Príjemný víkend! Bude absolútnym víťazom Oscarov Oppenheimer, Barbie či Chudiatko? Alebo ho prevalcuje niektorý z menej viditeľných filmov? Filmový svet sa v noci z nedele na pondelok dozvie víťazov najprestížnejšej filmovej ceny.
Jedným z ľudí, ktorí o ocenených rozhodujú, je aj český režisér, držiteľ Oscara, Jan Svěrák. Reportér Daniel Bernát sa s ním niekoľko dní pred udeľovaním zlatých sošiek rozprával aj o tom, či má tento rok favorita a či vyhrávajú filmy, ktoré sa zhodujú s jeho vkusom.
Prinášame Vám aj recenzie na snímky, ktoré sú nominované na Oscara, o jednom veľmi netradičnom - Zóne záujmu - píše Kristína Kúdelová. Len niekoľko dní po Oscaroch tento film uvedie Febiofest v Bratislave aj spolu s ďalšími snímkami, ktoré sa o cenu uchádzajú. Prinášame Vám tipy z festivalového programu, ktoré si netreba nechať ujsť.
Mimo aktuálnych Oscarov zaujala divákov po celom svete druhá časť bájnej Duny, ktorá je v našich kinách niekoľko dní a reportéri SME sa jej venovali z rôznych hľadísk – Renáta Zelná píše o tom, či by planéta ako filmová Arrakis mohla skutočne existovať a či by na nej ľudia prežili, Radoslava Baňovič Morongová zaostrila na módnu stránku filmu a píše o tom, že inšpiráciou ku kostýmom boli chrobačie panciere aj stredoveké odevy.
Prečítať si môžete aj recenziu Daniela Bernáta na pokračovanie seriálu Iveta, ktorého prvá séria lámala divácke rekordy aj rozprávanie Soni Jánošovej o umeleckom zoskupení Kundy Crew, ktoré tupou ihlou vyšívajú ostré hesla, výstižne komentujúce aktuálne spoločenské a politické javy.
Jan Svěrák o Oscaroch: Pre mňa tento rok nie je jednoznačný víťaz, ale pre Američanov to môže byť Barbie

Na Oscary sa nepozerá a zvyčajne si povie, že to dopadlo tak, ako by nepovedal.
„Už som si aj hovoril, či sa na to nevykašlem, keď vždy vyberú film, ktorý nie je mojím favoritom. Ale potom som si povedal, že to nemôžem len tak nechať a musím zahlasovať za to, čo sa mi páči. To je ako so životom za komunizmu – buď sa na to vykašľať a odísť, alebo ostať a snažiť sa to nejako zmeniť,“ hovorí český režisér Jan Svěrák, ktorý je jedným z členov Americkej filmovej akadémie odkedy jeho Kolja v roku 1997 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Tento rok nemal v hlavnej kategórii žiadneho veľkého favorita. O Oppenheimerovi hovorí ako o klasickom veľkofilme, ktorý pôsobí ako „tank“, a tak uvažuje, či sa akademici nerozhodnú skôr pre nejaký „ľahký kabriolet“.
Vyhladzovanie mali za plotom, nevideli ho a netrápilo ich. No počuli ho lepšie, ako sa dá zniesť

Síce sa už začne film, ale ešte chvíľu potrvá, kým sa zjaví obraz. Nie je to prázdny čas. Je to priestor na to, aby sa publikum preladilo z očí na uši a sústredilo sa na to, čo bude v najbližších dvoch hodinách počuť.
Oscara v kategórii najlepší zvuk získavajú veľké akčné filmy, sci-fi filmy alebo trilery. Tento rok má táto kategória úplne iného favorita. Je ním Zóna záujmu, v podstate veľmi komorný film - o holokauste.
Keď ho britský režisér Jonathan Glazer vlani v Cannes uvádzal, hovoril, že sú to vlastne dva filmy v jednom.
Ten prvý počujeme. V jeho centre je mladá žena, ktorá úkoluje poľskú slúžku, aby dohliadala na jej deti, upratovala a obsluhovala ich, a ona sama sa stará najmä o kvety v záhrade. Jej manžel Rudolf Höss bol vysokým (a predovšetkým spoľahlivým) dôstojníkom SS a práve dostal na starosť zefektívnenie kremácie Židov.
Osvienčimský koncentračný tábor je hneď za múrmi ich domu, vo viacerých záberoch vidno vrchol jeho veže. Obom je pritom srdečne jedno, čo sa tam deje.
Režisér Glazer z toho ani nič neukáže. No zato nechá všetko počuť - a to je vlastne druhý film v jeho filme. Zo všetkých zvukov a ruchov z druhej strany múru si možno poskladať plastický obraz vyhladzovania, ktoré nemalo v Európe dvadsiateho storočia obdobu.
Mohla by existovať púštna planéta z filmu Duna? Ľudia by na nej prežili

