BRATISLAVA. Za päť týždňov by mala nadobudnúť účinnosť kritizovaná novela Trestného zákona.
Ruší špeciálnu prokuratúru, znižuje tresty a skracuje premlčacie lehoty. Stále však zostávajú možnosti, aby sa tak nestalo.
Prezidentka Zuzana Čaputová ohlásila, že urobí všetko preto, aby zákon nenadobudol účinnosť. Čo presne má na mysli, by mala povedať začiatkom týždňa.
V hre je prezidentkino veto, ale aj podanie na Ústavný súd, ktoré by si však vyžadovalo expresné konanie ústavných sudcov. Bolo by to neobvyklé, no nie vylúčené.

Možnosti, ktoré by mohli nastať, sa od seba líšia pomerne významne.
1. Veto prezidentky
Prezidentka Čaputová sa netají tým, že sa jej nepozdáva mimoriadne rýchle prijímanie takých závažných zmien, aké obsahujú novela Trestného zákona a trestného poriadku.
Politikov vládnej koalície už dva dni po zverejnení zámerov v decembri vyzvala, aby „zišli z kratšej cesty“, a o zamýšľanom postupe povedala, že je v rozpore s princípmi právneho štátu.
„Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta,“ hovorila prezidentka 8. decembra.
Parlament schválil zmeny vo štvrtok, na rozhodnutie o vete má Čaputová 15 dní. Inak by zákon nadobudol právoplatnosť aj bez jej podpisu.
Ak prezidentka zákon vráti parlamentu, koaličná väčšina zrejme nebude mať problém veto prelomiť. Urobiť tak môže prakticky kedykoľvek.
Návrh zákona ráta s účinnosťou novej legislatívy od 15. marca, špeciálna prokuratúra by mala zaniknúť 20. marca. Časová rezerva v návrhu naznačuje, že vládne strany rátali s možným vetom prezidentky.
Od prezidentky by bolo logické, aby sa potom účinky novely snažila zvrátiť podaním na Ústavný súd. Ten by mohol účinnosť zákona pozastaviť, ale napríklad aj vyhlásiť jeho pasáže za protiústavné.
2. Rozhodovanie Ústavného súdu
Čaputová už vopred za „realistickú možnosť“ okrem veta označila aj podanie na Ústavný súd. Opakovane spomínala najmä to, že má pochybnosti najmä o dôvodoch skráteného konania.
Pre podobné výhrady k zrýchlenému konaniu už v minulosti v Košiciach spochybnila tzv. rodinný balíček z čias vlády Igora Matoviča. Parlament ho prijal v júni 2022 v rekordne krátkom čase. Od návrhu vlády po hlasovanie parlamentu ubehlo len šesť dní.
Ústavný súd dal Čaputovej v decembri 2022 za pravdu s vysvetlením, že podmienky na skrátené konanie neboli už na prvý pohľad splnené.
Výčitky by sa mohli opakovať aj teraz.
O splnení podmienok na skrátené konanie pri trestných kódexoch pochybujú napríklad aj šéf špecializovaného súdu Ján Hrubala či Rada prokurátorov.
Naopak, politici Smeru, Hlasu a SNS presviedčajú verejnosť, že dôvodom na rýchle konanie je údajné masové porušovanie ľudských práv. Rozhodnutia Ústavného súdu, na ktoré sa odvolávajú, sa však v drvivej väčšine ani neviažu na pochybenia špeciálnej prokuratúry, ktorej zrušenie má údajne situáciu vyriešiť.
Rozhodujúci preto bude pohľad ústavných sudcov. Posudzovať budú zrejme aj obsahovú stránku zmien.
Pochybnosti vznikajú najmä pre možnú retroaktivitu noviniek. Novela umožní napríklad spätne prehodnocovať výhody, ktoré získali spolupracujúci obvinení v otvorených kauzách, a otvorí sa tiež priestor spätne otvoriť ich dohody schválené súdmi. Premlčia sa aj viaceré kauzy, ktoré sú už na súdoch.
