BRATISLAVA. Novela Trestného zákona zatiaľ nebola vyhlásená v Zbierke zákonov. Prezidentka Zuzana Čaputová ju podpísala v piatok. „Sme v situácii, keď tu niekto hrá o čas,“ varovala.
Prezidentka očakávala, že vláda sa bude obštrukciou snažiť skrátiť čas pre Ústavný súd na rozhodovanie o prípadnom pozastavení účinnosti novely.
V piatok to naznačil aj premiér Robert Fico zo Smeru, keď povedal, že urobia všetko preto, aby „schválená trestnoprávna legislatíva vstúpila do platnosti a do účinnosti“. Aj analýza Sme ukazuje, že zrejme ide o obštrukciu.
Ak už zákon podpíše prezidentka, jeho vyhlásenie v zbierke je len formalitou. Skladá sa z dvoch krokov. Najskôr predloží Národná rada žiadosť ministerstvu spravodlivosti, na čo má však lehotu 21 dní od schválenia zákona. Ministerstvo spravodlivosti musí potom do 15 dní od predloženia žiadosti vyhlásiť zákon v zbierke.
Smer a Hlas môžu Ústavnému súdu znemožniť, aby o Trestnom zákone rozhodol včas Čítajte V skutočnosti to v niektorých situáciách môže trvať iba jeden či dva dni. A ak je to potrebné, úradníci dokážu pracovať aj cez víkendy.
Napríklad v decembri podpisovala prezidentka zákon o štátnom rozpočte tiež v piatok a v Zbierke zákonov vyšiel už v nedeľu. V ten víkend vyšli aj ďalšie tri zákony, ktoré prezidentka podpísala v piatok.
Takéto lehoty sa týkajú najmä zákonov prijatých v skrátenom konaní, čo bol aj prípad novely Trestného zákona, ktorú sa koalícia snažila prijať čo najrýchlejšie.
Obštrukcia vlády spočíva v tom, že orgány naplno využijú zákonné lehoty, hoci to nie je pri takýchto zákonoch zvykom.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu cez víkend povedal, že „rozhodnú v zákonných lehotách“. Aj kancelária Národnej rady v pondelok potvrdila, že novelu Trestného zákona doručí ministerstvu spravodlivosti „v zákonnej lehote“.
Rozdiely medzi vládami
Denník SME zozbieral údaje o tom, ako dlho trvalo v minulosti, kým zákon po podpise prezidentky zverejnili v Zbierke zákonov.
Za štvrtej Ficovej vlády podpísala prezidentka 13 zákonov a zakaždým to trvalo jeden až tri dni.
Počas predchádzajúcich vlád to bolo dlhšie. Za Hegerovej vlády zhruba týždeň, počas tretej Ficovej vlády 11 až 13 dní. Za Ódorovej vlády jeden až dva týždne, no niekedy aj viac. Extrémnym prípadom bola novela zákona o výbušninách a munícii, kde trvalo až 43 dní, kým sa objavila v Zbierke zákonov.
Analyzovali sme necelú stovku zákonov, z obdobia každej vlády po 20, chronologicky, tak ako ich podpísala prezidentka.
Išlo o rôzne obdobia, niekedy na začiatku vlády, inokedy na konci, čo malo zrejme vplyv aj na čas od podpisu prezidentky do vyhlásenia v Zbierke zákonov. V grafe sa po kliknutí na stĺpec zobrazí aj názov zákona a dátum podpisu prezidentky.
Za rozdielmi medzi postupom za rôznych vlád sú dva faktory. Tým najdôležitejším je, že pri zákonoch schválených v skrátenom konaní spravidla trvá najviac tri dni, kým sa dostanú do Zbierky zákonov.
Štvrtá Ficova vláda presadila zatiaľ takmer všetky zákony v parlamente zrýchlene. Podobne aj Matovičova vláda na svojom začiatku, keď vypukla pandémia a štát sa snažil rýchlo konať.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS hovorí, že v tom je podstata skráteného konania. „Ak je záujem predkladateľa, aby ste mali zákon čo najskôr účinný, tak spravíte všetky úkony tak, aby k zverejneniu v Zbierke zákonov došlo čo najskôr,“ hovorí.
Upozorňuje, že štát tým dáva priestor aj ostatným orgánom, aby sa na nový zákon stihli pripraviť. Keďže novela Trestného zákona ovplyvní tisíce aktívnych prípadov, bolo by namieste, aby vláda publikovala zákon čo najskôr.
Niektoré zákony si mohli vyžadovať dlhší čas, kým ich vydali v zbierke aj preto, že prezidentka podpísala viac zákonov súčasne. Takým obdobím bola Ódorová vláda, keď síce vláde neprechádzali žiadne návrhy, no v parlamente sa odohrávala „legislatívna smršť“, ako to nazývali komentátori. Strany si po rôznych dohodách presadzovali vlastné zákony.
Už spomínaný zákon o výbušninách, ktorý bol publikovaný po 43 dňoch, prezidentka podpisovala spolu s ďalšími desiatimi zákonmi. A ďalším osem podpísala len tri dni predtým.
„Je rozdiel, keď máte jeden zákon a keď ich sú desiatky,“ hovorí Kolíková. „Máte aparát ľudí, ktorý sa stará o zverejňovanie rozhodnutí, a tento aparát má nejakú kapacitu.“
V súčasnosti však tento aparát rieši len jediný zákon – trestnú novelu.
Fico proti všetkým. Taký spor tu ešte nebol a jeho následky sú mimoriadne nebezpečné Čítajte Ďalšia možnosť obštrukcie
Ministerstvo má možnosť ešte viac zákon zdržať. Ak by Ústavný súd vydal predbežné rozhodnutie, ktorým by pozastavil účinnosť trestnej novely, aj toto rozhodnutie musí vyjsť v Zbierke zákonov. Ministerstvo dokonca na to ani nemá stanovenú lehotu.
Pozreli sme sa na sedem rôznych rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré pozastavili účinnosť aspoň časti zákonov alebo vyhlášok.
Išlo napríklad o zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu či o vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva, ktorá zavádzala povinnú karanténu po prekročení hraníc.
Rozhodnutia boli publikované v Zbierke zákonov od štyroch do 23 dní.
Prezidentka hovorí, že sa už možnosťami obštrukcií zaoberali. „Žiaľ, sme v situácii, keď musíme rátať aj s takouto eventualitou,“ povedala.
Ústavný súd však môže podľa prezidentskej kancelárie „rozhodnúť o nadobudnutí účinkov rozhodnutia aj predtým, ako budú zverejnené v Zbierke zákonov“.
