BRATISLAVA. Minister spravodlivosti Boris Susko chce opäť otvárať niekoľkokrát vyšetrenú samovraždu Milana Lučanského, no pri minulotýždňovom úmrtí vo väzení v Nitre na to dôvody nevidí.
Vo väzbe tam zomrel 36-ročný Ján M., ktorého našla väzenská stráž v stredu večer obeseného v cele. Rovnakým spôsobom zomrel vo väzbe koncom roka 2020 bývalý policajný prezident Lučanský. Obesil sa na teplákovej bunde.
„Napriek poskytnutej prvej pomoci zo strany personálu a následne privolanej rýchlej zdravotnej pomoci sa obvineného, žiaľ, nepodarilo oživiť,“ informovala o minulotýždňovom úmrtí v Nitre hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská.
Púchovský: Fico roky živí tému o nejakej vražde, pritom sám na Lučanského nadával Čítajte Rovnako ako pri Lučanskom šlo už o druhý bezpečnostný incident. Kým policajný exprezident si zhruba tri týždne pred samovraždou zranil oko, čo bolo vyhodnotené ako nehoda pri potknutí o šľapku, v novom prípade šlo dokonca priamo o nevydarený pokus o samovraždu. Obvinený Ján sa totiž prvý raz pokúsil obesiť už minulý rok v lete. V poslednej chvíli ho však zachránili dozorcovia.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že smrť vo väzbe sa aktuálne prešetruje. Ide o štandardný postup pri každej takejto udalosti. V ďalšom komentovaní je však Suskov rezort zdržanlivý.
„V súčasnosti preverujeme, či došlo k pochybeniu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,“ odkázalo stručne ministerstvo.
V porovnaní so záujmom Suska o kauzu Milana Lučanského či o smrť advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorý takisto zomrel vo väzbe, ide o úplne odlišný prístup. Ešte v polovici januára tohto roka sa totiž minister zastrájal, že dá opätovne prešetriť viac než tri roky starú smrť Lučanského. Toho na post rovnako ako Suska nominoval Smer.
„Áno, máme pochybnosti, pretože sú rôzne informácie alebo skutočnosti, ktoré neboli možno dostatočne objasnené alebo sú pochybnosti v tom, ako boli objasnené,“ povedal Susko v rozhovore pre portál topky.sk.
„Ja sa budem snažiť, aby sme to vyšetrovanie ešte znovu otvorili a aby sme preskúmali tieto veci,“ dodal minister.
Vyšetrovanie Lučanského pritom prebehlo hneď niekoľkokrát. Najprv ho bez nájdenia cudzieho zavinenia uzavrela ministerská komisia, následne aj Úrad inšpekčnej služby a definitívne ho s rovnakým výsledkom ukončila záverom roku 2022 aj Krajská prokuratúra Prešov.
Milan Lučanský. (zdroj: SME - MARKO ERD)Po prvom pokuse bol chvíľu v nemocnici
Porovnávané kauzy sú obsahovo iné, no nezávisle od toho platí, že štát by mal ochranu života vo väzbe či vo výkone trestu garantovať pre všetkých rovnako.
Lučanský sa dostal za mreže pre podozrenia, že bral úplatky od podsvetia a za provízie sa vedel postarať o to, že niektoré prípady sa nikdy nevyšetrili. O jeho vine či nevine súdy už nikdy nerozhodnú, no s odstupom času sa dá povedať, že prakticky všetci, ktorí proti nemu vypovedali, sa k trestnej činnosti priznávajú. Viacerí boli už aj právoplatne odsúdení.
Obvinený bol zatiaľ aj Ján M., avšak toho dostalo za mreže podozrenie z vraždy 39-ročnej Andrey z Novej Dubnice. Ide o známy prípad úkladnej vraždy. Ženu, ktorú predtým dlhodobo prenasledoval, podľa obvinenia rozsekal mačetou. Sám to však nepriznal a vypovedal len v zmysle, že v ten deň „sa stalo, čo sa nemalo stať“.
Na prípade bolo zarážajúce najmä to, že už predtým bol krátko obvinený z prenasledovania Andrey a pol roka strávil aj v liečebni v Sučanoch. K vražde došlo po tom, čo ho odtiaľ prepustili.
V špecializovanej nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne skončil Ján aj po tom, čo sa v lete pokúsil vo väzbe prvý raz o samovraždu.
ZVJS ani ministerstvo nehovoria o tom, aký režim dostal Ján po návrate z nemocnice do nitrianskej väznice. Zbor hovorí len všeobecne o tom, že ak u niekoho identifikujú zvýšené riziko samovražedného konania, vyhodnocuje sa miera tohto rizika a podľa toho sa zaraďuje do jednej z troch rizikových skupín.
Kým pri nízkej rizikovosti sa napríklad vykonávajú častejšie cielené pohovory či sa sleduje písomná komunikácia, no psychologické služby sa poskytujú iba na žiadosť, pri strednej rizikovosti sa psychologické služby poskytujú systematicky podľa stanoveného programu. Väznená osoba je kontrolovaná v nepravidelných časových intervaloch, v rozsahu najviac tridsať minút.
„U osôb s vysokým rizikom samovražedného konania sa realizuje nepretržitá kontrola pohybu a činností obvineného alebo odsúdeného v cele alebo izbe na to určenej kamerovým systémom,“ opísala hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.
Pri Lučanskom nariadili ako preventívne opatrenia kontroly každých tridsať minút už pri prvom incidente spojenom so zranením oka, hoci ten bol vyhodnotený tak, že nešlo o pokus o samovraždu.
