BRATISLAVA. Ministri Matúš Šutaj Eštok z Hlasu a Robert Kaliňák zo Smeru neodpovedajú na otázky, či získali bezpečnostnú previerku.
Ešte pred pár mesiacmi túto tému sami živili, keď hovorili o niekdajšom ministrovi vnútra za OĽaNO Romanovi Mikulcovi.
„Minister Mikulec nie je nepopísaný papier, keď tvrdí, že bezpečnostnú previerku mať nemusel. Je to dlhoročný, vysokopostavený spravodajský dôstojník, ktorý veľmi dobre rozumel problematike utajovanej skutočnosti,“ hovoril Šutaj Eštok ešte vlani v apríli.
Mikulec vraj previerku k tajnostiam NATO nepotrebuje. Načo je potom Naďovi? Čítajte Mikulca chcela bývalá opozícia zo Smeru a z Hlasu pre chýbajúcu previerku odvolávať z funkcie. Šutaj Eštok žiadal aj priamo prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby ho odvolala.
Pohon na Mikulca nastal po správe Národného bezpečnostného úradu, ktorý prišiel s prekvapivým stanoviskom, že minister bez osobitného certifikátu sa nemohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami NATO a EÚ.
„NBÚ musel informovať NATO, že sa vlastne minister vnútra neoprávnene oboznamoval s ich skutočnosťami. Čo je medzinárodná hanba,“ tvrdil poslanec Smeru Marián Saloň.
Odkedy sa Šutaj Eštok stal ministrom vnútra za Hlas a Kaliňák ministrom obrany za Smer, dvojica na otázky o vlastných previerkach neodpovedá.
Kaliňákovo ministerstvo obrany na otázky SME neodpovedalo vôbec. Ministerstvo vnútra sa zas vyhlo otázke, či Šutaj Eštok má previerku a na aký stupeň, prípadne či o ňu aspoň požiadal NBÚ. Preverovanie môže trvať niekoľko mesiacov.
„Možnosť oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami na národnej úrovni vyplýva zo samotnej funkcie ministra,“ upozornilo Šutajovo Eštokovo ministerstvo.
O to spor nikdy nebol, tento argument používal na svoju obranu aj Mikulec. Otázne je, či sa táto automatická výsada ministra vzťahuje aj na dokumenty EÚ a NATO.
Kým Mikulec tvrdil, že ako osoba s osobitným postavením sa mohol oboznamovať prakticky so všetkým, jeho oponenti tvrdili opak.
„Minister previerku nemusí mať, lebo je zo zákona oprávnený dostávať aj tajné informácie, ale len tie slovenské, nie z EÚ a z NATO,“ tvrdil šéf Hlasu Peter Pellegrini minulý rok v apríli.
„Minister vnútra disponuje certifikátmi vydávanými NBÚ, ktoré oprávňujú jeho držiteľa oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami na úrovni EÚ a NATO,“ tvrdí ministerstvo vnútra.
Lenže rozdiely sú v detailoch. Certifikát na stupeň vyhradené mohol Šutaj Eštok získať aj bez riadneho preverenia. Osvedčenie v takom prípade vydáva ministerstvo vnútra vlastnému šéfovi, a na jeho základe potom NBÚ len pomerne formálne vydá daný certifikát.
Rozdiel by nastal, ak by Šutaj Eštok žiadal o certifikát na vyšší stupeň, či už tajné, alebo prísne tajné. V takom prípade by musel prejsť hĺbkovým preverením, ako pri klasickej bezpečnostnej previerke.
Smerohlasu chýbali previerky, len keď bol v opozícii (komentár) Čítajte Poučili ho podriadení
Na doplňujúce otázky, na aký stupeň má Šutaj Eštok vydaný certifikát pre potreby dokumentov EÚ a NATO, jeho ministerstvo už neodpovedalo.
Podrobnosti o ministroch nemôže povedať ani NBÚ, odvolal sa na to, že bezpečnostné spisy ľudí sú utajovanou skutočnosťou.