Ústavný súd bude mať po prijatí prezidentkinho podania niekoľko možností, nie je viazaný žiadnymi lehotami.
V prvom slede rozhodne o tom, či podanie prijíma na ďalšie konanie. Keby súd podanie odmietol, zákon by vstúpil do platnosti tak, ako to naplánovala koalícia.
Ak by návrh prijal na ďalšie konanie, znamenalo by to, že ústavní sudcovia budú novelu ďalej skúmať. Mohli by tiež pozastaviť jej účinnosť, kým nerozhodnú v merite veci.
Druhou možnosťou by bolo pozastavenie účinnosti do komplexného posúdenia novely. To by trvalo prinajmenšom niekoľko mesiacov. Napríklad o treste prepadnutia majetku, ktorý napadol Smer, rozhodoval Ústavný súd viac ako dva a pol roka.
3. Čaputová môže hrať vabank
Koalícia má pri presadzovaní nových trestných kódexov navrch v tom, že môže po prípadnom vetovaní zákona schváliť všetko nanovo v takom termíne, aby mal Ústavný súd napríklad len jediný deň na prípadné pozastavenie účinnosti zmien.
Ak by ústavní sudcovia pozastavili účinnosť zákona až po jeho vstupe do účinnosti, následky novely by sa už nedali zvrátiť. Najmä premlčané skutky by už zostali premlčané navždy.
Prezidentka by preto mohla taktizovať a snažiť sa získať strategickú výhodu, čo by však ťažšie vysvetľovala verejnosti. Napriek nesúhlasu s obsahom by novelu predsa len podpísala a súčasne by sa obrátila na Ústavný súd. Poskytla by mu tým mesačný či dokonca viac než mesačný priestor na to, aby stihol zasiahnuť.
O jej podaní bude rozhodovať plénum Ústavného súdu, teda všetci jeho sudcovia. Zasadá zvyčajne každú stredu, do 15. marca teda zrejme ešte päťkrát.
Práve časová tieseň sa spomína ako najčastejšia komplikácia pri pokusoch zvrátiť účinky nových trestných kódexov. Ústavní sudcovia obvykle rozhodujú o podobnom kroku niekoľko týždňov až mesiacov.
Napríklad, keď parlament za bývalej vlády schválil zákon, podľa ktorého sa mali znižovať dôchodky bývalým komunistickým predstaviteľom, opozičný Smer sa obrátil na Ústavný súd v decembri 2021. Rozhodnutie o pozastavení účinnosti zákona prišlo v marci 2022.
Čaputová pred troma rokmi podpísala zákon o zavedení trinástych dôchodkov, hoci sa jej nepozdával spôsob jeho schválenia. Poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina schválili novelu zrýchlene pár dní pred parlamentnými voľbami.
„Zvolený postup vlády a parlamentnej väčšiny považujem za učebnicový príklad toho, ako by sa zákony, ktoré sa týkajú takmer 1,5 milióna občanov a finančných nákladov vo výške takmer pol miliardy eur ročne, prijímať nemali,“ vysvetľovala v marci 2020 Čaputová, prečo sa obrátila na Ústavný súd.
Na zrýchlené konanie podľa nej ani zďaleka neboli splnené podmienky.
Podobnému postupu nasvedčuje to, že Čaputová v posledných dňoch už nehovorila, že sa chystá novelu vetovať. Vo štvrtok zdôraznila, že jej cieľom bude, aby zákon vôbec nenadobudol účinnosť.
„Bez odbornej oponentúry pripravená novela v oblasti trestného práva môže spôsobiť celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou,“ hovorí Čaputová.
Premiér Robert Fico už v piatkovom videu Čaputovej vyčítal jej snahu zabrániť účinnosti novely.
„Ak by prezidentka naozaj mala záujem na vylepšení prijatej novelizácie, môže predsa zákon vetovať a priložiť k vetu potrebné zmeny, ktoré Národná rada zváži a v prípade potreby aj schváli,“ povedal Fico.

Beata
Balogová
