Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
Krajský súd v Bratislave nedal za pravdu policajtom Jánovi Čurillovi a Róbertovi Magulovi. So sťažnosťou za to, že ich minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil mimo služby, sa majú obrátiť na správne konanie.
„Argument, že toto nie je na neurčitý čas, lebo je to len do konca trestného stíhania, mi pripadá trochu ako keď niekto dostane trest odňatia slobody na doživotie a niekto sa ho snaží utešiť, že to nemá naveky, ale iba na určitý čas, do smrti,“ hovorí o personálnom rozkaze advokát vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry PETER KUBINA.
V rozhovore sa dočítate:
- či predpokladá, že krajský súd rozhodne rovnako aj v ostatných prípadoch policajtov,
- čo hovorí na niektoré argumenty súdu,
- čo hovorí na novelu týkajúcu sa chránených oznamovateľov, ale aj novelu Trestného zákona.
Ste sklamaný z tých rozhodnutí?
Určite to nie je niečo, čo by mňa alebo mojich klientov potešilo. Na druhej strane pri tomto type sporov sa s tým musí počítať. Nepotešilo, ale nevykoľajilo.
Zacitujem ministra vnútra: „Potvrdzuje sa to, čo sme tvrdili od začiatku, že sme konali v súlade so zákonom.“ Všetky dôvody, pre ktoré čelil odvolávaniu, a tvrdenia, že porušil zákon, boli podľa neho čistou lžou a klamstvom. Vašou terminológiou je to teraz 2:0 pre Eštoka, nie?
Záleží na tom, čo považujeme za pomyselné zvýšenie skóre. Myslím si, že to, čo ste citovali, sú v prvom rade politické výroky výkonného politika určené jeho publiku, ktoré nie nevyhnutne vyhľadáva právnu erudíciu, presnosť vo vyjadrovaní alebo stopercentnú pravdivosť.
Je politik, to sa mu nedá vyčítať.
To nie je výčitka, ale konštatovanie. Preto by som to nerád bližšie komentoval a siahodlho vyvracal. Môžem k tomu povedať len toľko, že o zákonnosti postupu ministra ako najvyššieho nadriadeného týchto policajtov nie je v tých rozhodnutiach ani slovo.
Súd povedal, že sa máte s týmto obrátiť na správny súd. Je to tak?
Áno, to je kľúčový dôvod, pre ktorý odvolaniam nebolo vyhovené a rozhodnutia prvostupňových súdov boli potvrdené. Argument spočíva v tom, že keďže ide o policajtov, proti ktorým sa uplatňuje personálna právomoc formou rozhodnutí v správnom konaní, personálnych rozkazov, do takéhoto niečoho sa nedá zasahovať civilným konaním
Že to musí ísť iba jednou cestou, ktorou je odvolanie, respektíve rozklad. Pri nevyhovení rozkladu správna žaloba na správnom súde a potom prípadne kasačná sťažnosť a tak ďalej.
Rozklad už prebieha.
Túto cestu sme nezanedbali, že by sme sa úplne spoliehali na civilné konanie. Uplatnili sme obe línie obrany a línia s rozkladom stále prebieha, ale tam sme stále len v prvej fáze. Zákon síce hovorí, že minister má na rozhodnutie 60 dní od jeho podania. Táto lehota uplynula už 1. januára. Dodnes nemáme rozhodnutie o rozklade.
Na krajskom súde sú aj ostatné prípady policajtov, ktorí boli postavení mimo služby. Dá sa predpokladať, že krajský súd rozhodne rovnako aj v ostatných prípadoch?
Je to jedna z možností, ale nie je to zaručené. Na tom odvolacom súde je trinásť senátov, ak sa nemýlim. Formalizovanú procedúru ako zjednocovať právne názory rôznych senátov a judikatúru má až Najvyšší súd.
Ak tie veci pristanú v rôznych senátoch, nedá sa vylúčiť, aj keď to považujem za menej pravdepodobné, že môže dôjsť k rôznorodosti názorov a rozhodovania. Kým rozhodnutia nie sú na svete, neviem to zaručiť.
Prvé dve odvolania padli náhodným výberom do toho istého senátu. Ďalšie tretie, ktoré sme podali, je v inom senáte. V štyroch odvolaniach nám prvostupňové súdy vyhoveli.
Tam sa odvolalo ministerstvo.
