BRATISLAVA. Tohtoročná zima sa na mnohých miestach Slovenska zapíše do dejín ako dosiaľ najteplejšia v histórii meraní.
Ako pre TASR uviedol klimatológ Milan Lapin, konkrétne v Hurbanove, kde sa záznamy o počasí datujú od roku 1871, mala zima 2023/2024 predbežne priemer teploty vzduchu 4,6 stupňa Celzia - ak rátame obdobie do 28. februára 2024.
Extrémne teplý február
Po zarátaní 29. februára 2024 je to ešte o trochu viac, pretože v tento priestupný deň dosiahol v Hurbanove priemer teploty vzduchu takmer 12 stupňov Celzia.
"V každom prípade je priemerná teplota tejto zimy o 0,3 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s dosiaľ najteplejšou zimou 2006/2007," povedal Lapin.
Ako dodal, v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1961 až 1990 bola táto zima teplejšia o 4,6 stupňa Celzia a v porovnaní s priemerom 1901 až 2000 - teda celého 20. storočia - dokonca až o 4,8 stupňa Celzia.
O niečo nižšia (3,8 stupňa Celzia) vychádza odchýlka v porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1991 až 2020.
Zatiaľ tretia najteplejšia zima s priemernou teplotou 3,5 stupňa Celzia bola v rokoch 1997/1998 a o štvrté a piate miesto s priemerom 3,4 stupňa Celzia sa delia zimy 2022/2023 a 2013/2014.
K historickému prvenstvu tohtoročnej zimy významne prispel extrémne teplý február.
"V Hurbanove mal priemernú teplotu 9,1 stupňa Celzia. V porovnaní s dlhodobým priemerom rokov 1901 až 2000 tak bol teplejší o 8,7 stupňa Celzia," doplnil Lapin, emeritný profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Mrzlo iba dva dni
Priemerná februárová teplota v rokoch 1901 až 2000 mala hodnotu 0,4 stupňa Celzia, z čoho vyplýva, že aj v Hurbanove, ktoré leží na juhu Slovenska a v nadmorskej výške iba 114 metrov nad morom, klesala počas tohto mesiaca teplota vzduchu bežne pod bod mrazu.
Ako pripomenul klimatológ, viacerí si ešte pamätajú február 1956, ktorý mal v Hurbanove priemer teploty vzduchu - 9,9 stupňa Celzia.
Toho roka tam však počas februára slabo mrzlo iba 2 dni a na meteorologickej stanici Bratislava-Koliba nemrzlo ani raz.
Ba čo viac, podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu do 29. februára 2024 zaznamenali v Hurbanove neprerušenú sériu 27 dní s maximom teploty vzduchu desať stupňov Celzia alebo viac.
"Príčinou takého extrémne teplého počasia bolo takmer sústavné prúdenie vzduchu od rekordne teplého Atlantického oceánu a tiež to, že máme rekordne veľa skleníkových plynov v atmosfére Zeme, konkrétne oxidu uhličitého o 50 percent viac a metánu dokonca o 175 percent viac než pred rokom 1800," vysvetlil klimatológ.
Záver meteorologickej zimy
Február sa tiež zaradil do série rekordne teplých mesiacov - a to globálne (celosvetovo) a aj na severnej pologuli -, ktoré meteorológovia zaznamenávajú od júla 2023.
Ako najteplejší v histórii meraní skončil globálne a aj na severnej pologuli celý uplynulý rok.
"Celkom spoľahlivo vieme odhadnúť, že rok 2023 mal priemer teploty na Zemi takmer o 1,5 stupňa Celzia vyšší ako porovnávací normál IPCC (Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu) z obdobia 1851 - 1900, teda z rokov, ktoré približne reprezentujú predindustriálnu éru," hovorí odborník.
"Na Klimatickom samite v Paríži v roku 2015 sa pritom predstavitelia zastúpených krajín zaviazali, že také zvýšenie priemernej globálnej teploty vzduchu by sa nemalo dosiahnuť ani do roku 2100," dodáva.
"Je celkom zrejmé, že vývoj globálnej klimatickej zmeny prebieha aj po roku 2015 podľa najnepriaznivejšieho scenára, teda s najväčšou predpokladanou rýchlosťou podľa modelových prognóz. Príčinou je hlavne to, že sa rekordne rýchlo zvyšuje emisia skleníkových plynov mimo krajín Európskej únie, kde klesá už od roku 1990. Tiež je možné, že už začali vplývať niektoré kladné spätné väzby, najmä emisia metánu spod topiaceho sa permafrostu a z dna otepľujúcich sa polárnych morí," povedal Lapin.
Posledný februárový deň bol zároveň záverom meteorologickej zimy, ktorú predstavujú mesiace december, január a február. S prvým marcom sa začína meteorologická jar.
