Za posledný rok nahlásili novinári cez systém na ich ochranu Bezpečná.žurnalistika.sk 48 incidentov. Z nich najviac - 21 sa týkalo verbálnych alebo online hrozieb. Novinári nahlásili aj dve vyhrážky smrťou či tri fyzické útoky. Výsledky monitoringu zverejnilo Investigatívne centrum Jána Kuciaka v deň šiesteho výročia Kuciakovej vraždy.
"Novinári nie sú nadľudia, aby mali nejakú špeciálnu ochranu, ale zároveň vykonávajú svoju prácu vo verejnom záujme, pretože odhaľovať pravdu je v záujem celej spoločnosti, a nemali by preto byť terčom akýchkoľvek útokov a nenávisti," hovorí šéf centra LUKÁŠ DIKO.
Za vlaňajšok vám novinári nahlásili 48 útokov. O aké prípady išlo?
Boli to rôzne typy incidentov, ktoré súviseli s prácou novinárov - najčastejšie šlo o online vyhrážky alebo online obťažovanie. Zaznamenali sme aj fyzické útoky a medzi najvážnejšie incidenty patrili hrozby smrťou, o ktorých nás informovali dvaja novinári. Im sme, samozrejme, odporučili, aby podali na polícii trestné oznámenie.
Veľa z nahlásených hrozieb, či už boli verbálne, poslané e-mailom, alebo cez sociálne siete, sa pritom začínali pri politikoch. Keď na nejakého novinára zaútočili, pokračovali v tom aj niektorí ich podporovatelia.
Je tam teda viditeľné spojenie, že keď politik verejne zaútočí na novinára, dáva návod svojim voličom?
V mnohých prípadoch, ktoré sme analyzovali, sa ukazuje, že keď politik začne s útokom, pokračujú v ňom buď dezinformační aktéri, alebo aj bežní ľudia. Stáva sa, že prichádzajú s ešte tvrdšími vyjadreniami a vyhrážkami.
Takým príkladom bol aj vlaňajší prípad moderátorky RTVS Marty Jančkárovej, na ktorú zaútočili predstavitelia Smeru pred rokom, v čase piateho výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V tomto prípade, ale aj v ďalších sa potom pridali aj bežní ľudia.
Jeden z veľkých omylov Roberta Fica (píše šéfredaktorka Beata Balogová) Čítajte Novinári nie sú nadľudia, aby mali nejakú špeciálnu ochranu, ale zároveň vykonávajú svoju prácu vo verejnom záujme, pretože odhaľovať pravdu je v záujme celej spoločnosti a nemali by preto byť terčom akýchkoľvek útokov a nenávisti. Aj pre viacero vrážd novinárov v Európe vrátane vraždy Jána Kuciaka sa za bezpečnosť žurnalistov zasadzuje aj Európska únia.
Novinári vám hlásili aj dve vyhrážky smrťou. Komu a prečo sa vyhrážali?
Nemôžem zverejňovať detailné informácie bez súhlasu dotknutých novinárov. Môžem len povedať, že jeden novinár dostal vyhrážku smrťou z utajeného elektronického konta zo zahraničia. Súviselo to s odhalením dezinformácie, ktorá sa potom šírila Slovenskom. Ďalší novinár dostal vyhrážku smrťou po tom, ako napísal konkrétny kritický článok. Poradili sme mu, aby podal trestné oznámenie na polícii.
Berie polícia trestné oznámenia vážne?
To je individuálne. Niektoré prípady v minulom roku polícia naozaj zobrala vážne a vyšetrovala ich.
Ale aj jeden z prípadov vyhrážky smrťou sa pohol až po intervencii Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Novinár opakovane dopĺňal trestné oznámenie, lebo vyhrážky proti nemu pokračovali, no polícia s tým nič nerobila.
Vyhrážajúci sa snažil získať aj adresu bydliska novinára. Až keď sme oslovili políciu, sa proces zrýchlil a dostalo sa to príslušnému policajtovi. Ten neskôr podľa mojich informácií páchateľa identifikoval. Druhý novinár od polície nedostal ani vyrozumenie, ako s jeho trestným oznámením naložila.
