BRATISLAVA. Ľudia z Ukrajiny sa na Slovensku cítia byť prijatí, no pociťujú aj neistotu.
Vyplýva to z doterajších výsledkov výskumu, na ktorom sa podieľajú Spoločenskovedný ústav CSPV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie, Ústav etnológie a sociálnej antropológie a Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), a na ktorom tiež spoluprcacújú s Akadémiou vied Českej republiky.
Zameriavajú sa životné podmienky odídencov a odídenkýň z Ukrajiny.
Výskumný tím upozornil na potrebu systémovosti a udržateľnosti nástrojov a opatrení na podporu odídencov z Ukrajiny, pričom väčšie zmeny týchto nástrojov a opatrení by mali byť dlhodobejšie predvídateľné.
Ukrajinským vojakom sa po druhom roku vzdoru míňa munícia aj optimizmus Čítajte Na Slovensku bolo k 19. februáru tohto roka poskytnuté dočasné útočisko temer 117-tisíc ukrajinským odídencom, vyplýva z dostupných údajov.
„Od septembra 2023 do konca roka 2024 mapujeme skúsenosti žien a v menšej miere mužov, ktorí prišli z Ukrajiny na Slovensko. V novembri a decembri 2023 sme realizovali štyri fokusové skupiny. Tie poukázali na značnú rôznorodosť skúseností v závislosti na tom, či pred odchodom z Ukrajiny mali alebo nemali kontakty na Slovensku, či prišli osamote alebo s partnerom či širšou rodinou, v akej životnej fáze sa momentálne nachádzajú z hľadiska budovania kariéry či rodiny, ako aj na tom, aké je ich socio-ekonomické zázemie,“ vraví Zuzana Očenášová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Zdôraznila ale, že táto rôznosrodosť je prepojená vďačnosťou za prijatie, ale i neistotou z budúcnosti.
Chýba dôstojné bývanie
Provizórnosť je podľa výskumníkov spôsobená do istej miery samotnou vojnou, no neistotu pravdepodobne posilňujú i nastavenia legislatívy a opatrení pre túto skupinu ľudí na Slovensku.
V tomto kontexte poukazujú na nastavenie štatútu dočasného útočiska, ale i zníženie príspevku pre poskytovateľov ubytovania pre ukrajinské obyvateľstvo, ktorý je dôležitý najmä pre matky z deťmi. Nemožnosť udržať si bývanie narúša pocit existenčnej istoty.
„Pretrvávajúcim problémom zostáva aj dôstojné bývanie, ktoré by zaistilo nielen stabilitu, ale aj primerané podmienky pre život viacčlenných rodín, či štúdium detí,“ podotkla Martina Wilsch z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Nevhodné zamestnanie, preťažené deti
Matky detí, ktoré prišli na Slovensko bez rodín, a s ktorými sa výskumníci zhovárali, neraz trpia preťažením, keďže sú samé na finančné zabezpečenie, starostlivosť o domácnosť a deti, a to ešte umocňujú obavy o rodinu na Ukrajine.
„Naprieč fokusovými skupinami zaznievalo očakávanie väčšej samostatnosti detí," uvádza SAV.
Ako podotkol Petr Mezihorák zo Sociologického ústavu, mnohé ukrajinské ženy, ktoré sa na Slovensku zamestnali, vykonávajú nekvalifikované a nízko ohodnotené práce, napriek tomu, že majú vysokoškolské vzdelanie.
Výskum sa zaoberal i integráciou mladých Ukrajincov a Ukrajiniek, vo veku od 15 do 18 rokov, v Košickom kraji. Poniektorí z nich študujú ako na slovenskej škole, tak aj dištančne na Ukrajine, čo môže podľa výskumníkov mať za následok preťaženie.
„Študentky a študenti uvádzali rôzne prekážky, ktoré môžu mať vplyv na ich vzdelávanie a integráciu na Slovensku, ako sú napríklad jazyková bariéra či sociálna izolácia od vrstovníkov,“ dodala Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV.