Všade, kam sa pozriete, samá púšť. Pražiace slnko len znásobuje pocit sucha. Piesok len kde-tu narúšajú rozvrásnené skalnaté masívy. Hoci ľudia na planéte prežijú aj bez dýchacích prístrojov, každá kvapka vody je vzácna. A cez špeciálne filteršaty recyklujú vlhkosť z dychu, moč aj pot.
Pokračovanie úspešného sfilmovania knižnej klasiky Duna v kinách opäť ukazuje život na suchej planéte Arrakis v ďalekej budúcnosti. Veľkolepé zábery z rozsiahlej púšte aj obrie červy nútia k zamýšľaniu, či by takýto svet skutočne mohol existovať a či by na ňom ľudia prežili.
Hoci Frank Herbert vytvoril svet Duny predtým, než vznikol prvý klimatický model, vytvoril ho veľmi realisticky. Keď vedci namodelovali planétu podobnú Arrakisu, na ktorej sa odohráva väčšina deja kníh aj filmov, našli však niekoľko odlišností.
Ako vznikali kostýmy vo filmoch Duna? Predlohou boli mníšky ale aj chrobáky

Hlavná kostymérka oboch častí veľkofilmu Duna, Jacqueline West, vstupovala do projektu bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností so sci-fi produkciou. Pracovala na kostýmoch filmov ako Podivný prípad Benjamina Buttona či The Revenant.
Ponuku režiséra Denisa Villeneuva preto podľa vlastných slov takmer neprijala.
Presvedčilo ju, až keď povedal, že paradoxne nechce, aby Duna vyzerala ako klasické sci-fi.
„Denis chcel vytvoriť svet, ktorý bude odlišný od existujúcich sci-fi filmov, takže tam neboli žiadni mimozemšťania, žiadne strieborné gadgety. Namiesto toho ponúkol jeden filozofický zážitok,” povedala West pre Vogue.
Príbeh kostýmov v Dune, či už prvej alebo druhej časti, je výnimočný. Jacqueline West v oboch filmoch aktívne prepája históriu so spiritualitou. Šaty nie sú len poznávacím znamením, ale aj symbolom, ktorý pomáha pochopiť postavy.
Ostré heslá o potratoch, klérofašizme aj vojne vyšívajú tupou ihlou

„Moja babka bola roky veľmi nešťastná. Našimi výšivkami sa chcela pochváliť kamarátkam, ale nemohla to urobiť pre vulgarizmy, ktoré sa na nich objavujú,“ vraví Iva, jedna zo štvorice žien, ktoré tvoria umeleckú a aktivistickú skupinu Kundy Crew. Keď časť ich výšiviek odkúpila a na výstavu zaradila Slovenská národná galéria, nastala zmena. „Videla reportáž vo večernom spravodajstve a myslím, že ju to dojalo,“ vraví.
V Slovenskej národnej galérii pritom visia aj výšivky, na ktorých sú krížikovým stehom vyšité heslá ako: Čo ste rozum potratili? či Narodil sa Kristus Pán a mal dvoch otcov. Provokovať môže aj výšivka na menštruačnej vložke s textom Pretiekla mi trpezlivosť.
Voľné umelecké zoskupenie Kundy Crew sa prostredníctvom tradičnej výšivky a úderných hesiel či upravených porekadiel vyjadruje k aktuálnej politickej situácii. Ich témami sú práva menšín, domáce a sexuálne násilie, patriarchálne stereotypy aj opakujúce sa pokusy o obmedzenie interrupcií. Ich diela sú vtipné a ostré a to aj napriek tomu, že od istého času vyšívajú tupými ihlami.
Na východe je všetko možné. Koľko bizarností prinesie pokračovanie Ivety?

Trebišovčanka Iveta má za sebou bratislavskú skúsenosť, vyskúšala si modeling a dotiahla to až do súťaže Miss. Lenže po rokoch je späť na východe Slovenska, v prostredí, kde sa život odohráva na trase krčma – kostol a späť, prípadne sa dá kostol aj vynechať. Žije s temperamentným truľom Števom, prišla o dieťa, dochádzajú jej peniaze a zdá sa, že aj trpezlivosť.
Prvá séria Ivety bola pre televíziu Joj hotovým šťastím. Už pri štarte sa stala najsledovanejším seriálom v celej dvadsaťročnej histórii televízie a vysokú sledovanosť si udržala. A to aj napriek tomu, že vyvolala sťažnosti od urazených predstaviteľov Trebišova. Napokon to však prispelo k tomu, že sa o seriáli živo hovorilo a diváci ho zvedavo sledovali.
Do prudkého vtipkovania na tému „na východe nič poriadne nie je“ aj na tému „Bratislava je plná pozérskych mäkkýšov a kariéristov“ sa pustila dvojica českých tvorcov – scenárista Petr Kolečko a skúsený režisér Jan Hřebejk. Spočiatku to bolo nevídané a v kontexte domácej seriálovej tvorby osviežujúce.
Tvorivý tandem ostal aj pri druhej sérii Ivety. A platí to, pochopiteľne, aj pre ústrednú hereckú zostavu od Alžbety Ferencovej po Zuzanu Mauréry či Jevgenija Libezňuka.
Čo sa však postáv týka, tie „bratislavské“ sú zatiaľ v úzadí. Väčší priestor majú pitoreskné trebišovské figúrky.
Ženy musia cvičiť len o polovicu menej ako muži, aby dosiahli rovnaké výhody, tvrdí štúdia

