Príjemný víkend! Vraždenie Indiánov, zničenie celých civilizácií, devastácia kultúrneho aj prírodného dedičstva. Dobytie západu, teda kolonizácia Ameriky, je dnes všeobecne známou témou. Oveľa menej sa vie, že to nebol len western. Podobná expanzia sa udiala aj na východe, na Sibíri. Práve ruská expanzia na východ vytvorila z ríše najväčší štát sveta. Dnešné Rusko o nej zakazuje hovoriť. A dokonca do vojny na Ukrajine regrutujú množstvo vykorenených pôvodných Sibírčanov, píše reportér Peter Getting, ktorý sa o tomto fenoméne zhováral aj s jednou z mála odborníčok na Sibír a jej pôvodné kmene a kultúry.
V šatni má veľa spomienkových predmetov, medzi nimi bábku s jeho podobou či fotografiu s Janom Werichom, a ukazuje aj obraz, ktorý mu namaľovala jeho diváčka alebo fotokoláž k šesťdesiatke divadla. Radošinské naivné divadlo ho oslávilo minulý rok. A reportér Daniel Bernát sa zhováral s jeho zakladateľom, režisérom a hercom Stanislavom Štepkom, vďaka ktorému sa z dedinského divadielka stal celoslovenský fenomén.
Cítil sa takmer až nepatrične, keď mal hovoriť o politike a vojne. Ukrajinský grafický dizajnér Mykola Kovalenko prišiel na Slovensko pred takmer desiatimi rokmi, lebo vo svojej domovine sa necítil bezpečne. Práve bezpečie a slobodu potreboval na svoju tvorbu. Toho sa však nedočkal ani tu. A tak neúnavne upozorňuje aj na to, čo sa deje v spoločnosti a politike. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu každý jeden deň vojny vytvorí a publikuje jeden plagát.
Prinášame vám aj rozhovor s antropologičkou Klaudiou Kyselicovou, ktorá sa venuje výskumu autizmu, článok o tom, prečo by sme mali nadväzovať a udržiavať priateľstvá a že práve oni môžu prispieť nielen k zlepšeniu duševného, ale aj fyzického zdravia, novinky zo slovenskej vedy aj recenzie na nové filmy – o Bobovi Marleym či Albertovi Einsteinovi.
Ruská expanzia na Sibír bola rovnako krutá ako tá v Amerike
Tuviansky šaman Sjurjun-Dugar Očur-oolovič Ooržak pri rituále svätenia stromu. (zdroj: Archív P. B.)Expanzia je podľa historikov kľúčovým znakom v dejinách Ruska. Práve vďaka dobytiu Sibíri sa Rusko stalo svetovou veľmocou, ktorej autokratická vláda riadi zaostalú krajinu.
Cestu za Ural otvorilo ovládnutie Kazane v roku 1552 za vlády cára Ivana IV. Hrozného. Na Sibír prenikali aj kupci kožušín, dobrodruhovia, zlatokopi, súčasťou kolonistov boli aj vyhnanci a trestanci.
Kolonizačný tlak sa ešte zvýšil na prelome 19. a 20. storočia vybudovaním transsibírskej železničnej magistrály. Na urbanizácii a industrializácii sa do značnej miery podieľala otrocká práca väzňov z gulagov. Sibír fungovala ako väznica, popri tom sa Rusko cielene zameralo na jej zaľudňovanie. Kolonizácia sa rozbehla veľkým tempom za komunizmu, Rusko ju podporovalo štedrými dotáciami, výhodnými pôžičkami, platovým zvýhodnením.
Odvrátenou stranou industrializácie Sibíri je aj drancovanie prírodného bohatstva: loviská a pastviská zaberajú ropné spoločnosti, tamojšie metalurgické kombináty patria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia na svete, veľkým znečisťovateľom je aj armáda, ktorej vojenské základne s jadrovými zbraňami sú celkom neprístupné verejnej kontrole.
Spoločne s kolonizáciou prišla rusifikácia. Pestrá mozaika sibírskych národov s vlastnou kultúrou sa stávala minulosťou, pôvodní obyvatelia sa v domovine stali cudzincami.
