BRATISLAVA. "V ten deň vládla komunikácii obžalovaných v Threeme Mariana Kočnera pachuť a očakávanie smrti,“ tvrdí prokuratúra. Bolo 21. februára 2018, v deň vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
„Správa Kočnera '50 →(soon) lebka' je, áno, možno menej opatrným šifrovaním, ale logickým vyústením tejto atmosféry očakávania,“ píšu prokurátori špeciálnej prokuratúry v odvolaní proti minuloročnému rozhodnutiu špecializovaného súdu.
Súd v máji 2023 aj na druhý raz oslobodil v inom prípade už odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera. Názor zmenil pri jeho volavke Alene Zsuzsovej. Za objednávky vrážd Kuciaka, ale aj prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho, jej zvýšil 21-ročný trest z inej kauzy na súhrnný trest 25 rokov väzenia.
Od vraždy uplynie v stredu šesť rokov.

Zo 115-stranového odvolania, ktoré poslali prokurátori Najvyššiemu súdu, badať, že špeciálna prokuratúra siaha po argumentoch, ktoré dosiaľ v procese ešte nepoužila.
Súdu navrhuje, aby sa dôkazom v procese stala úplne celá komunikácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou cez šifrovaciu aplikáciu Threema, teda od prvej správy v septembri 2017 až po poslednú zachytenú z júna 2018. Dosiaľ vždy odzneli len vybrané úryvky z komunikácie, ktoré procesné strany považovali za kľúčové.
Dozoroví prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa domnievajú, že aj takto sudcovia pochopia mentálny svet obžalovaných, ako aj pomery, v akých žili. Malo by im to zároveň ukázať, prečo vlaňajší rozsudok o Kočnerovej nevine podľa obžaloby absolútne nesedí.
Senát Ruženy Sabovej dospel vo vlaňajšom verdikte k pomerne nečakanému záveru, že Zsuzsová si objednala vraždy poza Kočnerov chrbát. Chcela ho tým podľa súdu ochrániť pred problémami, ale zároveň ochrániť seba, keďže bola od Kočnera finančne závislá.
Prokurátori sú k tomuto záveru mimoriadne kritickí a Najvyšší súd upozorňujú, že ide len o domnienku dvoch sudcov, keďže takáto verzia udalostí z vykonaného dokazovania nevyplýva.
„Súd prvého stupňa, mierne povedané, precenil svoje schopnosti, keď sa púšťa do špekulácií, čo mohlo alebo nemuselo Kočnera iritovať do takej miery, že by sa usiloval o život iného,“ píšu prokurátori o objednávke vraždy Šufliarskeho.

To isté však podľa nich platí aj o objednávke vraždy Kuciaka, kde Zsuzsová konala podľa rozsudku "na vlastnú päsť“. Píšu, že súd odignoroval dôkazy v neprospech Kočnera a domýšľal si možné vysvetlenia udalostí napriek často nevierohodnej obhajobe.
„Súdu unikli základné logické súvislosti vykonaného dokazovania,“ píšu prokurátori s tým, že výnimkou je sudca Jozef Pikna. Ten vydal odlišné stanovisko, nesúhlasil s kolegami Ruženou Sabovou a Rastislavom Stierankom.
Piknovo odlišné stanovisko ukázalo presvedčenie sudcu, ktorého v senáte prehlasovali, že výsledné rozhodnutie nedáva logiku. Písal, že Zsuzsová nemala iný motív na objednávky vrážd daných ľudí ako taký, ktorý by sa spájal s Kočnerom.
V tomto duchu aj prokurátori vyčítajú dvom sudcom, že vykonané dôkazy vyhodnotili len sčasti, aj to nesprávne a najmä jednostranne v Kočnerov prospech.