BRATISLAVA. Hovoriť o víťazoch a porazených v zápase o to, aké tresty majú hroziť korupčníkom, je zatiaľ predčasné.
Stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu však prinajmenšom nepoteší oligarchov blízkych Smeru Miroslava Výboha a Norberta Bödöra, ale ani bývalého ministra za túto stranu a dnes guvernéra Petra Kažimíra či priamo spolutvorcu zákona Tibora Gašpara.
Napriek slovám premiéra Roberta Fica o spokojnosti s rozhodnutím súdu totiž ich kauzy nebudú po 15. marci premlčané alebo im nebudú hroziť menej prísne tresty.
Ešte vážnejšie môže byť pre koalíciu Smeru, Hlasu a SNS to, že si zrejme na dlhé mesiace zablokovala cestu k ďalším úpravám v Trestnom zákone.
Keďže totiž Ústavný súd skúma nedávno prijatú novelu a pozastavil jej účinnosť, ťažko by pravdepodobne pristúpil na to, aby ešte pred jeho rozhodnutím koalícia uviedla do praxe ďalšiu verziu legislatívy.
Denník SME odpovedá na hlavné otázky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia ústavných sudcov.
Odpovedáme na nasledujúce otázky:
- Čo z veľkej novely trestných kódexov pozastavil Ústavný súd?
- Čo sa stane s citlivými kauzami, ktoré sa vyšetrujú alebo sú na súdoch?
- Aké argumenty použil Ústavný súd pre svoje rozhodnutie?
- Prečo ústavní sudcovia nestopli rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry?
- Boli ústavní sudcovia v názore jednotní?
- Má ešte koalícia možnosť obštruovať a zdržiavať platnosť uznesenia Ústavného súdu?
- Čo sa stane s „opravou“ novely o premlčaní znásilnení, ktorú schválil parlament v stredu?
- Kedy by mohol rozhodnúť Ústavný súd vo veci?
- Zablokoval Ústavný súd vláde Roberta Fica možnosť, aby robila ďalšie zmeny v Trestnom zákone do času, kým sudcovia nerozhodnú o celej novele?
- Ako reagujú vládni predstavitelia na stopku od Ústavného súdu?
1. Čo z veľkej novely trestných kódexov pozastavil Ústavný súd?
Odkladajú sa všetky zmeny v Trestnom zákone, medzi ktorými je znižovanie trestných sadzieb za ekonomickú kriminalitu, skracovanie premlčacích lehôt či nižšie tresty za drogy.
Okrem toho pozastavili ústavní sudcovia aj účinnosť vybraných pasáží zo zmien v Trestnom poriadku, a to konkrétne tých, ktoré mali umožniť spätné otváranie už uzavretých dohôd o vine kajúcnikov.
Rovnako zatiaľ nebude platiť to, že by na súdoch bolo možné používať aj nezákonne získané dôkazy v prípade, ak sú v prospech obvineného.
Naopak, pozastavenie účinnosti sa netýka rušenia špeciálnej prokuratúry. Tá zanikne 20. marca.
2. Čo sa stane s citlivými kauzami, ktoré sa vyšetrujú alebo sú na súdoch?
Ústavný súd nateraz odvrátil riziko, že by novelou premlčali politicky exponované kauzy, ako napríklad prípad oligarchov Miroslava Výboha a Norberta Bödöra blízkych Smeru, ale aj prípad guvernéra NBS Petra Kažimíra.
Špeciálna prokuratúra končí. Čo bude s jej spismi a prokurátormi, nevedno Čítajte Nielenže procesy s nimi budú naďalej pokračovať, ale naďalej im budú hroziť doterajšie vysoké tresty.
Napríklad konkrétne poslancovi Smeru Tiborovi Gašparovi, na ktorého je podaná obžaloba v kauze Očistec, bude za korupciu hroziť 10 až 15 rokov väzenia, hoci podľa novely to malo byť už len 4 až 10 rokov.
3. Aké argumenty použil Ústavný súd pre svoje rozhodnutie?
Ústavní sudcovi píšu v 37-stranovom uznesení o tom, že sa pozastavením účinnosti snažia predísť „nenapraviteľnosti následkov“, ktoré novelou hrozili. Ak by totiž novela nadobudla účinnosť čo len na jeden deň a niektoré kauzy by sa premlčali, boli by už premlčané navždy.
„Trestný zákon zaisťuje ochranu pred konaním, ktoré útočí proti najdôležitejším hodnotám našej spoločnosti a v prípadoch konaní tak spoločensky nebezpečných, že v nich nepostačuje uplatnenie zodpovednosti prostredníctvom prostriedkov iných právnych odvetví,“ píše sa v rozhodnutí Ústavného súdu o pozastavení účinnosti.