Stanislav Štepka: Už som premýšľal nad tým, čo bude s naším divadlom, keď tu mňa nebude
Stanislav Štepka. (zdroj: SME/Marko Erd)„Jááánošííík sa nepriamo stal maturitnou otázkou i legendou, ale ja so súborom a najmä s divákmi odvtedy spolu žijeme celkom iné a najmä súčasné témy a príbehy,“ hovorí Stanislav Štepka, zakladateľ Radošinského naivného divadla.
Po Nežnej revolúcii sa ho mnohí pýtali, o čom budú písať a hrať, keď už sa môže písať a hrať o všetkom. „Práve teraz sa to začína,“ hovoril im. „Do roku 1989 tu bol možno iba jediný hlavný nepriateľ, teraz ich pribudnú tucty. S mafiánmi a im podobnými dobrodruhmi sa tu zrazu vynorilo až do týchto dní príliš veľa tém a mne sa zazdalo, že mám málo času, aby som sa s divadlom dostal aspoň k niektorým.“
Stanislav Štepka nedá na svojich divákov dopustiť a len výnimočne sa stalo, že na niektoré hry boli ohlasy slabšie, ako očakával. Radošinci si pritom získali fanúšikov aj z radov osobností slovenského a českého divadla. Vrátane Jiřího Suchého, s ktorým sa Štepka spriatelil a označil ho aj za svojho učiteľa.
Už však myslel aj na to, čo bude s divadlom, keď jeho nebude. „Aj spolu sme sa o tom už párkrát rozprávali. Nejako bolo, nejako bude. Ale bol by som rád, keby tu naše divadlo – možno aj s iným názvom – ešte nejaký čas bolo a malo čo povedať našim divákom. Každé divadlo by malo mať vlastnú tvár a svojich divákov. Radošinské naivné divadlo divákov a tú tvár tuším malo a má. To je môj a náš odkaz,“ hovorí.
Mali len jednu noc a nik nevedel, kto príde. Vznikla však najslávnejšia benefičná pesnička všetkých čias
Michael Jackson je spoluautorom pesničky We Are the World a aj si v nej zaspieval. (zdroj: Netflix)Písal sa rok 1984 a západný svet žil popkultúrou. Bláznivo farebná móda a výstredné účesy signalizovali chuť voľne sa zabávať. Nefičalo sa na mobiloch a internete, ale na mladej hudobnej stanici MTV. A na sklonku toho roku sa začalo uvažovať o niečom, čo mala byť „najúžasnejšia noc popu“. Tentoraz však výsledkom nemala byť iba zábava.
Medzi muzikantmi boli totiž aj takí, ktorí upozorňovali na pálčivé problémy sveta. Jedným z nich bol Bob Geldof. Na základe jeho iniciatívy vznikla v roku 1984 pesnička Do They Know It's Christmas?, z ktorej výťažok mal putovať ľuďom trpiacim hladomorom v Etiópii. Na nahrávke vystupuje vtedajší výkvet britskej hudobnej scény, od Bona cez Phila Collinsa, Georgea Michaela, Stinga až po členov kapely Duran Duran. O rok neskôr vyvrcholila táto iniciatíva mamutím benefičným koncertom Live Aid v Londýne.
V Amerike si povedali, že by mali urobiť niečo podobné. S myšlienkou prišiel spevák a aktivista Harry Belafonte. Stlačil gombík, ktorý spustil zložitý mechanizmus na vytvorenie „jednoduchej“ pesničky We Are the World.
Tento proces mapuje dokumentárny film The Greatest Night in Pop. Robí to najmä na základe archívnych materiálov, ale tie dopĺňajú aktuálne vyjadrenia pamätníkov, ktorí boli pri tom.