Ak stále so sebou bojujete a hľadáte ďalší dôvod, prečo cvičiť, možno vám pri rozhodovaní pomôže štúdia publikovaná v časopise Journal of the American College of Cardiology.
Podľa nej totiž ženy, ktoré pravidelne cvičia, majú výrazne nižšie riziko predčasného úmrtia ako muži, ktorí sa takisto venujú pravidelnému cvičeniu. Navyše, ženy to stojí aj menej námahy.
Súvislosť potvrdili pri všetkých typoch cvičenia. Platí to pre miernu aeróbnu aktivitu, ako je rýchla chôdza, intenzívne cvičenia, napríklad hodiny spiningu či skákanie cez švihadlo, ale tiež pre silový tréning.
Aj keď tieto zistenia môžu lákať k úvahe, že ženy môžu cvičiť menej, kardiologička Susan Chengová, spoluautorka štúdie verí, že ich závery pomôžu všetkým pochopiť, že cvičenie môže prinášať obrovské výhody.
„Ide o neuveriteľne účinný spôsob, ako žiť zdravšie a dlhšie. Ženy majú v priemere sklon cvičiť menej ako muži a dúfajme, že tieto informácie inšpirujú viac žien, aby do svojho života zaradili viac pohybu,“ hovorí odborníčka zo Smidtovho srdcového inštitútu v Cedars-Sinai v Los Angeles.
MDŽ v DPOH: Namiesto karafiátov hejty

„Mnohí mocní muži tejto krajiny budú na MDŽ ženám rozdávať červené karafiáty. Bez rešpektu a bez skutočnej úcty,“ myslí si režisérka a riaditeľka Divadla Pavla Országha Hviezdoslava Valeria Schulczová. „V DPOH budú znieť hejty. Odkazy a správy, ktoré podobní muži a niekedy aj ženy napísali z hĺbky svojich sŕdc verejne známym, ale aj neznámym ženám.“
Z hejtov, ktoré do svojich schránok dostali napríklad novinárky Zuzana Kovačič Hanzelová či Monika Tódová, ale aj prezidentka Zuzana Čaputová a ďalšie známe či neznáme ženy, pripravila Schulczová na 8. marca scénické čítanie Odrežem ti hlavu!
Chce upozorniť na to, že online nenávisť má v realite svoju konkrétnu tvár. A že verbálny útok je často predzvesťou útoku fyzického. „Hovorme nahlas o tom, že násilie existuje a je medzi nami v rôznych podobách,“ vyzýva režisérka.
Filmové tipy z Febiofestu: Príbehy milionára, domáceho násilia aj zábavných outsiderov

Desiateho marca sa koná udeľovanie Oscarov a krátko nato uvedie Febiofest v Bratislave niekoľko filmov, ktoré sa o cenu uchádzajú. Medzi nimi aj Zónu záujmu, ktorá má päť nominácií.
Súťažná sekcia V strede Európy predstaví snímky z krajín V4 a Rakúska a Ukrajiny. Okrem toho je program zložený zo sekcií Film plus, Bez limitov, Zrkadlo minulosti, Polnočné pokušenie a Filmový kabinet deťom.
Festival privíta aj viacero významných hostí. Vrátane Francúza Erica Toledana, spolutvorcu snímky Ťažký rok, islandského autora Rúnara Rúnarssona (Samota), strihača Tariqa Anwara, ktorý spolupracoval aj na filmoch Americká krása či Kráľova reč, alebo kameramana Petra Suschitzkého, častého spolupracovníka Davida Cronenberga. Príde zároveň viacero domácich osobností.
Tridsiaty prvý ročník Febiofestu sa uskutoční v dňoch 13. až 19. marca v zrekonštruovanom kine Lumière v Bratislave. Tu je niekoľko filmových tipov z jeho programu.
Víkendový recept

Rezy, linecké pečivo aj muffiny. Vyberte si z našich receptov na výborné zákusky a koláče s citrónovou polevou.
Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
