Ministerstvo životného prostredia vykúpi v slovenských národných parkoch len tie súkromné pozemky, kde predošlé vedenie podpísalo s vlastníkmi zmluvy.
Ostatné výkupy sú podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) pre štát nezmyselné a neekonomické. Takto jasne znelo stanovisko envirorezortu v decembri 2023.
"Nepotrebujeme ako štát vlastniť žiadne pozemky, napríklad v piatom stupni ochrany prírody," vyhlásil vtedy minister.
V decembri pre eReport hovoril o slovenských národných parkoch ako o "takzvaných" a "samozvaných". A o výkupoch pozemkov v nich ako o "špinavom primitívnom realitnom biznise", ktorý nastavili "budajovci".
V reakcii na otázky SME teraz Taraba hovorí, že zmysel výkupu pozemkov nijako nepopiera. Vidí ho napríklad vo vykúpení pozemkov v jednom z parkov a "ten príkladne dokončiť".
Ministerstvo zahodí 8592 ponúk. Iba že by nie...
Slovensko má peniaze na výkup pozemkov v národných parkoch z plánu obnovy. Celkovo približne 68 miliónov eur. Ambíciou bolo v minulom roku odkúpiť 12 000 hektárov.
Pre súkromných vlastníkov zriadilo stránku ponukavykupupozemkov.sk, cez ktorú mohli záujem prejaviť.
Cez portál bolo ponúknutých vyše 2306 hektárov v 8592 ponukách od 2461 zaregistrovaných záujemcov. Najvyšší záujem o odpredaje bol v Malej Fatre. Tu ponúkli súkromní vlastníci 1130 hektárov. Nasleduje Slovenský kras, kde ponúkli 640 hektárov a Veľká Fatra, kde ponúkli 190 hektárov.
Začiatkom tohto roka Taraba na stránku zavesil oznam "Výkup pozemkov bol zrušený".Všetky zaslané zmluvy budú skartované, ďalšie kolo výkupov nebude a peniaze ministerstvo presunie inam.

Ministerstvo sa chystá vykúpiť iba tie pozemky v národných parkoch, kde zmluvy podpísalo už predošlé vedenie. "Takto sa ministerstvo vyhne plateniu pokút za odstúpenia od zmlúv," vysvetľuje rezort.
Najviac takýchto podpísaných zmlúv je v národných parkov Malá Fatra, Poloniny a Pieniny.
Budú či nebudú nové výzvy?
Zároveň web oznamuje, že ďalšie kolá na zapisovanie ponuky pozemkov už vyhlásené nebudú.
V stanovisku pre SME však už ministerstvo také jednoznačné nie je. Mechanizmus z webovej stránky ponukavykupupozemkov.sk spustený predchádzajúcou vládou je vraj pozastavený "dočasne".
"Mechanizmus tak, ako bol predošlou vládou nastavený, bol nesystémový, nehospodárny a nedokázal splniť to, čo sa výkupom avizovalo," tvrdí.
„Nijako nepopieram zmysel výkupu pozemkov a nájdeniu riešenia pri kompenzácii súkromných vlastníkov," hovorí po novom Taraba.
Dodáva, že "potrebujeme mechanizmus, ktorý bude predvídateľný, systémový a hospodárny a ak máme malo financií, dáva väčšiu logiku použiť ich na výkup napríklad v jednom národnom parku a ten príkladne dokončiť".
Sami si to vymysleli a presvedčili Brusel
Podľa Tarabu si "budajovci" sami napísali, že z plánu obnovy vykúpia pozemky v najprísnejšie chránených častiach prírody, a presvedčili o tom európske inštitúcie.
"Poďme to vykúpiť, nech to vlastní štát. Pričom zákon určuje, že tam nemôžete nič robiť. Môže to vlastniť aj Bill Gates, nemôže tam nič robiť. A oni si povedali, že za 70 miliónov eur to idú vykúpiť," povedal v rozhovore pre eReport.
Výkupy pozemkov sa však dostali do strategických dokumentov ministerstva ešte pred ministrovaním Jána Budaja (Demokrati). Envirostratégia 2030, dokument z februára 2019, bol schválený vládou, v ktorej sedela aj SNS.
Stratégia hovorí, že "z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu".