Potom tu máme prípady, akým bolo deepfake video s novinárkou Monikou Tódovou, ktorý policajt v prvom momente tiež odmietol, neurobil ani základné kroky a nevidel v tom trestný čin.
V tomto prípade sme cez platformu Bezpečná.žurnalistika.sk aj s našimi právnikmi z kancelárie Paul Q pomáhali podávať trestné oznámenie aj sťažnosť proti uzneseniu, ktorým policajt prípad odmietol vyšetrovať. Prokurátor neskôr prikázal policajtom prípad vyšetrovať. Aj z minulosti však vieme o prípadoch, keď sa policajti na útoky na novinárov pozerali skôr ako na priestupky a často končili na okresných úradoch, kde išli do stratena.
Napriek všetkému však stále existujú právne nástroje, aby sa trestné činy proti novinárom vyšetrovali.
Na ôsmich krajských policajných riaditeľstvách zriadilo bývalé vedenie polície kontaktné osoby, ktoré s vami o útokoch na novinárov komunikujú. Po septembrových voľbách sa však zmenila vláda, vymenilo sa aj vedenie polície. Ako fungujete teraz?
Zatiaľ sme nezaznamenali žiadnu zmenu a veríme, že to bude fungovať tak ako v minulosti.
Ako rozlíšiť, kedy už ide o skutočnú hrozbu a novinár by sa mal obrátiť na políciu a tým, keď to daný človek nemyslí vážne?
V tomto sme sa radili s holandskými kolegami, s ktorými spolupracujeme, študovali sme tiež, ako fungujú podobné systémy v zahraničí. Po každej vyhrážke smrťou novinárovi by podľa mňa malo nasledovať podanie trestného oznámenia.
Pri každej takej vyhrážke alebo ak niekto hrozí ublížením na zdraví, radíme novinárovi, aby sa obrátil na políciu. Nech už vyšetrovanie dopadne akokoľvek. Máme tu šieste výročie vraždy Jána Kuciaka a nemyslím si, že by bolo dobré takéto hrozby podceňovať.
Nadpráca sudcov v prospech Kočnera aj absurdný výklad Threemy. Čo píšu prokurátori v odvolaní v kauze Kuciak Čítajte Nahlasovanie vyhrážok má pritom aj preventívny charakter, aby v nich útočníci nepokračovali, keď si uvedomia, že im za to hrozí stíhanie. V minulom roku sme zaznamenali aj prípady, keď sa po podaní trestného oznámenia a následnom kontakte s políciou útočník novinárovi ospravedlnil.
Pokiaľ ide o online obťažovanie a posielanie e-mailov, tam je podľa mňa namieste podať trestné oznámenie v momente, keď sa už novinár alebo novinárka necítia bezpečne. Ten zlomový moment je individuálny pre každého, nedá sa presne určiť. Najmä ak ide o opakujúce sa e-maily alebo správy na sociálnych sieťach od toho istého človeka či od skupiny ľudí.
Novinári vám nahlásili za minulý rok 48 incidentov. To sa na prvý pohľad nemusí zdať ako veľký počet, nie?
Myslím si, že za uplynulé roky bolo tých útokov toľko, že to niektorí novinári berú za súčasť svojej práce, e-mail jednoducho zahodia bez toho, aby ho čítali, a nechcú sa ním zaoberať alebo ho nahlásiť. Aj to je istý druh obranného mechanizmu, ktorý môže pre niekoho fungovať.
Z nášho výskumu spred roka pritom vyplynulo, že až 66 percent zo 400 novinárov zahrnutých do zisťovania dostalo nejakú hrozbu alebo vyhrážku.
Je dobré, keď v našej databáze vieme aj o naoko bežných vyhrážkach. Môžeme napríklad identifikovať niekoho, kto rozosiela vyhrážky naprieč redakciami, a môžeme poukázať aj na polícii na to, že nejde o izolovaný incident a treba s dotyčným niečo robiť.