Sudcovia ďalej upozorňujú, že pasivita štátu pri ochrane elementárnych hodnôt by „mohla viesť k svojvôli či svojpomoci občanov a k chaosu“, a práve preto je nutné mať nastavenú trestnú politiku správne a citlivo.
Pri posudzovaní dôvodov si preto sudcovia urobili akýsi test dôsledkov ich rozhodnutia a ako najbezpečnejší variant im vyšiel práve ten, ktorý uplatnili.
Sami upriamujú pozornosť na to, že aj keď ide o vážne rozhodnutie, neurobili ho prvýkrát. Podobne pozastavili účinnosť zákona napríklad aj v roku 2012 pri posudzovaní ústavnosti platov zdravotných sestier.
4. Prečo ústavní sudcovia nestopli rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry?
Sudcovia sa zatiaľ zamerali len na spomínané riziko nenapraviteľných následkov, avšak neposudzovali zatiaľ celú novelu komplexne, teda napríklad proces jej prijímania v parlamente a fakt, že novela neprešla štandardným legislatívnym konaním.
Stále je tak v hre, že pri posudzovaní veci ako takej napokon Ústavný súd skonštatuje neústavnosť všetkých zmien.
Nateraz sa však jeho zásah špeciálnej prokuratúry netýka a vo svojom náleze ju nijako ani nespomína. Dá sa však vychádzať z pasáže o tom, prečo Ústavný súd nepozastavil účinnosť zvyšných napadnutých častí novely. Sudcovia v nej píšu o tom, že pri tých už „nenašli rovnako závažný, priamy a bezprostredný dôvod ohrozenia hodnôt“, ktoré predtým spomínajú v náleze.
Na rozhodnutie súdu reagovala vo štvrtok aj samotná špeciálna prokuratúra, ktorá povedala, že oceňuje rozhodnutie ústavných sudcov v časti týkajúcej sa odkladu nižších trestov a premlčania.
Prokurátori zároveň v spoločnom stanovisku dodali, že stopku zrušenia ich úradu ani nečakali, keďže "existencia ÚŠP nemá ústavnoprávny rozmer".
5. Boli ústavní sudcovia v názore jednotní?
Nie, pretože dvaja z dvanástich ústavných sudcov pripojili k uzneseniu svoje odlišné stanoviská. Ide o sudcov Petra Straku a tiež Roberta Šorla.
Obaja boli zástancami miernejšieho postupu súdu, teda aby nebola pozastavená účinnosť celého Trestného zákona, ale len jeho vybraných pasáží.
Ústavný súd pozastavuje viaceré paragrafy novely Trestného zákona Čítajte Nevideli napríklad problém v tom, aby nadobudli účinnosť tie ustanovenia, ktoré by znížili miernejšie trestanie za drogy či tie, ktoré sa týkali trestu prepadnutia majetku.
"V rozhodnutí o návrhu na pozastavenie účinnosti zákona sa mal Ústavný súd pokúsiť, hoc aj pod zrejmým časovým tlakom, o rozlíšenie novelizačných bodov," napísal do svojho odlišného stanoviska sudca Šorl.
V podobnom duchu formuloval svoje výhrady aj Straka, ktorý bol v tomto prípade sudcom spravodajcom. Aj on by sa prikláňal k miernejšiemu zásahu Ústavného súdu.
Zároveň vystríha pred tým, aby mala spoločnosť príliš široké očakávania od konečného rozhodnutia vo veci, a to aj napriek prvotnému pozastaveniu účinnosti.
"Ústavný súd nie je inštitúcia, ktorej je vlastný politický boj a nebojuje ani za koalíciu, ani za opozíciu a ani za žiadneho z oprávnených navrhovateľov," píše Straka s tým, že súd rozhoduje bez ohľadu na politické rozloženie síl a jeho jedinou úlohou je ochrana ústavnosti.
Sám píše o tom, že ešte nevie, ako bude hlasovať pri posudzovaní celej novely ako celku. Súčasne však pripomína starú poučku ústavného práva.
"To, že sa časti spoločnosti niečo na právnej úprave nepáči, nepovažuje to za vhodné, vidí lepšie a krajšie riešenia, ešte nemusí znamenať, že to musí byť protiústavné. Nesúlad s ústavou a osobný nesúhlas s konkrétnou politikou štátu a právnou úpravou sú totiž zásadne odlišné svety, hoci sa to nemusí tak apriórne javiť," píše Straka v odlišnom stanovisku.
