BRATISLAVA. Obvinenie po takmer dvadsiatich rokoch. V októbri 2017 polícia v bratislavskom nákupnom centre Eurovea zatkla bývalého šéfa TV Markíza a exministra hospodárstva Dzurindovej vlády Pavla Ruska.
Obvinila ho, že ešte na prelome októbra a novembra 1997 plánoval vraždu nepohodlnej obchodnej partnerky v Markíze Sylvie Volzovej. Bolo to pár týždňov pred vypršaním premlčacej lehoty.
Proti Ruskovi vypovedal odsúdený bývalý šéf banskobystrického podsvetia Mikuláš Černák, ktorý opísal, ako od neho objednávku prijal.
Cena bola údajne dvadsať miliónov korún (takmer 664-tisíc eur). Zákazku Černák podľa vlastných slov nedokončil len preto, že v decembri toho roku ho zadržala polícia.
Súd vzal Ruska do väzby. V súčasnosti je prípad na súde. Aj keď vláda Roberta Fica minulý týždeň presadila spornú novelu Trestného zákona, ktorá okrem iného skracuje aj premlčanie vrážd, jeho prípadu sa to zrejme nedotkne.
SME minulý týždeň informovalo, že na základe novely sa premlčí napríklad vražda študenta Daniela Tupého z októbra 2005. Údajného páchateľa, advokáta Adama Puškára sa polícii podarilo obviniť až v marci minulého roka – takmer osemnásť rokov po skutku.
Vražda Remiáša, Ducký a teraz aj Daniel Tupý. Načo je premlčacia lehota Čítajte Novela premlčanie vraždy a ďalších násilných trestných činov automaticky skracuje z 20 na 15 rokov a menej. Ak zmena v marci nadobudne účinnosť, bude musieť súd stíhanie v kauze vraždy študenta Tupého zastaviť.
Prečo to pri Ruskovi zrejme neplatí? Rusko a spol. sú obvinení podľa prísnejšieho odseku, keďže motívom podľa výsledkov vyšetrovania bol majetkový prospech. V takom prípade páchateľovi hrozí až výnimočný trest, čo podľa vtedy platného zákona bolo väzenie od 15 do 25 rokov alebo aj doživotie.
Premlčacia lehota v čase spáchania skutku bola tiež 20 rokov. Pri prípadoch s hrozbou doživotia novela lehotu neskracovala. V súčasnosti ich možno premlčať až po tridsiatich rokoch a to sa nemení. Pri Ruskovi zostáva dvadsať rokov podľa zákona platného v tom čase.
V rátaní lehôt podľa novely Smeru však zatiaľ nemajú celkom jasno ani právnici. V piatok sa k nim nevedel vyjadriť ani sám minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) s konštatovaním, že je to zložité.
O stanovisko redakcia požiadala Ruskovho advokáta Mareka Paru, ktorý je teraz aj poradcom premiéra Fica. Zároveň zastupuje viacerých obvinených v závažných kauzách. Telefón v piatok Para nedvíhal. Na žiadosť o stanovisko cez SMS nereagoval.
Junior úderka Smeru už úplne stratila zábrany (komentár) Čítajte Udali aj seba. Nestačilo
Rusko si v súčasnosti odpykáva devätnásťročný trest, ktorý mu v januári 2021 vymeral Najvyšší súd v kauze falšovania televíznych zmeniek. Dostal aj peňažný trest desaťtisíc eur. Rovnako pochodil aj jeho spoluobžalovaný mafián Marian Kočner.
V prípade plánovania vraždy Sylvie Volzovej súd Ruska v septembri oslobodil na základe právnej zásady „pri pochybnostiach v prospech obvineného“.
Kauza je kuriózna tým, že súd rovnako oslobodil aj Černáka, ktorý sa k plánovaniu vraždy priznal. Spolu s ním sa priznal aj jeho bývalý spoločník Miloš Kaštan a tiež bol oslobodený.
„Dvaja zo štyroch obžalovaných spravili vyhlásenie o vine, čím sa priznali k skutku, avšak toto sudca neprijal,“ povedal po vyhlásení verdiktu prokurátor Michal Šúrek s tým, že s podobným postupom sa ešte nestretol.
Posledným zo štvorice obžalovaných bol bývalý šéf bratislavského mafiánskeho gangu Róbert Lališ.
Proti oslobodzujúcemu verdiktu sa prokurátor odvolal, keďže bol presvedčený o vine obžalovaných. Ruskovi navrhoval trest dvadsaťjeden rokov.
Proces tak bude pokračovať na bratislavskom krajskom súde.
Vysvetlenie neprišlo
V týchto dňoch sudca Mestského súdu Bratislava I vypracoval písomné zdôvodnenie prvostupňového verdiktu. Dokument má 57 strán, SME ho má k dispozícii.
Očakávané vysvetlenie, prečo by si Černák s Kaštanom podľa súdu vymysleli príbeh o tom, že pre Ruska plánovali vraždu, v ňom však nie je.
“Trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.
