"Na to, aby sme si boli istí, že vražda novinára neprerastie do väčšej traumy, by bolo potrebné, aby boli riadne vyšetrení a potrestaní priami aktéri a aby sa definitívne diskvalifikovali tí politici, ktorí sú za tieto udalosti politicky spoluzodpovední," vraví psychológ ANTON HERETIK.
Dodáva, že ak štát nie je schopný vyšetriť a dostatočne sa vyrovnať s podobnými javmi, riskuje nielen nedôveru v inštitúcie, ale aj kolektívnu traumu.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušníkovej zásadná spoločenská udalosť a prečo si pamätáme, kde sme boli, keď sme sa o nej dozvedeli?
- Aké chyby spravil v komunikácii Robert Fico a akú úlohu zohrali v očiach verejnosti rodičia obetí?
- Čo prinieslo čítanie Threemy a čo na nej bolo psychologicky zaujímavé?
- Ako vnímal, keď ho Marian Kočner odmietol ako súdneho znalca?
- Prečo je dôležité, aby vyšetrovanie a súdy dospeli ku katarzii, a čo hrozí, ak k nej nedôjde?
Mnohí ľudia si presne pamätajú, kde boli a čo robili, keď sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prečo je to tak, že si ľudia zapamätajú takéto chvíle, a prečo sa ňou stala práve táto vražda?
V USA sa vraví, že každá generácia má takúto udalosť. Staršia generácia si vie vybaviť, kde boli, keď sa dozvedeli o atentáte na Johna Kennedyho. Ľudia zo strednej generácie zas to, kde boli, keď padli dvojičky.
Som presvedčený, že v Česku ľudia nikdy nezabudnú, kde ich zastihla správa o masovej streľbe na univerzite. A aj vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej k takýmto udalostiam patrí.
Psychologické vysvetlenie je, že to nie je „bežná“ vražda, ale čin, ktorý ohrozuje pocit istoty a bezpečia v celej spoločnosti. Ľudia cítia, že sa zmenilo niečo dôležité a bol narušený aj ich priestor. Povedia si, že ak je možné, aby bol človek zavraždený pre svoju prácu, potom sú možné aj iné hrozné činy.
V prípade vraždy Jána a Martiny navyše zohralo úlohu aj to, kto títo ľudia boli a že sa s ich stratou vedelo stotožniť veľa ľudí. Stotožnili sa s nimi vrstovníci, ale aj staršia generácia, ktorá v nich mohla vidieť svoje deti. Osobný prežitok a osobný vklad všetkých normálne cítiacich ľudí bol veľmi intenzívny.
A, samozrejme, pre časť spoločnosti bolo dôležité práve to, že išlo o novinára.
Robert Fico sa slovu novinár vyhýbal a vraždu rámcoval ako smrť dvoch mladých ľudí. Prečo to podľa vás robil?
Povedal by som, že z jeho pohľadu to bolo veľmi tendenčné a pokúšal sa odkloniť pozornosť od politickej spoluzodpovednosti.
Predpokladám, že väčšiu časť verejnosti viac dojímal práve príbeh snúbencov než novinára. Nešiel teda vlastne proti sebe?
Iste, bola to dvojsečná zbraň, ale Robert Fico sa vtedy ocitol pod obrovským tlakom. Veľa vecí, ktoré vtedy spravil, napríklad milión eur na stole, boli nepremyslené manévre, ktoré sa obracali proti nemu.