6. Má ešte koalícia možnosť obštruovať a zdržiavať platnosť uznesenia Ústavného súdu?
Ústavní sudcovia nepostupovali tak, na čo vo svojom podaní upozorňovala prezidentka Zuzana Čaputová či opoziční poslanci.
Hlava štátu sudcom napísala, že priamo v uznesení súdu by malo byť napísané, že sa novela do praxe nepremietne ani vtedy, ak ministerstvo spravodlivosti pozastavenie účinnosti Ústavným súdom zverejní až po 15. marci.
Až zverejnením rozhodnutia v Zbierke sa totiž stáva platným. Chcela sa tak vyhnúť možným ďalším obštrukciám koalície, ktorá by mohla naťahovať aj zverejnenie uznesenia súdu.
Namiesto toho ústavní sudcovia v uznesení ministrovi spravodlivosti pripomenuli, že je jeho povinnosťou zabezpečiť "včasné zverejnenie" ich rozhodnutia. A to tak, aby "nedochádzalo k mareniu výkonu právomoci pri ochrane ústavnosti".
Ministerstvo má podľa zákona 15 dní na to, aby uznesenie zverejnilo v Zbierke zákonov. Ak túto lehotu dodrží, uznesenie by malo byť publikované v zbierke ešte pred 15. marcom, teda skôr, ako kritizovaná novela nadobudne účinnosť.
Predseda Smeru Robert Fico ale ešte vo februári varoval, že jeho vládna koalícia "urobí všetko pre to", aby novela Trestného zákona platila.
Ak by minister Susko postupoval podľa vyhlásenia jeho straníckeho šéfa a ignoroval by termín na vydanie rozhodnutia sudcov v Zbierke zákona, nedodržal by zákon. "Prípadné nedodržanie lehoty by ministra spravodlivosti mohlo vystaviť riziku trestného stíhania," dodáva Procházka.
Rovnako aj exministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS hovorí, že si nevie predstaviť konanie ministra proti rozhodnutiu Ústavného súdu.
"Všetci vieme, že rozhodnutie Ústavného súdu je zo stredy a že zo zákona plynie 15-dňová lehota. Minister spravodlivosti je povinný robiť všetky kroky na ministerstve tak, aby kompetencie, ktoré má jeho rezort, boli vykonávané v súlade so zákonom," hovorí Kolíková.
V takom prípade by podľa nej neobstála ani prípadná výhovorka na zlyhanie administratívneho pracovníka a minister by sa zodpovednosti podľa nej nevyhol.
Opozičná strana Progresívne Slovensko už v tomto duchu varovala Roberta Fica a jeho vládu, "aby ich ani nenapadlo zmariť rozhodnutie Ústavného súdu".
"Hrozilo by, že Slovensko uvrhnú do ústavnej krízy, čo by bol úplný pád na dno a návrat do najhorších čias mečiarizmu," povedal predseda PS Michal Šimečka. Dodáva, že dôsledkom takého kroku "by boli opäť aj masívne protesty po celej krajine".
7. Čo sa stane s „opravou“ novely o premlčaní znásilnení, ktorú schválil parlament v stredu?
Narýchlo spísaná novela novely, ktorou koalícia reagovala na kritiku týkajúcu sa premlčania znásilnení či sexuálneho zneužívania detí, začne platiť. Poslanci ju schválili v stredu, avšak v legislatíve tým vznikne gramatický nezmysel.
Po pozastavení účinnosti pasáží o skracovaní premlčania totiž naďalej platí doterajšia právna úprava, avšak nad rámec tej sa do Trestného zákona dostane aj prílepok, čiže pôvodná "oprava" novely.
V praxi tak vznikne situácia, že zákon v paragrafe o premlčaní v prvom odseku povie, že znásilnenie sa premlčí po 20 rokoch, avšak jeho nový šiesty odsek povie, že pri znásilneniach neplatí 20-ročná lehota podľa prvého odseku, ale platí 20-ročná lehota.
"Nie je to najšikovnejšie a najelegantnejšie vyriešené, ale právne je to v poriadku,“ hovorí akademička a ústavná právnička Lucia Berdisová.
8. Kedy by mohol rozhodnúť Ústavný súd vo veci?
Na finálne rozhodnutie nemajú ústavní sudcovia žiadnu lehotu, keďže však ide o rozsiahlu úpravu a bezprostredné „riziko“ jej následkov už eliminovali, nebudú už pod časovým stresom.
Obvykle sa na rozhodnutie tohto druhu čaká na Ústavnom súde mesiace aj rok, či dokonca viac.
Napríklad o treste prepadnutia majetku, ktorý napadol Smer, rozhodoval Ústavný súd viac ako dva a pol roka.