„
Sudca v zdôvodnení konštatuje, že vina obžalovaného musí byť preukázaná jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností, čo sa v tomto prípade nestalo.
„Trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina,“ konštatuje.
Černák vypovedal, že na prelome októbra a novembra 1997 mal s Ruskom tri stretnutia. Prvé vyvolal sám Rusko a uskutočnilo sa v Černákovej firme v Banskej Bystrici.
Sprostredkovateľom bol podnikateľ Ján Kováčik, ktorý je dnes prezidentom Slovenského futbalového zväzu. Ako rodák z Brezna mal kontakty na černákovcov.
Rusko schôdzku nepoprel. Jeho verzia je však taká, že sám mal podozrenie, že ho Volzová chce dať zlikvidovať. Černáka sa vraj chcel opýtať, či o tom niečo vie.
Černákovci a sýkorovci
V tom čase medzi Ruskom a Volzovou prebiehal súboj o ovládnutie Markízy. Za Volzovou stál dnes už nebohý sýkorovec Peter Čongrády, ktorý ju spojil s Marianom Kočnerom a jeho komplicom Štefanom Ághom. Ruska chránili Ukrajinci.
Aj keď Rusko s Kočnerom boli vtedy proti sebe, neskôr sa zmierili a mali aj spoločné aktivity.
Ale späť k údajnej vražde. Ďalšie dve stretnutia s Ruskom už boli podľa Černáka a Kaštana v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Do akcie sa totiž černákovci rozhodli zapojiť aj Lališa z gangu sýkorovcov, keďže k akcii malo prísť v ich teritóriu.
Tieto schôdzky už Rusko poprel. Černák s Kaštanom však vypovedali, že na prvom bratislavskom stretnutí im odovzdal údaje o Volzovej. Na druhé priniesol už aj zálohu 500-tisíc korún, ktoré údajne odovzdal Kaštanovi na parkovisku.
Následne mali sýkorovci v spolupráci s černákovcami začať sledovanie Volzovej a rozbiehať prípravy na jej odstránenie.
Také veci nerobí
Sudca poukázal aj na svedectvo ďalšieho z černákovcov Slavomíra Surového. Vypovedal, že po prvej schôdzke v Banskej Bystrici sa mu Černák skutočne zdôveril, že Rusko si u neho chcel objednať Volzovej vraždu.
Vraj sa šéf pritom smial. Označil Ruska za blázna a povedal mu, že také veci nerobí. Surový tým podľa sudcu verziu Černáka zásadne spochybnil.
Černák bol po zadržaní v decembri 1997 obvinený zo série mafiánskych vrážd. Dostal doživotie, ktoré si odpykáva doteraz. Počas výkonu trestu sa rozhodol spolupracovať s políciou a postupne sa priznával k ďalším vraždám.
Vyšší trest ako doživotie už Černák za ďalšie objasnené vraždy dostať nemôže. Spolupráca s políciou však môže byť pre neho hodnotená priaznivo pri rozhodovaní súdu o podmienečnom prepustení na slobodu.
Aj keď už na to má nárok, zatiaľ o priepustku nepožiadal. Medzičasom o ňom začali nakrúcať film v hlavnej úlohe s hercom Milanom Ondríkom.
V prospech Ruska
Výpovede Černáka a Kaštana súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. „Obžaloba súdu nepredložila žiadny dôveryhodný dôkaz potvrdzujúci ich verziu,“ skonštatoval.
V prospech Ruska vypovedali ľudia z ochranky, ktorí ho vtedy sprevádzali, ďalší z bývalých černákovcov Ján Kán, spoluobžalovaný Lališ a aj ďalší sýkorovci.
Sudca Juhás sa pozastavil nad tým, že v tom čase zabezpečovali ochranku Volzovej práve sýkorovci, ktorí ju vraj mali zároveň zlikvidovať. Samotná Volzová na súde vypovedala o vyhrotených vzťahoch s Ruskom. O údajnej príprave jej vraždy však v tom čase nevedela nič.
„Súd jej výpoveď vyhodnotil ako rozporuplnú vo viacerých ohľadoch.“
V závere sudca pripúšťa, že počas vyšetrovania boli získané dôkazy podporujúce podozrenie zo spáchania skutku obžalovanými.
Pred súdom však nebol predložený žiadny silný priamy dôkaz ani kombinácia priamych a nepriamych dôkazov, prípadne ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by nepochybne viedli k záveru, že sa skutok naozaj stal.
V kauze okrajovo vypovedala aj Anna Nagyová – bývalá šéfka sekretariátu expremiéra Vladimíra Mečiara. Spoluzakladateľka Markízy Zita Furková svedčila o tom, že bola pri rozhovore, kde sa kolega Ľubo Gregor pýtal Ruska, či chce zlikvidovať Volzovú. Rusko to vraj vylúčil.
Bývalá manželka dnes už nebohého Gregora Ľubomíra, naopak, spomínala, ako sa jej raz manžel zveril, že o Ruskovom zámere odstrániť Volzovú vedel.
Beata
Balogová