Úrad nepovedal ani všeobecne, koľkí členovia súčasnej vlády požiadali o bezpečnostnú previerku.
Potvrdil však, že daná osoba, napríklad minister, môže požiadať o certifikát NATO alebo EÚ príslušného stupňa. Ak ho dostane, musí byť poučený o „svojich povinnostiach vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností týchto zoskupení“, povedal hovorca NBÚ Peter Habara.
Ministerstvo vnútra hovorí, že Šutaj Eštok poučený bol. „Minister vnútra bol interne poučený o spôsobe nakladania s utajovanými skutočnosťami odborom bezpečnosti sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti,“ odkázalo.
Bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) upozorňuje, že bez riadnej previerky by sa Kaliňák či Šutaj Eštok nemali ani zúčastňovať na zasadnutiach Severoatlantickej rady či Rady EÚ, ak sú obsahom stretnutí aj utajované skutočnosti.
Aj to patrilo k dôvodom, pre ktoré sám po nástupe do funkcie požiadal, aby ho preverili na najvyšší stupeň prísne tajné.
„Každý člen vlády, rovnako aj štátni tajomníci a vysokí funkcionári, musia disponovať bezpečnostnou previerkou minimálne na stupeň tajné,“ myslí si Naď.
Spomínané stretnutia na úrovni NATO či EÚ prebiehajú často v utajenom režime a striktne vzaté ľudí bez previerky by na ne pustiť ani nemali.
Zodpovednosť za dôveryhodnosť ľudí z tej-ktorej krajiny je však ponechaná na členskej krajine, a tak sa v praxi nestáva, že by napríklad ministrovi odopreli vstup na citlivé rokovanie.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. (zdroj: TASR)Kaliňák by zrejme mal problém
Naď hovorí, že za jeho pôsobenia mali previerku aspoň na stupeň tajné všetci vysokí funkcionári, generálni riaditelia a väčšina riaditeľov odborov.
Dnes by to bol zrejme problém najmä u samotného ministra. Kaliňák bol len v posledných mesiacoch obvinený z podplácania či zo založenia zločineckej skupiny. Stíhanie zastavila Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku cez paragraf 363 Trestného poriadku.
Kauzu Súmrak pritom vyšetrujú ďalej. Bezpečnostný dotazník, ktorý je súčasťou preverovania a má 64 strán, sa pritom priamo pýta okrem blízkych kontaktov aj na všetky vznesené obvinenia proti preverovanému, ale aj na spôsob skončenia trestného stíhania.
Taký istý problém by mal zrejme aj premiér Robert Fico. Ani Úrad vlády neodpovedal na otázku, či premiér žiadal NBÚ o previerku.
Kaliňák previerku nikdy nemal, hoci je trojnásobným ministrom vnútra. Preverením neprešla ani jeho neskoršia nástupkyňa Denisa Saková z Hlasu. Nemali ani certifikáty pre potreby NATO a EÚ. Obaja tvrdili, že o ne nežiadali, pretože sa s utajovanými materiálmi Aliancie či Únie nikdy neoboznamovali.
Juraj Krúpa z SaS hovorí, že po rozruchu okolo Mikulcovej previerky by čakal riadne preverenie Šutaja Eštoka, ale aj Kaliňáka.
„V minulosti sa navážali do ministra vnútra za to, že previerkou nedisponoval a vyžadovali ju od neho. Patrilo by sa teda, aby títo páni aj sami disponovali previerkou,“ vraví. Bez nej by sa obaja ministri podľa Krúpu nemali oboznamovať so žiadnou utajovanou skutočnosťou EÚ alebo NATO, ktorá prevyšuje stupeň vyhradené.
Interpretácia zákona, s ktorou minulý rok prišli NBÚ či vtedajšia opozícia, bola sporná a odborníci sa neskôr zhodli, že zákon je v tomto smere nejednoznačný.
Prezidentka Čaputová hovorila o „nesprávnom až absurdnom“ prístupe, aby noví ministri obrany či vnútra museli mesiace po nástupe čakať na previerku. Smer i Hlas verejnosť presviedčali, že to inak nejde.
Beata
Balogová