9. Zablokoval Ústavný súd vláde Roberta Fica možnosť, aby robila ďalšie zmeny v Trestnom zákone do času, kým sudcovia nerozhodnú o celej novele?
Hoci Ústavný súd pozastavil účinnosť skracovania premlčacích lehôt či znižovania trestov, vládna koalícia sa môže pokúsiť zmeny presadiť.
Suskovo ministerstvo môže opäť predložiť návrh k skráteniu premlčaní aj miernejšiemu postihovaniu ekonomických kriminálnikov, a to ešte predtým, ako Ústavný súd rozhodne o samotnej protiústavnosti sporných paragrafov.
"Aj v minulosti sa menila právna úprava napadnutá na Ústavnom súde, formálne nič danému nebráni. Navyše, pozastavená bola účinnosť novely, nie novelizovaných predpisov," hovorí Berdisová. Podobný názor má aj ústavný právnik Radoslav Procházka.
"Uznesenie Ústavného súdu neznamená, že vláda koalícia už nemôže robiť nič s Trestným zákonom," dodáva Berdisová.
Opačný názor však minulý týždeň prezentoval bývalý predseda Ústavného súdu a predseda Súdnej rady Ján Mazák.
V relácii Na telo televízie Markíza upozornil, že napadnuté ustanovenia, ktoré teraz skúma Ústavný súd, nemôže koalícia zatiaľ meniť, pretože by vznikol chaos a nebolo by jasné, čo vlastne platí.
Minimálne pokus o ďalšiu úpravu však možný je, avšak opäť by zrejme narazil na Ústavný súd.
Ak by však Smer, Hlas a SNS trvali na pôvodnom znení zmien a pred rozhodnutím Ústavného súdu by ich presadili v riadnom legislatívnom procese v rovnakom znení ako vo februári, opäť by mohli skončiť na Ústavnom súde.
Dá sa očakávať, že by boli napadnuté a Ústavný súd by ich účinnosť mohol tiež pozastaviť. Pozastavenie účinnosti totiž nebolo nosne odôvodnené problémami v legislatívnom procese, myslí si Berdisová.
"Ústavný súd by však nebol v takom časovom tlaku ako teraz, preto by mohol ostrejšie vytriediť ustanovenia na pozastavenie účinnosti od tých, kde to nie je potrebné, ako to naznačujú odlišné stanoviská k rozhodnutiu súdu," dodáva.
10. Ako reagujú vládni predstavitelia na stopku od Ústavného súdu?
Predseda Smeru Robert Fico hovorí, že je s rozhodnutím Ústavného súdu "veľmi spokojný".
"Ja som dosiahol, čo som potreboval dosiahnuť," povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii v Košiciach, kde zasadala vláda.
Odkazoval na tú časť rozhodnutia sudcov, ktorá nepozastavila účinnosť v časti o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálna prokuratúra by tak mala k 20. marcu zaniknúť.
Fico opakoval už vyvrátené tvrdenia o tom, že špeciálna prokuratúra je "semenišťom porušovania ľudských práv".
Ústavný súd by mal tiež podľa premiéra vysvetliť, prečo sa ako prvé dozvedeli o jeho uznesení "nepriateľské médiá". Predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana sa chce pýtať, akým tlakom súd čelil, že sa s rozhodnutím tak ponáhľal.
Navodzoval pritom dojem, že by sa nič nestalo, ak by súd vydal uznesenie aj o týždeň či o dva. Pravdou je, že Ústavný súd rozhodol v posledný možný deň, aby ešte stihol publikovanie svojho rozhodnutia v Zbierke zákonov. Na to má minister Susko 15 dní, pričom práve 15. marca je naplánovaná účinnosť napadnutej novely.
Minister Susko reagoval, že rozhodnutie Ústavného súdu je "absolútnym
popretím predchádzajúcich rozhodnutí a jeho ustálenej judikatúry".
Bežne totiž Ústavný súd rozhoduje len o platnom zákone, teda o takom, ktorý už vyšiel aj v Zbierke zákonov.
Novela Trestného zákona ale ani v čase rozhodovania Ústavného súdu nebola publikovaná, lebo jej poslanie ministerstvu spravodlivosti zdržiaval aktuálne predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas).
Ústavný súd pritom vo svojom uznesení tvrdí, že v podobných prípadoch „je oprávnený rozhodovať o pozastavení účinnosti“ aj pred vyhlásením v zbierke.
Konštatuje, že inak by bola možnosť súdu rozhodnúť o pozastavení účinnosti „neúčinnou a neefektívnou a v rozpore s tým, na čo má pozastavenie účinnosti slúžiť (ochrana ústavnosti)“.
Beata
Balogová