"Je to komická argumentácia a je smutné že takto argumentuje vrcholný predstaviteľ ministerstva," reaguje na Tarabu bývalý štátny tajomník ministerstva, Michal Kiča (Demokrati). Už spomínaná stratégia podľa neho vidí v dlhodobých výkupoch "jedno z kľúčových opatrení na podporu biodiverzity".
Ako majú ľudia veriť štátu?
SME hovorilo aj s tými, ktorí svoje pozemky ponúkali štátu. Pod vlastnými menami hovoriť nechcú.
Žili v tom, že pozemky predajú. Pri zasielaní zmlúv im vznikli aj finančné náklady, napríklad na notárske poplatky pri overovaní podpisu. Mnohých to stálo aj nemálo času. "Makali sme s tým, u notára sme boli, v akom štáte to žijeme, keď sa toto môže stať," hovorí vlastník, s ktorým SME hovorilo. U notára minul sto eur.
Ministerstvo tieto náklady nepreplatí. "Finančné prostriedky, ktoré záujemcovia o predaj vynaložili na overenie podpisu a poštovné, sú ich výdavky na predbežné obchodné jednanie," hovorí.
"Mrzí ma, že nové vedenie ministerstva na tému výkupu pozemkov s nami nediskutovalo, postavili nás pred hotovú vec," hovorí riaditeľ národného parku Slovenský kras, Milan Olekšák.
"Štát vychádza ako nespoľahlivý partner, jeden mesiac ľudí motivuje, aby ponúkli pozemky na predaj, o mesiac to celé zastaví. Štát ako keby nevedel, čo chce," dodáva s tým, že nehovorí len za seba. Takto sa mu ozývali aj ľudia, ktorý počítali s s tým, že pozemky predajú. "Čakali už len na podpisy zmlúv, sú sklamaní," konštatuje.
Ľudia e-mailom dostali informáciu, že zmluvy budú skartované, vysvetlenie nemajú. "Prišiel e-mail a to je všetko," povedal jeden z vlastníkov pre SME. Na správe sa teda pýtajú, či je toto konečné rozhodnutie.
Prečo kupovať pozemky v národných parkoch
Riaditeľ Olekšák zo Slovenského krasu má na stole 45 zmlúv. "Predstavuje to približne 400 hektárov, všetko cenné územia," hovorí.
"Na pozemok sa nepozeráme len pre ochranu prírody, ale aj podzemia – jaskýň a vodných zdrojov, poňal by som to takto komplexnejšie. Hodnota pozemku nie je len v ochranárskom hľadisku," dodáva.
Minister Taraba o hodnote pozemkov pochybuje. "Akú hodnotu to má tam, kde nemôže pomaly ani ísť?" pýta sa v rozhovore pre eReport.
Bývalý štátny tajomník Kiča hovorí, že v piatom stupni ochrany je výkup pozemkov najodôvodnenejší. Tu sa totiž na neštátnych pozemkoch vyplácajú náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Teda niečo ako ujmy.
"A štát tu bude náhrady vyplácať stále, donekonečna. Výhodnejšie preňho je 'splniť' si túto 'povinnosť' jednorazovým výkupom. Len v Tatranskom národnom parku za pätnásť rokov vyplatili neštátnym vlastníkom, urbárnikom, sedemnásť miliónov eur. Za obmedzenie ťažby," vysvetľuje Kiča.
"Ujmy navyše podliehajú inflácii. A čo kúpime dnes, je lacnejšie, ako čo kúpime o rok, dva či tri," dodáva europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko). Myslí si, že v dobre fungujúcom štáte je ochrana prírody na štátnych pozemkoch najlacnejšia. Peniaze z plánu obnovy treba podľa neho využiť, štát sa vie dostať k veľkým výmerám a takáto investícia do budúcnosti je výhodná.
Keď nevyriešime všetko, nepoďme riešiť nič
Jeden z argumentov ministra Tarabu je aj ten, že štát podľa neho potrebuje na výkup všetkých pozemkov v národných parkoch 500 miliónov eur. Iba tak by sa podľa neho naplnil účel výkupu. Hovorí, že tieto peniaze nemáme, a keby sme ich aj mali, dnes ich potrebujeme investovať efektívnejšie.