Dizajnér Mykola Kovalenko: Že Rusi nemajú informácie? Kdeže. Dávajú však prednosť vodke
Grafický dizajnér Mykola Kovalenko žije v Bratislave od roku 2016. (zdroj: ARCHÍV M.K.)Grafický dizajnér z Ukrajiny Mykola Kovalenko prišiel do Bratislavy v roku 2015, keď uňho doma začala situácia hustnúť. Potreboval bezpečie, slobodu a v pokojnom prostredí sa venovať tomu jedinému, čo ho zaujíma: dizajnu, umeniu, kráse.
No čoskoro nato zabili Jána Kuciaka, Rusi vtrhli na Ukrajinu a jeho premohli úzkosť a šok. Či chcel, alebo nie, potreboval politicky zareagovať. Zmobilizoval grafikov na celom svete, aby prejavili spolupatričnosť so slovenskými novinármi. A on sám už dva roky každý deň publikuje nový plagát o vojne, pretože s myšlienkou na ňu sa každý deň zobúdza.
Keďže svoj zmysel pre estetiku nemá nikdy vypnutý, v rozhovore pre SME hovorí aj o tom, kde sa v Bratislave cíti dobre a z čoho má priam stres, a vysvetľuje, prečo kým on sa už cíti doma tu, jeho rodina zostala v Záporoží.
Einstein? Toho sme ešte nestihli obesiť, vraveli nacisti. Jeho vzťah k bombe dokazujú archívy
Z filmu Einstein a bomba. (zdroj: NETFLIX)Podstatnú časť života Einsteina trápilo, že urobil neodpustiteľnú chybu. Myslel si, že Hitlerove nacistické Nemecko je blízko k zostrojeniu atómovej bomby a preto sa podpísal pod list, ktorý vyzýval prezidenta Roosevelta, aby na jej vývoji pracovali aj Spojené štáty americké a boli v týchto pretekoch rýchlejšie.
Keby som sa nemýlil, neotvoril by som Pandorinu skrinku, vravel. Vyčítal si, že on, presvedčený pacifista, prispel k tomu, že vo svete mier nenastal, ani keď sa druhá svetová vojna skončila.
Už jeho detskou túžbou bolo potichu a v bezpečí pracovať a prebádať podstatu toho, čo je okolo nás. V jeho živote bolo napokon všetko opačne. Výrazne presiahol hranice vedy a stal sa ikonou, skoro až ikonou popkultúry, ktorú rozpoznávali aj široké masy.
Jeho osobnosť je však väčšinou vnímaná a prezentovaná len veľmi povrchne. To, že bol geniálny vedec, ju vystihuje len sčasti a len málo vypovedá o tom, čím všetkým k vývoju ľudstva prispel a čím ho, naopak, skomplikoval. To teraz do veľkej miery napráva film Einstein a bomba, čerstvo pridaný do ponuky Netflixu.
Priateľstvo prospieva duševnému zdraviu. Terapeutka radí ako sa necítiť osamelo
Nezáleží na počte vzťahov, ale na ich kvalite. (zdroj: Adobe Stock)Ak sa niekto cíti osamelo a chce od svojich kamarátstiev viac, pri psychoterapeutickom sedení ho povzbudzujem, aby počas roka pracoval na vybudovaní blízkeho vzťahu aj s niekým, koho už pozná.
Zásadná štúdia z Harvardovej univerzity o vývine dospelých naznačuje, že blízke vzťahy sú najdôležitejším faktorom pre osobnú pohodu. Nezáleží však na počte vzťahov, ale na ich kvalite.
Ak v roku 2024 získate jedného bližšieho priateľa, môže to výrazne zvýšiť vašu spokojnosť so životom. Je totiž známe, že priateľstvo chráni pred stresom a zlepšuje duševné zdravie. Vybudovať ho za rok je zvládnuteľné. A o tri roky to môže viesť k trom priateľom a o päť k hŕstke.
Antropologička: Autizmus je diagnóza, ktorá postihuje celú rodinu
Antropologička Klaudia Kyselicová. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)Vo svete je mnoho vecí, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. Ale pritom je opak pravda Jedným z príkladov môže byť súvis medzi odtlačkami prstov a autizmom, čo je neurovývinová porucha.