Áno. Pokiaľ viem, tieto ešte na odvolací súd nedorazili. Takže nevieme, ktorý senát ich bude mať pridelené.
Senát, ktorý už v týchto dvoch prípadoch rozhodol, napríklad povedal, že ste dostatočne nepreukázali, že to bola diskriminácia. Že ste nedokázali preukázať, že by sa minister správal inak k inej skupine policajtov. Je asi fakt, že minister vnútra postavil mimo služby všetkých trestne stíhaných policajtov. Asi sa úplne diskriminácia preukázať nedá.
Ministerstvo len tvrdilo, že minister postavil mimo služby všetkých trestne stíhaných policajtov. Viem minimálne o jednom, ktorého nepostavil. Nebudem ho menovať, aby som mu neuškodil, ale tvrdenie, že všetkých postavil, nie je pravdivé minimálne u jedného policajta. Neviem, koľko je ďalších, ale nijako to nebolo preukazované ani osvedčované.
Po druhé, tu nie je relevantné, koľkí trestne stíhaní policajti boli postavení mimo služby, ale keď chceme porovnávať jablká s jablkami, a nie s hruškami, tak skupina na porovnávanie musí byť definovaná inak. Že koľkí z tých všetkých, ktorí boli postavení mimo služby, boli chránení oznamovatelia.
V tomto prípade predmetom sporu nebolo to, či postavenie mimo služby bolo zákonné, ale či bolo prípustné, aby to urobil minister bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Táto podmienka sa vyžaduje iba pri policajtoch, ktorí majú status chránených oznamovateľov.
Neviem síce, lebo to nikto netvrdil ani to nikto nevzniesol v konaní, ale stavil by som svoje dnešné raňajky na to, že počet policajtov z porovnávacej množiny, ktorí takýto status majú, je nula.
Súd vám neuznal ani argument, že keďže personálny rozkaz je na neurčitý čas, tak ste hovorili, že je to svojím spôsobom aj ekonomická šikana, pretože tí policajti sú teraz de facto v domácom väzení za minimálnu mzdu. Súd povedal: „Ani medzi stranami nie je sporné, že žalobca nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na dobu neurčitú, avšak iba do právoplatného skončenia trestného stíhania.“ Súd asi nemôže predpokladať, že polícia by konala nezákonne, že by ich niekto účelovo trestne stíhal.
To ani nikto nechce, ale trestné stíhanie reálne prebieha dva a pol roka a nie je tam viditeľnosť, ako dlho ešte prebiehať bude. Argument, že toto nie je na neurčitý čas, lebo je to len do konca trestného stíhania, mi pripadá trochu, ako keď niekto dostane trest odňatia slobody na doživotie a niekto sa ho snaží utešiť, že to nemá naveky, ale iba na neurčitý čas, do smrti.
Neviem sa s tým stotožniť kvôli, lebo trestné stíhanie nejakú dobu prebieha. Nie je jediné, ktoré dlho trvá. Mal som aj mám na stole trestné stíhania iných klientov, ktorí sú neznáme osoby, kde trestné stíhanie trvalo alebo trvá aj desať rokov.
To, samozrejme, nie je v poriadku a nie je to štandard, my sme to ani po súde nechceli, to nebolo predmetom toho konania, ale keď už sa máme baviť o dočasnom postavení mimo služby v takýchto prípadoch, postup je taký, že najskôr musí byť na šesť mesiacov. Zákon hovorí, že ak to si situácia vyžaduje, tak sa to môže predlžovať.
Povedali ste, že podáte dovolanie. O čo sa bude opierať?
Dovolanie je v prípade neodkladných opatrení veľmi obmedzené. Nedá sa podať proti každému rozhodnutiu o neodkladnom opatrení. V tomto prípade však prípustnosť vidíme z dôvodu, že súdy sa dopustili takých pochybení, že to dosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. V takomto prípade predtým, ako môžeme ísť na Ústavný súd, musíme vyčerpať dovolanie.
“Keď sa pozerám na niektorých svojich klientov, ktorých sa novela Trestného zákona dotkne, ich obhajoba nie je postavená na tom, že sa na ňu spolieha.
„
Keď hovoríte, že právo na spravodlivý proces, máte argumentáciu, že aj policajt by mal mať právo na neodkladné opatrenie?
