepcia je,“ myslí si bývalý riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám Daniel Milo.
Slovensko pritom len nedávno vyhostilo ďalšieho ruského diplomata, v poradí už tridsiateho deviateho. Ako informovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka mohlo ísť o príslušníka ruskej vonkajšej kontrarozviedky SVR, ktorý sa zapájal do vplyvových operácií a chcel ovplyvňovať predvolebnú kampaň.
Premiér Robert Fico, ktorý má strategickú komunikáciu presadzovať politicky, je však k Rusku dlhodobo láskavý, vyhlasuje, že v Kyjeve nie je vojna. Rovnaký názor má súčasný riaditeľ odboru strategickej komunikácie a po novom aj poslanec Smeru - Richard Glück.
Argumenty sú vágne
Denník SME si návrh Gerdovej strategickej komunikácie prečítal a porovnal ju s tou, z marca 2023, ktorú na Úrade vlády pripravoval šesťčlenný tím Miroslavy Sawiris. Gedra ju zhodnotil ako nesystémovú, jednostranne politicky motivovanú, rozdeľujúcu, či dokonca traumatizujúcu spoločnosť.
V článku sa dočítate:
- prečo by strategickú komunikáciu štátu nemal riadiť politik,
- prečo Gedra straší mimovládkami a aká je prax v iných krajinách,
- ako reagoval Úrad vlády,
- načo slúžil akčný plán.
„Pripadá mi tragikomické, že na údajnú politizáciu agendy boja s hybridnými hrozbami poukazujú aktívni členovia politickej strany, ktorí zneužívajú štátnu službu na tvorbu politickej propagandy,“ reaguje Sawiris.
Zároveň dodáva, že nikto na pôvodnom odbore strategickej komunikácie, ktorý viedla, nebol členom politickej strany ani nevyvíjal politické aktivity. „Na rozdiel od ľudí, ktorí tam pôsobia v súčasnosti a ktorým princíp politickej neutrality zákona o štátnej službe očividne nič nehovorí,“ dodáva.
Výhody strategickej komunikácie:
Spočívajú v schopnosti štátu brániť sa proti dezinformačným kampaniam, intenzívnejšej spolupráci a komunikácii s občanmi, ako aj s dôležitými partnermi, čo prispieva k posilneniu dôvery verejnosti v demokratický a právny štát. Implementácia princípov strategickej komunikácie štátnymi inštitúciami je jedným z kľúčových predpokladov efektívnej reakcie štátu na hybridné pôsobenie.
Podľa princípu politickej neutrality má štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostniť verejný záujem pred tým politickým a konať spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňuje ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie.
Gedra aj Glück, ktorý Sawiris na odbore strategickej komunikácie nahradil, sú však aktívni členovia strany Smer. Glück dokonca vo štvrtok nahradil v parlamente poslanca Martina Nemkyho. Má tak ako poslanec viesť nadstranícku komunikáciu štátu.
Prvý hlavný cieľ strategickej komunikácie - zvýšenie dôvery občanov v demokratické inštitúcie štátu sa v Gerdovom dokumente opakuje, zatiaľ čo druhý pozmenil. Namiesto zvýšenia informovanosti verejnosti sa v dokumente píše o zvýšení povedomia, že je Slovenská republika suverénny štát.
„Slovenská republika musí byť vnímaná ako suverénny a rovnocenný partner v priestore EÚ a NATO, ktorý rešpektuje suverénne rozhodnutia iných štátov,“ stojí v dokumente.
Strašiak s názvom mimovládky
Nová koncepcia už neráta s mimovládnymi organizáciami ako partnerom. Úrad vlády si totiž myslí, že strategická komunikácia má byť výlučne v rukách štátu.
Gedra aj na svojom politickom profile ľudí z mimovládnych organizácií vyzýva, aby opustili všetky pracovné skupiny na Úrade vlády, ale aj v iných rezortoch. „Schopná vláda s ľuďmi, ktorí vedia, čo prišli robiť, nepotrebuje mimovládky,“ hovorí v jednom z videí.
Mimovládne organizácie síce v predošlej koncepcii Sawiris spomína, ostalo to však len na papieri, mimovládky nikdy so štátom v strategickej komunikácii nespolupracovali. Je pravda, že viacerí bezpečnostní experti, ktorých sa táto vláda "zbavila", predtým pracovali v treťom sektore, má to však svoje vysvetlenie.
Na slovenských vysokých školách totiž nie sú odbory v oblasti bezpečnosti alebo obrany bežné tak ako v zahraničí. Odbor Národnej a medzinárodnej bezpečnosti je najbližšie v Brne. Experti z mimovládok majú preto väčšinou ako jediní zahraničné vzdelanie a príslušnú prax, aby prešli riadnym výberovým konaním a pracovali ako odborníci pre štát.

„Strašenie mimovládkami a obviňovanie, že údajne minulé dokumenty v tejto oblasti boli pod ich kontrolou, je absolútnym nepochopením významu zapojenia širokej spoločnosti do budovania spoločenskej súdržnosti,“ hovorí Daniel Milo.
Spoluprácu s občianskym sektorom využívajú všetci lídri v oblasti strategickej komunikácie ako Veľká Británia či Estónsko. „To, že sa takýmto spôsobom Úrad vlády voči občianskemu sektoru vyhradzuje, je v absolútnom protiklade s odbornou praxou aj s duchom demokracie ako takým,“ dodáva Sawiris.
Denník SME zaujímalo, akí experti pracujú na Úrade vlády aktuálne, aj to, aké mimovládky mali na predchádzajúcej koncepcii so štátom údajne spolupracovať, Úrad vlády ako zvyčajne neodpovedal. Gedra pritom z pozície vedúceho Úradu vlády do koncepcie napísal: "Partnerstvo s médiami je dôležité pre šírenie informácií a komunikáciu s verejnosťou."
Akčný plán
Síce je dôležité rozprávať o smerovaní strategickej komunikácie štátu, jej výsledky sú málo viditeľné. Zrušenie odborov na boj proti hybridným hrozbám, na ktoré dostalo Slovensko peniaze z eurofondov, by si málokto všimol tak, ako napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Odborníci, ktorých štát zamestnal na strategickú komunikáciu a boj proti cudziemu vplyvu, síce mali zaplatené mzdy z európskych peňazí, ale nevedeli efektívne pracovať. Expert na hybridné hrozby Viktor Breiner to vysvetľuje tým, že boj proti hybridným hrozbám nemal politickú podporu.
Práve on bol ako zamestnanec ministerstva obrany autorom dokumentu s názvom Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám, ktorý chce nové vedenie Úradu vlády zrušiť. Jeho vypracovanie si dala do programového vyhlásenia ešte Matovičova vláda.
Breiner v dokumente navrhoval napríklad zriadiť stály pracovný výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby. Z akčného plánu sa napokon neuskutočnilo nič.
„Zrušením akčného plánu sme o nič neprišli, pretože jeho implementácia stroskotala na strategickom nezáujme politických lídrov,“ hovorí Breiner.
Podcenenie hybridného nepriateľa sa podľa neho neskôr ukázalo aj na výsledkoch parlamentných volieb, do ktorých vládne strany voličov mobilizovali šírením rôznych druhov konšpirácií a ruskej propagandy.
„My sa tu možno dívame na to, že si budujú komunikačný mechanizmus, ktorý im poslúži v nasledujúcich voľbách tak, aby sa už nemuseli nikdy báť, že ich prehrajú,“ dodáva Breiner.

Beata
Balogová
