BRATISLAVA. Ústavný súd pozastavil účinnosť viacerých paragrafov sporného Trestného zákona. Informoval o tom portál tvnoviny.sk televízie Markíza.
Podľa informácií SME sú pozastavené paragrafy týkajúce sa znižovania trestných sadzieb alebo premlčacích lehôt.
Súd zatiaľ rozhodol iba o pozastavení účinnosti, ktorá mala začať platiť 15. marca. O samotnej protiústavnosti sporných paragrafov bude súd ešte len rozhodovať.
Naopak v platnosti zostáva časť novely, ktorou sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Tá by mala vstúpiť do platnosti do 20. marca.
V praxi teda rozhodnutie súdu znamená, že od 20. marca by sa mal definitívne zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Neskrátia sa premlčacie lehoty ekonomických trestných činov, čo znamená, že ďalej možno konať napríklad v kauze Gorila.
Budú však rozdelené na iné prokuratúry, postup určí šéf prokuratúry Maroš Žilinka.
Minister spravodlivosti až do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci nebude môcť vstupovať do uzavretých dohôd o vine a treste.
„Som rada, že demokracia na Slovensku funguje, že tu funguje systém bŕzd a protiváh,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová v diskusii Denníka N. Podľa prezidentky by sa teda dalo stihnúť ešte pred účinnosťou Trestného zákona, aby rozhodnutie Ústavného súdu vyšlo v Zbierke zákonov a teda nadobudlo platnosť.
Expresné rozhodnutie
Ústavný súd rozhodol expresne za deväť dní. Jeho rozhodnutie musí ministerstvo spravodlivosti v zbierke publikovať do 15 dní, čo znamená, že by ho rezort po dnešnom rozhodnutí súdu stihol zverejniť pred 15. marcom.
Stačilo by pritom, aby bol zákon účinný len jeden deň, a novela by znížila trestné sadzby za ekonomickú kriminalitu aj by skrátila premlčacie lehoty.
Práve okolo lehôt vznikol v uplynulých týždňoch najväčší politický zápas.
Prezidentka totiž už vopred avizovala, že sa obráti na Ústavný súd, naopak, vládna koalícia chcela zákon za každú cenu pretlačiť.
Novelu trestných kódexov schválil vládna koalícia 8. februára. Šesť dní trvalo, kým zákon doručili prezidentskej kancelárii, hoci zvyčajne to trvá výrazne menej.
Predstavitelia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom následne tlačili prezidentku, aby zákon vetovala. Keby tak urobila, parlament by mohol jej veto prelomiť kedykoľvek. Pokojne aj deň pred nadobudnutím účinnosti.
Prezidentka sa preto rozhodla zákon podpísať, hoci s ním nesúhlasila. Urobila tak 16. februára a 19. februára zákon poslala na Ústavných súd.
Vládna koalícia sa však snažila tento proces zdržovať. Zákon najskôr doručovali prezidentskej kancelárii dlhšie ako je obvyklé. Aj keď ho prezidentka podpísala, doteraz ho ministerstvo spravodlivosti spadajúce pod Borisa Suska zo Smeru nezverejnilo v Zbierke zákonov.
Vláda robí pri trestnej novele obštrukciu. V čom nesedí jej argument o lehotách (analýza) Čítajte Predstavitelia koalície sa už ani netajili, že cieľom tejto stratégie je využiť lehoty tak, aby zákon vstúpil do platnosti a Ústavný súd nemohol o ňom rozhodnúť.
Prezidentka preto v rámci podania na Ústavný súd obšírne argumentovala, prečo súd môže v tomto prípade rozhodnúť aj bez publikovania zákona v Zbierke zákonov.
Aj rozhodnutie súdu o pozastavení účinnosti musí byť publikované v zbierke zákonov. Maximálna lehota na to je 15 dní. Aj preto sa zrejme Ústavný súd s rozhodovaním ponáhľal.
Čo vytýka prezidentka novele
Prezidentka považuje novelu Trestného zákona za protiústavnú a na súde napadla už samotný proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý podľa nej neexistoval zákonný dôvod.
Zákon nemohla pripomienkovať odborná verejnosť, hoci ide o obrovský zásah do fungovania trestnej politiky na Slovensku. Minister spravodlivosti zároveň neposkytol žiadne analýzy či štúdie o jej dosahoch, a to ani len k znižovaniu trestov.
Zápas o právny štát vrcholí. Ako chce prezidentka zastaviť Ficovu trestnú novelu Čítajte Hlava štátu sa odvolávala aj na to, že koalícia odignorovala práva opozície, keď opozícia o zmenách diskutovala v pléne v drvivej väčšine sama so sebou a koalícia jej tiež skrátila čas na vystupovanie v parlamente.
Ani všetci koaliční poslanci pritom po dodatočných pozmeňujúcich návrhoch nevedeli, o akých zmenách presne hlasujú. Prezidentka sa odvolala na vyjadrenia poslancov pre médiá, v ktorých to priznali.
Štvorkombináciu zásadného zníženia trestov, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov a skrátenia premlčacích lehôt prezidentka považuje za „rezignovanie štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd“.
Na druhej strane však novela posilňuje práva podozrivých, obvinených a obžalovaných.
Zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry tiež podľa prezidentky hrozili prieťahy v konaniach, keďže sa na Generálnu prokuratúru a osem krajských prokuratúr presunie až tisíc živých vecí, a to bez dostatočnej prípravy na takú zmenu.
„Napadnutý zákon (...) prináša hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie,“ konštatuje Zuzana Čaputová.
Prezidentka upozorňovala aj na to, že novela sa javí ako šitá na mieru stíhaným osobám, ktoré sú s vládnou koalíciou spriaznené.
V podaní menovala viacerých stíhaných bývalých nominantov koalície či jej blízkych ľudí, ktorým by prijaté zmeny mohli vyhovovať - bývalého ministra financií a dnes stíhaného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, podpredsedu parlamentu za Hlas Petra Žigu aj obžalovaného oligarchu Norberta Bödöra, poslanca Smeru Tibora Gašpara, Jozefa Brhela či Miroslava Výboha.
„Účinnosťou napadnutého zákona by sa novo nastavené premlčacie lehoty vzťahovali aj na trestne stíhaných a obžalovaných bývalých a aktívnych politikov vládnych politických strán,“ konštatuje prezidentka.
Prezidentka v podaní na súd koalícii vyčítala aj to, že sa zdržiavaním snaží "s nemalou dávkou pravdepodobnosti" zmariť možnosť posúdiť novelu Trestného zákona včas.
Prezidentka taký postup označila za neprijateľný v právnom štáte.
„Ústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorému neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má Ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ napísala Zuzana Čaputová v podaní.
Beata
Balogová