Či bolo takéto opatrenie zvolené aj v prípade Jána, ZVJS nehovorí.
Zbor však pripúšťa, že žiadne opatrenia nie sú stopercentné. „Napriek prijatým opatreniam si treba uvedomiť, že je nemožné samovražednému konaniu ani v kontrolovanom prostredí výkonu väzby a výkonu trestu úplne zabrániť,“ povedala Kacvinská.
O úplatku pre Kováčika v knihe vedel aj Lučanský. Prípad na inšpekcii dal ututlať, odznelo na súde Čítajte Susko neodstupuje ani nedovoláva
Porovnanie dvoch spomínaných prípadov ukazuje aj odlišný prístup politikov. Po večernej samovražde Lučanského zvolala bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) hneď na druhý deň ráno tlačovú konferenciu, na ktorej generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan oznámil svoje odstúpenie.
Aj keď pochybenie dozorcov už vtedy vylučoval, označil to za dôležitý krok k obnoveniu dôvery v ZVJS. Súčasne s tým ministerka oznámila vytvorenie ministerskej komisie zloženej z odborníkov i zo zástupcov politickej opozície, ktorá mala incident prešetriť nad rámec vyšetrovania polície a prokuratúry.
Vtedajšej opozícii to nestačilo. „Smer nechápe, čo pani Kolíková ešte robí na ministerstve spravodlivosti,“ vyhlásil hneď v prvých hodinách po smrti obvineného Lučanského šéf Smeru Robert Fico.
Na odchod vyzýval Kolíkovú aj šéf Hlasu a dnes predseda parlamentu Peter Pellegrini. Ministerku kritizoval, že „celkom zbabelo podhodila verejnosti generála justičnej stráže, aby sama mohla politicky prežiť“.
„Nedokázala prijať politickú zodpovednosť a ponúknuť politickú rezignáciu,“ hovoril Pellegrini so slovami, že by „očakával aspoň nejaký rešpekt a patričnú emóciu“.
Emóciám sa však aktuálne vyhol aj súčasný minister Susko, ktorý po smrti obvineného Jána nezvolal žiadnu tlačovú konferenciu a ZVJS informoval verejnosť o tejto smrti až po dvoch dňoch.
Susko neodpovedal ani na otázky denníka SME o tom, či odvolá šéfa väzenskej stráže Michala Sedliaka, prípadne či minister sám zvažuje odstúpenie pre úmrtie vo väznici.
Komisia nebude. Fico spomína obrovské záhady
Z vyjadrenia ministerstva spravodlivosti vyplýva, že pre prípad Susko nevytvorí žiadnu špeciálnu komisiu, ktorá by objasňovala okolnosti úmrtia a vylúčila by napríklad cudzie zavinenie.
Prípad tak aktuálne vyšetruje len bežným postupom, podľa ktorého kriminálna polícia v Nitre dostala oznámenie vo veci trestného činu usmrtenia. Jej hovorkyňa Jana Šinková k stavu vyšetrovania uviedla, že momentálne nie je možné poskytovať bližšie informácie.
Obesený Ján bol rovnako ako Lučanský obvinený a v jeho prípade nepadol ani prvostupňový verdikt. O jeho prípad sa však okrem ministra zatiaľ nezaujíma ani premiér Fico, ktorý sa však rovnako ako Susko chce namiesto toho vrátiť k vyšetrovaniu smrti Lučanského a Krivočenka.
Za týmto účelom Fico v polovici decembra navštívil väzenskú nemocnicu v Trenčíne, v ktorej zomrel Krivočenko na covid. Premiér vtedy hovoril, že vláda „pôjde do rázneho vyšetrenia toho, kto zodpovedá za smrť advokáta Krivočenka“. Ide o advokáta, ktorý bol zadržaný v rámci akcie Dobytkár, v ktorej aktuálne súdia oligarchu blízkeho Smeru Norberta Bödöra.
„Nemôžeme nechať tak úmrtia. Musíme sa pozrieť spätne aj na smrť generála Lučanského, ktorá je ešte stále spojená s obrovskými záhadami,“ vyhlásil Fico v decembri.
Smrť Lučanského a konšpirovanie okolo nej sa stalo pre Smer kľúčovou témou, ktorú komunikoval prakticky počas celého minulého volebného obdobia. Jeho predstavitelia chodili aj na spomienkové stretnutia na Národnom cintoríne Martin, kde pri výročí samovraždy pálili sviečky.
„Mám dôkazy o tom, že Milan Lučanský sa nemohol zabiť sám,“ avizoval ešte v roku 2022 poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Opakovane hovoril o tom, že Lučanského „dobili, mučili, týrali a zabili“. Dôkazy však verejnosti ani polícii nikdy neposkytol.
K smrti Lučanského sa vracia aj nedávno vydaná brožúra ministerstva spravodlivosti o údajných porušeniach princípov právneho štátu. Napriek ukončeným vyšetrovaniam, ktoré vylúčili pochybenie väzenskej stráže, ministerská brožúra polemizuje o vine.
„Dodnes sa diskutuje o tom, či prvé zranenie M. Lučanského v cele nebolo pokusom o samovraždu a či po jeho návrate do väznice nezanedbali dozorcovia jeho kontrolu,“ píše sa v dokumente, ktorý písal Suskov tlačový odbor. Štát dal len za tlač brožúry zhruba 3700 eur.
Beata
Balogová
