BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová vníma doterajšie nezverejnenie vládnej novely Trestného zákona v Zbierke zákonov ako obštrukciu.
Hlava štátu podotkla, že novela už bola podpísaná všetkými troma najvyššími ústavnými činiteľmi a stále nie je zverejnená. Skonštatovala, že doteraz sa podľa štatistík zákony prijímané v skrátenom legislatívnom konaní zvykli zverejňovať zhruba za dva dni.

Čaputová dodala, že Ústavnému súdu podľa jej názoru nebráni samotné nezverejnenie v Zbierke zákonov, aby rozhodol v otázke pozastavenia účinnosti novely.
"Argumentácia k tomu je aj súčasťou môjho podania," doplnila.
Vyžiada si zmenu štatútu SIS
Prezidentka tiež uviedla, že si vyžiada zmenu štatútu Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorej sa vo štvrtok venovala vláda. Podľa toho bude následne reagovať. Nepovedala zatiaľ, či si predvolá aj námestníka SIS povereného jej riadením.
"O zmene štatútu som sa dozvedela vo štvrtok z medializovaných informácií, štatút si, samozrejme, vyžiadam. Zatiaľ neviem žiadne podrobnosti o tom, aké zmeny vláda v tomto smere plánuje," povedala.
Na hypotézy o možnej zmene vedenia SIS bez zapojenia prezidenta krajiny cez zmenu poverenia námestníka sa prezidentka nechcela vyjadrovať.
Čaputová hovorí o možnom rozpore s ústavou
Ak by malo dôjsť k zmene právnej úpravy tak, že by prezident nemenoval riaditeľa SIS, podľa Čaputovej by to mohlo byť v rozpore s ústavou. Podčiarkla, že priamo ústava zveruje hlave štátu kompetenciu menovať riaditeľa tajnej služby.
Zopakovala tiež, že vláde trvalo štyri mesiace, kým jej vôbec ponúkla kandidáta, a že aj hlava štátu potrebuje podľa judikatúry Ústavného súdu riadny čas, aby mohla nomináciu vyhodnotiť.
Opozícia sa obáva o reputáciu SIS
Zmeny vedenia SIS obídením kompetencie prezidenta a zmenou štatútu tajnej služby by mohli predstavovať reputačné riziko pre našu tajnú službu. Myslia si to poslanci Národnej rady (NR) SR Michal Šipoš (klub Slovensko, KÚ, Za ľudí) a Juraj Krúpa (SaS).
Obaja sa pýtajú aj na odborné predpoklady súčasného štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pavla Gašpara, ktorého vláda na post riaditeľa SIS nominovala.

"Idú hlava-nehlava, je to valec zo Súmračnej a nezastavia sa pred ničím. Je to obrovská hanba a nečudoval by som sa, keby nás ostatné tajné služby z okolitých krajín vylúčili z úzkej spolupráce," povedal Šipoš v súvislosti s prípadnou zmenou štatútu SIS tak, aby vláda mohla dosadiť svoje vedenie tajnej služby bez zapojenia prezidenta krajiny.
Šipoš dodal, že hnutie Slovensko považuje Gašpara za nevhodného kandidáta na takúto pozíciu. Poukázal aj na to, že je synom poslanca Tibora Gašpara, ktorý aktuálne čelí obvineniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Pýta sa aj na postoj lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho, ktorý avizoval, že nepodporí zmenu zákona o SIS tak, aby sa prezidentovi krajiny brali kompetencie.
"Idú to meniť takým spôsobom, ktorý jednoducho nemá obdoby a nemá obdoby ani v žiadnej demokratickej krajine, v žiadnej krajine našich partnerov," podotkol Krúpa. Myslí si, že toto značne poškodí renomé SIS.
Zatiaľ však nemá detailné informácie o zmene štatútu, dokument nevidel, no chce sa naň pýtať. Predpokladá však, že vláda chce meniť štatút SIS tak, aby mohol námestník poverený riadením tajnej služby všetky kompetencie odovzdať inému námestníkovi. Tým by sa podľa neho mohol stať práve Pavol Gašpar.
Vláda hľadá spôsoby ako prevziať kontrolu
Vláda hľadá spôsoby, aby mala kontrolu nad spravodajskou službou, keďže predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini avizoval, že zmenu zákona nepodporí a zo strany prezidentky Zuzany Čaputovej boli jasné náznaky, že pri menovaní nominanta vlády súčinná nebude.
Uviedol to poslanec Národnej rady za SNS Roman Michelko. Detaily pripravovaného riešenia podľa vlastných slov nepozná. Vláda však podľa neho pozná legislatívu a urobí všetko tak, aby to bolo v poriadku.
Michelko skonštatoval, že ak pre prezidentku nie je menovanie riaditeľa SIS priorita, tak by bolo čakanie na nového prezidenta problematické, ak SIS v súčasnosti vedie len dočasne poverený námestník. Predpokladá preto, že vláda prijme riešenie. Podčiarkol, že spravodajské služby majú kľúčové informácie a je potrebná aj vzájomná dôvera medzi SIS a vládou.
Skonštatoval, že prezidentke ponúkli kandidáta, a to súčasného štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti Pavla Gašpara. Podľa Michelka mohla vláda v prípade problému s nomináciou navrhnúť aj iného kandidáta.
"Vláda netrvala na tomto mene, bola ochotná vyjednávať, ale zo strany prezidentskej kancelárie boli jasné náznaky, že nemieni byť nejakým spôsobom súčinná, no tak sa to musí riešiť," dodal.
Poslanec za Hlas-SD Samuel Migaľ zopakoval, že zmeny sa týkajú SIS a nechcel prezradiť prípadné utajované skutočnosti. Pripomenul, že na utorok je zvolaný aj mimoriadny výbor na kontrolu činnosti SIS, kde je pozvaný aj námestník SIS poverený jej riadením. Nepovedal, či sú reálne úvahy opozície, že by sa z nominovaného Gašpara stal námestník SIS, na ktorého by nakoniec prešlo poverenie viesť tajnú službu.