BRATISLAVA. Kvalita vzdelávania v štátnych aj súkromných základných školách (ZŠ) a materských školách (MŠ) je na približne rovnakej úrovni.
Súkromné škôlky vykazovali vo všetkých sledovaných oblastiach o málo nižšiu úroveň, v prípade základných škôl to bolo naopak.
Vyplýva to zo zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorá v jednotlivých zariadeniach skúmala výchovno-vzdelávací proces, pedagogické riadenie i podmienky výchovy a vzdelávania.
Rozvíjanie zručností
„V školskom roku 2022/2023 ŠŠI realizovala komplexnú inšpekciu (KI) v 144 MŠ a v 84 ZŠ. Z hľadiska zriaďovateľa z nich tvorili štátne MŠ viac ako tretinu a štátne ZŠ viac ako dve tretiny škôl. Súkromné MŠ predstavovali polovicu a súkromné ZŠ tretinu sledovaných škôl,“ uvádza inšpekcia.
Dodáva, že inšpekcia v cirkevných školách bola realizovaná na štatisticky málo významnej vzorke, preto sa porovnanie zameralo na súkromné a štátne zariadenia.
Ako ďalej informovala ŠŠI, v rámci všetkých súkromných MŠ a ZŠ, ktoré sú na Slovensku zaradené do siete škôl a školských zariadení, bola inšpekcia vykonaná v 34,5 percenta MŠ a 31 percent ZŠ.
„Čo sa týka MŠ, v tých štátnych dosiahlo učenie sa detí dobrú úroveň, v súkromných priemernú. Rozdiel v dosiahnutých hodnotách medzi súkromnými a štátnymi MŠ bol minimálny. Oba druhy MŠ dosiahli dobrú úroveň v rozvíjaní pracovných, komunikačných a pohybových spôsobilostí. Ostatné spôsobilosti (zručnosti) deti v súkromných aj štátnych školách zvládali, prejavili alebo predviedli na priemernej úrovni,“ vraví hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Rozdiely v personálnych podmienkach
Skonštatovala tiež, že najvýraznejší rozdiel medzi súkromnými a štátnymi škôlkami spočíval v personálnych podmienkach.
„Rozdiely v hodnotení spôsobilostí v prospech štátnych MŠ sa prejavili aj v rozvíjaní digitálnych, grafomotorických, sociálnych a personálnych spôsobilostí detí,“ uvádza ďalej inšpekcia s tým, že v oblasti riadenia boli najväčšie rozdiely medzi škôlkami v úrovni vnútorného systému kontroly a hodnotenia.
Rozdiely boli i vo vytváraní podmienok vzdelávania pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu. Tie mávali častejšie štátne MŠ. Rozdiely boli i vo vypracúvaní vlastného plánu rozvoja či plánu profesijného rozvoja.
„Závažným zistením je, že viac ako polovica súkromných (52,5 %) a tretina (31,6 %) riaditeľov štátnych MŠ nerozhodovala v súlade s právnymi predpismi," skonštatovali školskí inšpektori.
Priemerná úroveň učenia sa
V prípade ZŠ zhodnotili inšpektori úroveň učenia sa žiakov v oboch typoch škôl ako priemernú.
„Súkromné školy mali o 6,4 % lepšie výsledky, pričom evidovali o 10,7 % viac nadaných žiakov a nevzdelávali žiakov z marginalizovaných rómskych komunít,“ uvádza ŠŠI.
Inšpektori tiež v súkromných ZŠ zistili vyššiu úroveň vo všetkých sledovaných kompetenciách učenia sa žiakov, pričom najvýraznejšie rozdiely medzi oboma typmi ZŠ zaznamenali v prípade rozvíjania občianskych i komunikačných kompetencií, a tiež rozvíjania kompetencií k celoživotnému učeniu sa žiactva.
„Celková úroveň v oblasti riadenia súkromných i štátnych ZŠ dosiahla priemernú úroveň, najsilnejšou oblasťou riadenia bolo vypracovanie školského vzdelávacieho programu. Najslabšou oblasťou riadenia v súkromných aj štátnych ZŠ bola oblasť služieb školy a vnútorného systému hodnotenia a kontroly,“ uvádza inšpekcia.
Vzdelávanie pedagógov
Absolvované vzdelávanie pedagógov väčšmi dopadalo na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v súkromných ZŠ, viac týchto ZŠ tiež malo vypracovaný a realizovalo plán manažérskeho a pedagogického rozvoja vedúcich zamestnancov. Štátne ZŠ častejšie zabezpečovali činnosť pedagogického asistenta.
„Celková úroveň podmienok výchovy a vzdelávania v súkromných i štátnych ZŠ dosiahla dobrú úroveň, úroveň personálnych podmienok v súkromných ZŠ však bola mierne nižšia ako v štátnych a týkala sa nesplnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon riadiacej funkcie vedúcich zamestnancov, neabsolvovania základného alebo rozširujúceho programu funkčného vzdelávania či nevykonávania priamej výchovno-vzdelávacej činnosti niektorých riaditeľov najmä súkromných škôl,“ konštatuje ŠŠI.
Dodáva, že v súkromných ZŠ išlo aj o nezaistenie kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanectva a nižšiu odbornosť výučby. Štátne ZŠ tiež mávali vyššiu úroveň zaistenia priestorových podmienok, napríklad odborné učebne, telocvične či bezbariérové prostredie.
Jazyková bariéra
„Vo všetkých hodnotených oblastiach celkovo vykázali súkromné materské školy mierne nižšiu úroveň ako v základných školách. Nižšie hodnotenie v štátnych ZŠ ovplyvňuje viacero faktorov,“ vysvetľuje Štofková Dianovská.
„Štátne školy sú spádovými školami a vzdelávajú všetkých žiakov, ktorí majú trvalé bydlisko v školskom obvode danej ZŠ. Súkromné ZŠ túto povinnosť zo zákona nemajú, sú navštevované žiakmi pochádzajúcimi z lepšieho ekonomicko-sociálneho prostredia, ktoré pozitívne vplýva na učenie sa žiakov,“ vraví.
V súkromných ZŠ sa vzdelávalo viac ako 12 percent žiakov s nadaním, kým v štátnych ZŠ to bolo 1,5 percenta.
„Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňoval úroveň učenia sa žiakov v kontrolovaných štátnych školách, bola jazyková bariéra. Nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka školy, slabo rozvinuté komunikačné a vyjadrovacie schopnosti, malá slovná zásoba mali priamy dopad na vzdelávacie výsledky žiakov vo všetkých vyučovacích predmetoch,“ uzavrela Štofková Dianovská.