Argumentovať, že ide o "zlomkové" riešenie, a preto ho nerobme vôbec, je podľa Kiču absurdné a krátkozraké. Nepopiera, že suma nevyrieši výkup vo všetkých národných parkoch. Ako dôležité však vidí začať a doháňať susedov, ktorí sú omnoho ďalej a dávajú do výkupov desiatky miliónov eur. Výkupy dlhodobo robia v Maďarsku, Česku, Poľsku aj Rakúsku.
"Výborný príklad je práve rakúsky Národný park Donau-Auen, tam sa pozemky systematicky vykupujú už dvadsať rokov, odkedy národný park vznikol," hovorí.
Za nezmyselné považuje Tarabove tvrdenie aj Wiezik. Hovorí, že nikdy sa nedá vykúpiť všetko a už vôbec nie naraz. "Rozumiem, že pánovi Tarabovi je to proti srsti, ale tu sa musíme pozerať na záujmy štátu, a nie Tarabove osobné preferencie," hovorí.
Jeden vzorový národný park
Wiezik spochybňuje aj Tarabove slová o tom, že by výkup zrealizoval len v jednom národnom parku, ale poriadne.
"Nech sa páči, ak to dokáže," odkazuje mu. Nemyslí si však, že to bude možné. Pýta sa, ako bude presviedčať tých vlastníkov, ktorí pozemky nechcú predať. Taraba podľa neho týmito slovami len vytvára falošnú dilemu, buď jeden, alebo žiadny.
"Treba robiť, čo je dosiahnuteľné. Každý hektár vykúpený do vlastníctva štátu znižuje problémy pri správe územia," tvrdí.
Faktom na Slovensku je aj veľká rozdrobenosť vlastníctva. Napríklad Slovenský kras má registrovaných na svojom území viac ako 55 000 vlastníkov.
Špinavý realitný biznis
Taraba označil výkupy cez aukčný portál spustený za minulých vlád za "špinavý realitný biznis".
Kiča hovorí zase o tom, že za svojho pôsobenia v rezorte videl snahy aj zahraničných realitných agentúr vykupovať pozemky v chránených územiach. Napríklad v Poloninách práve v čase, keď štát robil kampaň svojim výkupom. Pozemky chcú podľa neho nadobúdať aj priekupníci. "Podobne ako sme zažili špekulatívne vykupovanie ornej pôdy zo zahraničia," dodáva.
Experti sa zhodujú, že vlastniť pozemky vo vysokých stupňoch ochrany, práve pre vyplácanie kompenzácií, môže byť výhodné.
Mimovládne organizácie sa tomto "biznise" podľa Kiču profitovať nemôžu. Hovorí, že keď raz štát nadobudne pozemok od súkromného vlastníka, nevie ho posunúť mimovládnej organizácii. "Zákon je v tomto jednosmerný, takýto mechanizmus nemáme," tvrdí.
Čokoľvek iné, len nie výkupy
Taraba v rozhovore pre eReport hovorí, že bude hovoriť aj Európskej komisii, že výkupy nemajú nič spoločné s reformou národných parkov. "Nám je úplne jedno, kto to vlastní. Štát vie použiť 70 miliónov na modernizáciu čohokoľvek iného," povedal. V rozhovore menuje ako príklady výstavbu priehrad, korigovanie riek či protipovodňové opatrenia.
Tu však môže minister v Bruseli podľa europoslanca Wiezika naraziť.
Výkupy pozemkov sú totiž v pláne obnovy viazané na splnenie presne stanovených cieľov. Prostriedky je možné presúvať, ale presun musí schváliť Európska komisia. Cieľ už možné meniť nie je, treba ho dosiahnuť, ide o to, akým nástrojom. Keď to podľa vlády nemá byť výkup pozemkov, musí nájsť iný nástroj.
Dnes podľa plánu obnovy vykupovanie pozemkov lepšie chráni biodiverzitu, viaže uhlík či zapadá do koncepcie rozvoja regiónov na báze prírodného turizmu. Tomu zodpovedajú aj ukazovateľa.
"Presun je podmienený tým, že tento efekt by bol dosiahnutý iným nástrojom. Neviem si úplne predstaviť, aká diametrálne odlišná aktivita by toto mohla byť. Určite to nemôže ísť na kanalizácie," hovorí Wiezik.
"Prepásť situáciu, že na výkupy máme peniaze, len preto, že sa táto idea niekomu nepáči, čo je u pána Tarabu evidentné, je nevhodné," dodáva.

Beata
Balogová
