BRATISLAVA. Ako si voliči vysvetlia, že vládny Smer nabáda prezidentku k vetovaniu svojej vlastnej novely Trestného zákona a naopak, prezidentka zvažuje, že zákon podpíše, aj keď s ním hlboko nesúhlasí?
Už tento týždeň sa môže tento zvláštny scenár naplniť.
Keďže vládna koalícia vo štvrtok minulý týždeň v parlamente po troch mesiacoch presadila zrušenie špeciálnej prokuratúry a úľavy pre ekonomických a násilníckych kriminálnikov, hlavný politický súboj o účinnosť zmien teraz zvedie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Smer aj prezidentská kancelária môžu začať taktizovať. Záujmom premiéra Roberta Fica a jeho Smeru je, aby zmeny v trestnej politike štátu už nikto nemohol zvrátiť, kým 15. marca nadobudnú účinnosť.
Prezidentka, naopak, urobí všetko, čo je v jej právomoci“, aby nové pravidlá nikdy neplatili.
Pre Smer môže byť v skutočnosti výhodnejšie, keby prezidentka Trestný zákon vetovala.
Koalícia by si potom mohla vybrať termín, kedy jej veto v parlamente prelomí. Čím bližšie k účinnosti zákona tak urobí, tým menšiu šancu dostane Ústavný súd, aby zákonu pozastavil účinnosť, kým začne platiť v praxi.
Pre prezidentku zas môže byť nezvyčajne výhodnejšie zákon nevetovať, podpísať ho a vytvoriť tak približne päťtýždňové okno pre rozhodovanie Ústavného súdu, na ktorý sa plánuje obrátiť.
Politici vládnej koalície už k tejto možnosti svojimi vyjadreniami urobili prvý krok. Nepriamo prezidentku nabádajú, aby zákon vetovala.
Hlava štátu pritom ešte schválenú novelu z Národnej rady od štvrtka večera nedostala. Bez jej doručenia nemôže rozhodnúť.
Môže Čaputová dosiahnuť, aby zmenený Trestný zákon neplatil? V hre je jej veto, ale aj rýchly podpis zákona Čítajte Fico: Pripomienky prezidentky by vraj zvážili, prípadne aj schválili
„Ak by prezidentka naozaj mala záujem na zlepšení prijatej novelizácie, môže predsa zákon vetovať a priložiť k vetu potrebné zmeny," vyhlásil ešte v piatok predseda vlády a Smeru Robert Fico. Pripomienky hlavy štátu potom podľa neho Národná rada „zváži a v prípade potreby aj schváli“.
Cez víkend nepriame pobádanie k prezidentkinmu vetu pridali aj minister vnútra za Hlas Matúš Šutaj Eštok či poslanec SNS Roman Michelko.
Minister Eštok v nedeľu vyhlásil, že sú pripravení vyjsť v ústrety pripomienkam prezidentky, „ak má problém s premlčacími lehotami“.
„Ak prezidentka túto časť trestných kódexov vráti a bude namietať, že má s tým problém (...) sme schopní otvoriť o tom debatu a vieme prípadne urobiť nejakú korekciu,“ povedal aj Michelko.
Reagovali tak najmä na rozsiahlu kritiku, že spolu s ekonomickou kriminalitou poslanci Smeru, Hlasu a SNS skrátili z dvadsiatich rokov na desať aj premlčaciu lehotu po znásilneniach.
Smer podcenil, čo úľavami pre násilníkov spôsobí. Pri znásilneniach zavádza Českom aj Nemeckom Čítajte Smer veto prezidentky nepotrebuje, ak chce ďalšie zmeny
Ak by vládna koalícia skutočne chcela opäť meniť podobu Trestného zákona, vôbec na to nepotrebuje súčinnosť prezidentky.
Keďže zákon začína platiť v polovici marca, stále by ho stihli v skrátenom konaní zmeniť, kým nadobudne účinnosť.
„Po tom, ako novela Trestného zákona vyjde v Zbierke zákonov, poslanci ju vedia novelizovať ešte pred jej účinnosťou,“ vysvetľuje vedúci katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer.
Ak by koalícia novelu novely stihla prijať, odvrátila by premlčanie všetkých doteraz nevyšetrených prípadov znásilnení z rokov 2004 až 2014.
Zmeniť lehoty mohla pritom koalícia ešte pred štvrtkovým hlasovaním. Hoci ministra spravodlivosti Borisa Suska zo Smeru na skrátenie premlčacích lehôt pri znásilneniach v stredu upozornila poslankyňa PS Zuzana Števulová, do štvrtka žiadne zmeny koalícia nepripravila.
V stredu a vo štvrtok pritom bývalý policajný prezident a dnes poslanec Smeru Tibor Gašpar predkladal k novele ešte dva pozmeňujúce návrhy. Spolu predložil tri.
Tento postup však nie je pre vládne strany výhodný. Schváleniu ďalšej novely by opäť predchádzali tri rozpravy v parlamente, ktoré by opozícia mohla opäť predlžovať, prípadne kritizovať vládu, že nedokázala zákon pripraviť poriadne.
Števulová z PS: Obhajobu úľav pri znásilneniach si v koalícii vyrobili až dodatočne Čítajte Prezidentka podpíše alebo vetuje?
Podľa informácií SME sa ako čoraz reálnejšia javí možnosť, že prezidentka napriek nesúhlasu novelu Trestného zákona podpíše a nevráti ju parlamentu. Potom by sa mohla obrátiť na Ústavný súd, čo už ohlásila.
Postup by sa verejnosti vysvetľoval ťažšie, keďže Čaputová veto sama pripúšťala. Ústavný súd by tak mohol napokon získať viac času na rozhodnutie, či novele pozastaví účinnosť.
Ak prezidentka zákon podpíše, a teda na prvý pohľad s ním bude súhlasiť, nič jej nebráni v tom, aby sa neskôr obrátila na Ústavný súd, vraví ústavný právnik Radoslav Procházka.
Prezidentka tak už postupovala, keď podpísala zákon Smeru k trinástym dôchodkom a potom ho napadla na Ústavnom súde. Poslanci návrh schválili v skrátenom konaní len pár dní pred voľbami 2020.
„Problém nevidím ani v tom, že by prezidentka pred podaním na Ústavný súd nevyužila všetky svoje právomoci, vrátane veta,“ hovorí Káčer.
Ak prezidentka zmeny vetuje, môže to urobiť dvojako.
Parlamentu by mohla navrhnúť zoznam zmien, ktoré by podľa nej zákon opravili. Poslanci o nich hlasujú jednotlivo a koalícia si teda môže vybrať, ktoré a či vôbec niektoré z nich prijme, vysvetľuje Káčer.
Vlastné zmeny obsahu už poslanci v novele robiť nemôžu.
Keďže však prezidentka od decembra kritizuje mimoriadne rýchle prijímanie takých závažných zmien a varovala pred „nepredvídateľnými celospoločenskými škodami“, je možné, že v prípade veta by poslancom skôr navrhla neprijať zákon ako celok.
V takom prípade by koalícia rozhodovala iba o tom, či vlastný zákon jej poslanci odmietnu, alebo ho schvália v pôvodnom znení.
Beata
Balogová