Áno, základná argumentácia zodpovedá základnému dôvodu, pre ktorý nás súd odmietol. V tom vidím ten problém, čo presahuje rozmer individuálneho prípadu a čo sa dotýka širokej masy dotknutých osôb. Na jednej strane slovenský zákon a európska smernica priznávajú neodkladnú ochranu všetkým chráneným oznamovateľom. Nevylučujú policajtov alebo napríklad hasičov.
To sú všetko profesie, kde sa takisto uplatňujú personálne rozkazy. Z týchto rozhodnutí súdu v podstate vyplýva, že všetky tieto profesie budú vyňaté z tejto ochrany a budú odkázané len na pomalšiu a komplikovanejšiu cestu cez správne súdnictvo a cez opravný prostriedok. Len preto, že iný slovenský zákon hovorí, že voči nim sa vydávajú personálne rozkazy.
Trestný balík rieši aj oznamovateľov korupcie. Dávnejšie ste hovorili, že vás bude zaujímať, ako to bude naformulované, že či to bude retroaktívne platiť aj pre vašich klientov. Vyzerá to tak, že budú posudzovať priebežne, kto dostal tú ochranu a či stále platí. Predpokladajme, že im ju potom zrušia. Pripravujete sa na to s klientmi?
Áno. Povedal som už, keď sa to prvýkrát objavilo, že ak by to malo nadobudnúť účinnosť, že sa s tým vyrovnáme. Nebudem v tejto fáze verejne hovoriť, ako sa s tým vyrovnáme, lebo to by bolo z mojej strany prinajmenšom netaktické.
Prináša zákon retroaktivitu, ktorá je neprípustná?
Áno, ten zákon je naďalej plne retroaktívny a je aj okrem iného v rozpore so smernicou Európskej únie. Tým, že ten zákon sa len tvári ako zákon, ale je to robené na riešenie problému šiestimi či piatimi konkrétnymi ľuďmi, tak je neopraviteľný z týchto pohľadov.
Keby ho išli opraviť tak, aby bol v súlade s ústavou, so smernicou, tak ho ani nemusia prijímať. Potom by neplnil účel, ktorý si od neho sľubujú predkladatelia.
Novela určite pomôže mnohým vašim klientom. Aj preto ju mnohí trestní advokáti obhajujú a vystupujú v jej prospech. Ako sa pozeráte na novelu Trestného zákona?
Keď sa na ňu pozerám s optikou okamžitého prospechu pre konkrétnych klientov a nehľadím za roh, tak by som jej musel tlieskať. Zákony sa však v civilizovanej spoločnosti nikdy nerobia kvôli konkrétnym klientom a osobám.
Zákony sa robia preto, aby spoločnosť fungovala, aby sme sa tu navzájom nepozabíjali. Keď sa na to pozerám ako občan a možno aj ako právnik, ale s pohľadom do blízkej alebo stredne vzdialenej budúcnosti, tak sa neteším tomu, čo to spôsobí.
Čo to spôsobí?
Že sa stane výhodným kradnúť, uplácať, prijímať úplatky, robiť ekonomické majetkové podvody. Keď sa pozerám na niektorých mojich klientov, ktorých sa novela Trestného zákona dotkne, ich obhajoba nie je postavená na tom, že sa na ňu spolieha. Nemám myslím ani jedného klienta, ktorý by čakal na to ako na spasenie.
Obhajoba je postavená na veciach, ktoré nesúvisia s prijatím tej novely. Lebo keď niečo raz nie je trestným činom, tak to ním nie je ani dnes a nebude to ním ani po prijatí tej novely. Predkladatelia novely prezentujú, že to pomôže aj napríklad Andrejovi Kiskovi. Minimálne to zníži dolnú hranicu trestnej sadzby.
Obhajoba Andreja Kisku je však od začiatku postavená na tom, že ten skutok nie je trestným činom. Takže ak tá vec bude správne právne posúdená, tak by sa to takýmto spôsobom malo skončiť bez ohľadu na to, ktorý zákon bude platiť. Ak predpokladáme, že táto otázka nebude správne posúdená, potom pomôže aj takáto novela.
Myslím si však, že tie novely, Trestný zákon, Trestný poriadok aj Úrad špeciálnej prokuratúry sú prejavom toho, že akoby sa pre osobné problémy niekoľkých desiatok ľudí so zákonom v podstate dosť významne ohrozila bezpečnosť krajiny.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
