BRATISLAVA. Navrhovaná novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne envirorezortu je ďalším krokom k znižovaniu štandardov ochrany životného prostredia.
Zhodujú sa na tom mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke k zákonu.
Hromadná pripomienka
Ministerstvo životného prostredia prichádza podľa nich s návrhom, ktorý narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.
Spolu 28 mimovládnych organizácií a iniciatív zverejnilo hromadnú pripomienku k novele zákona o EIA.
Taraba zverejnil úpravy v posudzovaní vplyvov na životné prostredie Čítajte Sú medzi nimi organizácie ako Via Iuris, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme-CEPA, Lesoochranárske zoskupenie VLK či Inštitút pre ochranu prírody.
Rana pre verejný záujem, proti právu EÚ
Novela podľa nich vytvára chaos v legislatívnom prostredí a vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu. Poukazujú na to, že napriek tomu, že ide o kľúčový zákon v tejto oblasti, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní.
„Predkladaná novela je ďalšou ranou pod pás pre práva verejnosti a pre ochranu našej prírody. Bežní ľudia aj samosprávy prichádzajú o dôležité informácie. Návrh vypúšťa ich účasť v zisťovacom konaní, známom ako ‚malá EIA‘, ktoré však je kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. A to všetko v hrubom rozpore s právom EÚ a tiež s Aarhuským dohovorom,” povedala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Mimovládky zároveň upozorňujú na to, že už teraz je jasné, že onedlho bude musieť byť EIA novelizovaná znova v súvislosti s dlho očakávanou stavebnou reformou. Takýto nekoncepčný prístup vnáša podľa nich do povoľovania veľkých stavieb neprehľadnosť, nepredvídateľnosť a chaos.
Problémom to bude tak pre investorov, ako aj pre úradníkov a verejnosť, ktorí nebudú absolútne vedieť, ako pri povoľovaní jednotlivých činností postupovať.
Asi najvýraznejšia zmena v novele sa týka zisťovacieho konania. V tejto fáze sa určuje, ktorý projekt pôjde do samotného procesu posudzovania, a ktorý z hľadiska životného prostredia posudzovaný byť nemusí. V tejto časti je v podstate vylúčená verejnosť aj obce, ktoré nemajú projekt priamo na svojom území, poukazujú mimovládky.
Príklad golfového ihriska
Účasť verejnosti, odborníkov a obcí, ktoré projekt ovplyvní, je pritom dôležitou súčasťou celého procesu, pretože práve v zisťovacom konaní dochádza k upozorneniu na škodlivosť projektov.
Príkladom je zámer stavby golfového ihriska v ochrannom pásme Nízkych Tatier.
„Významnú úlohu v procese vtedy zohral Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, ktorý upozornil na vplyv na významné chránené územia v okolí, keď sa kompetentné štátne inštitúcie k tomu postavili mimoriadne laxne. Ak by platil navrhovaný zákon, dnes by tu golfové ihrisko stálo, chránené mokrade v území európskeho významu by prichádzali o vodu, natekali by do nich chemické látky a postupne by zanikli a časť regionálneho biocentra Chraste by bola zničená hneď,” uviedol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.
V neposlednom rade zákon mení informovanie verejnosti. Odstraňuje povinnosť zverejnenia informácií o projekte na úradnej tabuli, čo znemožňuje obyvateľom, najmä v dotknutých obciach, aby sa oboznámili s projektom alebo k nemu vzniesli svoje pripomienky.
Podľa nových pravidiel tak obyvatelia budú vedieť oveľa ťažšie ovplyvniť výstavbu škodlivých projektov v ich okolí, upozornili mimovládky.