„Odtlačky prstov sa často skloňujú najmä v súvislosti s rôznymi genetickými syndrómami. Patrí to do súboru znakov pri opísaní nejakého syndrómu. Napríklad pri Downovom syndróme vidíme iné usporiadanie dlaňových rýh. Je známe, že sa líšia od bežnej populácie,“ hovorí pre SME antropologička Klaudia Kyselicová, ktorá pracuje v Akademickom centre výskumu autizmu a vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Tvrdí, že autizmus je diagnóza, ktorá postihuje celú rodinu. Aj preto je dôležitá inklúzia. No zabezpečiť ju je nesmierne náročné. Expertka to ukazuje na jednoduchom príklade.
„Situácia reálne vyzerá tak, že mnohé z detí s poruchami autistického spektra, keď majú pridružené ochorenia, nie sú schopné navštevovať lekárov, špecialistov, ale ani absolvovať základné vyšetrenia. Je to nenormálne náročné.“
Dobrá hudba nestačí. Film o Bobovi Marleym pochoval nesmrteľného
Kingsley Ben-Adir v hlavnej úlohe filmu Bob Marley: One Love. (zdroj: CinemArt SK)Najslávnejší Jamajčan a rastafarián, človek, ktorý pritiahol davy vďaka svojej (reggae) hudbe, svojmu zjavu i posolstvu. Bob Marley bol osobnosťou, ktorá žije v povedomí aj viac než štyridsať rokov po smrti.
Zaslúžil si film, podobne ako Freddie Mercury, Elvis Presley či Whitney Houston. Zaslúžil by si však lepší film ako Bob Marley: One Love.
Potrebujeme fenomén short kings, aby sme si začali všímať nízkych mužov?
Barry Keoghan vo filme Saltburn (2023). (zdroj: Warner Bros. Pictures)Táto jar predsa patrí nízkym mužom! Hoci západným ideálom krásneho muža neprestali byť tí vysokí, tmaví a tajomní, komunity na sociálnych sieťach si už dlho "idú" iný prototyp krásy.
Konkrétne nízkych kráľov alebo short kings, teda mužov, ktorí sú nižší ako 172,72 centimetrov.
Ak si narýchlo neviete spomenúť na muža, ktorý roztopil internety napriek svojej výške (alebo práve pre ňu), veľmi radi ti ich pripomenieme: Tom Holland, Zac Efron, Daniel Radcliffe, Bruno Mars, Danny DeVito, Al Pacino, Stanley Tucci, Jeremy Allen White, Tom Cruise či v nedávnych novinkách Barry Keoghan, Kieran Culkin a Cillian Murphy.
Pozreli sme sa bližšie na fenomén short kings a na to, či nízkym mužom pomáha alebo ich skôr stigmatizuje.
Staroveký Egypt či Mayovia. Slovenskí vedci sa stále podieľajú na významných objavoch
Zakladateľ slovenskej mayológie Milan Kováč už desať rokov pracuje v guatemalskom pralese. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Slovenský mayológ Milan Kováč chodí na expedície do guatemalskej džungle už šestnásť rokov, počas ktorých sa mu s jeho tímom podarilo mnoho významných nálezov vrátane mayských miest. Teraz v spolupráci s českými odborníkmi odkryli ďalšie starobylé mestské centrum.
Medzitým archeológovia zo Slovenskej akadémie vied v Egypte odkryli unikátnu priekopu, ktorá pravdepodobne chránila pevnosť faraóna Ramzesa III., ktorého vládu poznačili neustále vojny.
V tomto prehľade nájdete rozhovory s minuloročnými laureátmi ocenenia ESET Science Award, výber z výskumov realizovaných na univerzitách a iných inštitúciách, ako aj vedecké príbehy.
Kultúrne tipy
Duna: Časť druhá. (zdroj: Continental film)Koncert pre Ukrajinu vyjadrí solidaritu, do kín mieri očakávané pokračovanie Duny. Kam za kultúrou od 23. februára do 1. marca?
Víkendový recept
Jahodovo - smotanový zákusok. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Inšpirujte sa koláčmi, v ktorých majú hlavnú úlohu piškóty.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
